Cap.
1 II | utlačený často vystupuje z hraníc obmedzeného života
2 II | zlé na svete, nepriateľ z vlastnej krvi, lebo rany,
3 II | jeho, keď vidí, že on je z najlepších, keď on zná,
4 II | či znáš, že pre každého z nás musí umrieť celý svet,
5 II | krásam ženským, že nikoho z nás ani matka, ani otec,
6 II | dohora a hlasom trasavým z pŕs zúžených a preniknutých
7 III| tichou mysľou povstávajú z ničoty svojej a vystupujú
8 III| hlboké nešťastie, ako by z ich pŕs vymrel cit za všetko
9 III| v šialenosti svojej len z obyčaje bojuje, lebo to
10 III| roztrieska o jedinký končiar z mora trčiacej skaliny a
11 III| trenčianskych obtáča. Vtom z prostriedku vznesie dohora
12 IV | svoju, lebo vy ste nie krv z ich krvi. Vy ste pokolenie
13 IV | len dva blesky ako žihadlá z nich padaly na Dlugoša,
14 IV | Znám ja, že tvoje oko, z ktorého veľkomyseľnosť žiari,
15 IV | on vám nič viac neuškodí z lásky ku mne. Však cítiš
16 V | pokojnou robili pevné hradby z pŕs svojich i namáhali sa
17 V | svojich i namáhali sa vymôcť z poddanstva kraje naše. Niet
18 V | dvere a dnu vstúpia dvaja z ľudu Stanislavovho z Beckova.
19 V | dvaja z ľudu Stanislavovho z Beckova. Celé shromaždenie
20 V | hlavami prišlí mužovia a jeden z nich trasľavým hlasom odpovedal: „
21 VI | izby robiacich. A v jednej z týchto komôr stojí zamyslený,
22 VI | hŕstka slovenských junákov z hradu Trenčianskeho a prosto
23 VI | najjunáckejší mládenec sa díva z trenčianskej veže na to,
24 VI | silou nevídanou vystaví z pántov silné železné čapy,
25 VI | prvému strážnikovi ťažký meč z ruky, neuteká, ale letí
26 VI | čeľusť sa mu zatriasla, z očú sa mu dve veľké slzy
27 VI | milovaného starca, vzal meč z oslabenej ruky, vyhodil
28 Vys| cudzinci – Jiskra prišiel z Čiech ako ochranca záujmov
29 Vys| Jiskrovo vojsko tvorili z veľkej časti husitskí Česi,
30 Vys| vymenovaný kráľom. ~Jiskra (Ján z Brandýsa) – známy kapitán
|