Cap.

 1 I  |       povesťou starovekosti, nám o činoch a prácach predkov
 2 I  |      zadíva, oprúc trasľavé ruky o palicu, i pokrúti vážne
 3 II |    myslel za dlhých zimných nocí o starodávnych časoch, nejeden,
 4 II |        rozličné veci kujú. Budem o nich rozprávať. ~Na deň
 5 II |           krem jediného syna – a o tomto synovi chcem niečo
 6 II |  sklopených očiach. ~Oprúc hlavu o ruku, Ďorď Trenčiansky potichu
 7 II |      podoprie sa stojac pravicou o stôl, premeria mládeneckým
 8 II |         Ja som sa inakšie naučil o nej  myslieť; ja som myslel
 9 II |          Ja jej neznám a nechcem o nej vedieť!“ ~„To nesmieš
10 III| slovenských. Kde prídeš, počuješ o pohyboch Trenčianskych;
11 III|         Sávu sa povesť rozlietla o ich činoch, o ich kamenno–
12 III|          rozlietla o ich činoch, o ich kamenno– tvrdých tvárach,
13 III|        kamenno– tvrdých tvárach, o ich podujatiach; ale medzi
14 III|          si ľud najviac rozpráva o mládencovi, ktorý medzi
15 III|     ktorej strany ide Stanislav. O nedlhú chvíľu sa stal vodcom „
16 III|       vydychovanie prudké svedčí o namáhaní jeho celej duše. ~
17 III|          vĺn morských roztrieska o jedinký končiar z mora trčiacej
18 IV |          si od otcov našich!“ ~,,O tom pozdejšie, mladý šuhaj!“ ~„
19 IV |          odpovedal: ~„Nehovor mi o tom.“ ~„Ale ťa smiem prosiť
20 IV |              Ale ťa smiem prosiť o milosť, smiem dúfať, hľadiac
21 IV |      počúva, ako by počul hlasy, o pomoc volajúce, a brinkot
22 IV |        Stanislav! Ja som neznala o úmysloch otca, a bohovia
23 V  |       Smutné je počuť také chýry o najlepších šuhajoch našich,
24 V  |   sklamanému, a hovoriť zlé reči o synovi svojom. Boh ťa poteš,
25 V  |         zrakmi vašimi čistý, hoc o moc nešťastnejší, ako pred
26 VI |      oprie, ako by v šialenosti, o dvere, a silou nevídanou
27 VI |         šliapu koňmi pešiakov, a o malú chvíľu sú rozprášené,
28 Vys|    SziIádi sa s vojskom pričinil o to, aby bol zajatý Matiaš