Cap.

 1 II |        prijať kresťanstvo, teraz, keď pohanský národ panstvo v
 2 II |      zavierať po pevných hradoch, keď chceme srdce k srdcu hovoriť.
 3 II | pozdvihnúť k hodnosti svojej, iba keď na všetko, všetko zabudne,
 4 II |          teda nie sú veľké. Avšak keď mladosť s mnohými ťažkosťami
 5 II |          to pozdvihuje dušu jeho, keď vidí, že on je z najlepších,
 6 II |            že on je z najlepších, keď on zná, že kroky jeho sú
 7 II |               Dobre, syn môj; ale keď ju neprestojíš?“ ~„Povedali
 8 II |           vodca tvoj nenaloží.“ ~„Ked’ je to pre spásu našu, jeho
 9 II |      plecom i odpovedal: ~„Dobre! Keď zacítiš ľútosť kroku svojho,
10 II |      nesrovnáva s prísahou jeho. ~Keď bolo dokončené všetko, Ďorď
11 III|      pekne svedčí pozoru mladému, keď sa ňou vyráža pohnutie srdca,
12 III|      zamysleného; tvár jeho horí, keď sa vidí zoči– voči s nepriateľmi.
13 III|        trenčianskych junákov, ako keď sa rozohnatý prúd vĺn morských
14 III|         hrdinnosť svoju ukazovať, keď zbroj ostrá, ohnivá, doráža
15 IV |         my s cudzími spojili? Oj, keď vám je ťažko teraz znášať
16 IV |          bohovia sa vám smejú, bo ked’ ste nad tými, čo vás za
17 IV |           cit rodinný, do ktorého keď sa raz doň červík nesvornosti
18 IV |           Urob mu to, urob mu to, ked’ nie preňho, mne kvôli mládenec
19 IV |          ich kriky? Skoro, skoro; keď ty zahynieš – zahynie i
20 IV |       takú krásnu na dlhé roky! A keď kedy žalostné, smutné myšlienky
21 V  |           upozornený na náš stav, keď už hádam všetci pohynuli,
22 V  |   zachovaný, má veľké značenie.“ ~Keď končil, otvoria sa dvere
23 V  |       Trenčín a vás tu poddať sa, keď vody nemáte, smädom prisilí;
24 V  |         Povedzte vodcom vašim, že keď sa pokoria, Dlugoš môže
25 VI |        nepriateľské rady, ako by, keď sa raz vo meno božie pustili
26 VII|            Po bitke pri Trenčíne, keď tichá, šumná noc objala