Cap.

 1 I  |    Mládenec sa ohliada po okolí, všetko ho k sebe vábi, všetko ho
 2 I  |           všetko ho k sebe vábi, všetko ho k sebe ťahá, lebo v prsiach
 3 I  |        najútlejších citoch: a to všetko za myšlienku jednu, veľkú.
 4 I  |         pohnutie srdca. Syn môj, všetko, všetko musíš zabudnúť,
 5 I  |          srdca. Syn môj, všetko, všetko musíš zabudnúť, len nie
 6 I  |        Otče, syn tvoj zabudne na všetko – prekľaje každý  cit, každé
 7 II |   dozvedieť nemohol – lebo sa to všetko robilo tajne, skryte, potichu.
 8 II |          v hanbe žijúci, predtým všetko voľne konajúci, teraz túžby
 9 II |         našich, kde sme stratili všetko, všetko – iba nie nádej.
10 II |         kde sme stratili všetko, všetko – iba nie nádej. A tak,
11 II |    poodtinané, že ste tam mnoho, všetko stratili – iba nie nádeju!
12 II |        znivočiť, bo je horší nad všetko zlé na svete, nepriateľ
13 II |      niečo urobili kvôli. Ja som všetko, všetko stratil: moje zámky
14 II |    urobili kvôli. Ja som všetko, všetko stratil: moje zámky sú rozbúrané,
15 II |      potká v živote, on hľadí na všetko so zaľúbením, jeho oči,
16 II |      hodnosti svojej, iba keď na všetko, všetko zabudne, krem oslobodenia
17 II |       svojej, iba keď na všetko, všetko zabudne, krem oslobodenia
18 II |          že chce za kríž a národ všetko podstúpiť, že sa chce podrobiť
19 II |        jeho. ~Keď bolo dokončené všetko, Ďorď Trenčiansky mu dôrazne
20 III|          z ich pŕs vymrel cit za všetko na svete, len nie za pamiatku
21 III| Sviatoslav myslel, aby sa najprv všetko spojenie Dlugošovi odseklo
22 V  |      pomýlený krok všetky obete, všetko namáhanie dlhoročné nanivoč
23 V  |         sa maľuje tisíc bleskov. Všetko utratil, jeho synovia zahynuli,
24 VI |  Stanislav vypovie: ~„Dozvieš sa všetko tam, kde sa sídeme spolu –
25 VII|        ich dušami, aby, nechajúc všetko mámenie sveta, všetky rozkoše