Cap.
1 I | prírodou. Buďte pochválení, vy proroci veleslávni, ľudstvo
2 II | hovoriť. Mužovia slovenskí! Vy sa rozpamätáte na dni voľnosti
3 II | rozpamätáte na dni voľnosti našej, vy cítite bolesť nad pádom
4 II | naše predsebavzatia: bo vy sami dobre znáte, že my
5 II | za veci naše, aby ste i vy mne niečo urobili kvôli.
6 II | hovorí: ~“Mužovia slovenskí! Vy zapierate silu veku môjho,
7 II | zapierate silu veku môjho, vy sa bojíte, že by mládenec
8 II | tisíc ráz väčšie ako vaše; a vy teda, mužovia múdri, myslíte,
9 II | medzi nebeskými hviezdami. Vy teda nechcete, aby synovia
10 II | doniesli – obete, ktoré vy doniesť nemôžete? A či sú
11 II | donieslo na obeť tomu, co vy za najsvätejšie držíte?
12 II | shromaždeniu, opýta sa: ~„Čo vy myslíte, priatelia moji ?“ ~
13 IV | na vás váľať jarmo, ale vy ste zradili bohov svojich,
14 IV | na pomoci boli, kým ste vy ich nezradili, nezanechali,
15 IV | vášho pádu, mladý panáčko? Vy sami, bo ste sa odrodili
16 IV | svojich, ani krv svoju, lebo vy ste nie krv z ich krvi.
17 IV | ste nie krv z ich krvi. Vy ste pokolenie odrodené,
18 IV | vás zatratili naveky, a vy budete zatratení, budete
19 IV | vás preklínať, že ste ich vy zatratili naveky, že ste
20 IV | zatratili naveky, že ste im vy požehnanie otcov zapredali,
21 IV | v zúfalstvo pohrúžená, a vy sa budete dívať na ich muky,
22 V | nášho Stanislav, ktorému ste vy sverili synov a my všetky
23 VII| S Bohom, doliny moje, i vy hory, lesy, i vy krásne
24 VII| moje, i vy hory, lesy, i vy krásne kvety lúk našich,
25 VII| krásne kvety lúk našich, i vy polia klasonosné, i vy dedinky
26 VII| i vy polia klasonosné, i vy dedinky tiché, i vy ľudia
27 VII| klasonosné, i vy dedinky tiché, i vy ľudia dobrí, čakajúci nadarmo
28 VII| čakajúci nadarmo časy lepšie, i vy rieky bystrotoké i vy hrady
29 VII| i vy rieky bystrotoké i vy hrady staroveké, s Bohom!
|