Cap.

 1 I  |       postave proroka, ktorý šepce do ucha ľuďom, neznajúcim vôľu
 2 II |            podávajú a stúpajú hore do širokej paloty. ~Pán Trenčína,
 3 II | starešinstvo okolo neho a hrnie sa do širokej paloty. ~V palote
 4 II |             ktorí žili i padli zas do zabudnutia pádom slovenským.
 5 II |          spočinulo, zdalo sa mu až do samej duše prerážať, a predsa
 6 II |       bolia obyčajne, ale pália až do najhlbších tajomných skrýš
 7 II |            vás, aby ste ho prijali do svojho spolku bratov slovenských.“ ~
 8 II |         sveta. V spolku našom máme do týchto čias samých mužov,
 9 II |        známe, že Boh vštepil lásku do sŕdc našich, aby sme ňou
10 II |           složiac akékoľvek sľuby, do spolku vášho!“ ~Všetci mlčia,
11 III|           ukážu najprv hore prstom do neba, alebo v tú stranu,
12 III|          od časov vstúpenia svojho do spolku „bratov slovenských“
13 III|         nepriateľa skoliť, i tvár, do ktorej krv udrela, i vydychovanie
14 III|       silnejší vietor rozviať môže do všetkých uhlov sveta, ale
15 III|   naťahovať kuše i vysielať strely do pŕs Trenčianskych. ~A kdeže
16 III|            slova a odpovede chytil do ruky striebornú trúbku,
17 IV |    potupení od všetkých národov až do skonania sveta, a duše synov
18 IV |           neotupovali cit rodinný, do ktorého keď sa raz doň červík
19 IV |           ako splašená srna letela do náručia otca svojho, i útlym,
20 IV |      premerala Stanislava od hlavy do päty v jednom okamžení,
21 IV |       milosť, smiem dúfať, hľadiac do tváre tvojej, že nezatratíš
22 IV |  premyslenie, nechaj ma slobodného do toho času na Beckove.“ ~„
23 IV |          svojho, aby si nás uvrhla do záhuby?“ ~A potom, vzdychnúc
24 IV |             Tu vtislo dievča lampu do rúk jeho, a on, ofúknutý
25 V  |          aby ste sa poddali. Ak mu do dnes večera nič neodkážete,
26 VI |          raz vo meno božie pustili do bojov verejných, mali teraz
27 VI |      trenčianski junáci sa vlomili do radov Dlugošových, i nastala
28 VI |      okienkom i rozvial vlasy jeho do letu; a väznený mládenec
29 VII|            zastalo, i Beckov padol do ich rúk: ale predsa všetci
30 VII|        poručenstvo moje, i zahučte do duší mládeže našej, i vzkrieste
31 Vys|           odniesť kráľovskú korunu do Viedne do rúk svojho švagra
32 Vys|         kráľovskú korunu do Viedne do rúk svojho švagra Fridricha,
33 Vys|           so sebou na svojom úteku do Prahy. Bál sa pomsty Michala
34 Vys|        vládol v Uhorsku od r. 1458 do r. 1490. Jeho otec Ján Huňadi,