Cap.

 1 I |    starý ozve: ~„A znáš ty, syn môj, kde ideme?“ ~„Znám, otec
 2 I |        kde ideme?“ ~„Znám, otec môj!“ odpovie mládenec ľahko,
 3 I |        nebolo. ~„A znáš ty, syn môj, načo ty ta ideš?“ ~„Znám
 4 I |        ty ta ideš?“ ~„Znám otec môj!„ ~„A znáš ty, syn môj,
 5 I |     otec môj!„ ~„A znáš ty, syn môj, že si dorástol predsavzatiu
 6 I |      ťarchou jeho?“ ~„Hej, otec môj, kebys’ ma neznal od mladosti,
 7 I |          No však uvidíš.“ ~„Syn môj!“ chytiac starec mládenca
 8 I |       si zhlboka oddýchly. „Syn môj,“ zas pokračuje, „mladosti
 9 I |     kedysi za mojich časov! Syn môj, pozri len po tom okolí!“ ~„
10 I |        tom okolí!“ ~„Načo, otec môj?“ ľahostajne sa syn opýta,
11 I |    tajné pohnutie. ~„Pozri, syn môj, na tie krásne háje, na
12 I |       zas pozdvihol hlas: ~„Syn môj, zajtrajší deň urobí koniec
13 I |     tvojich prijatý? Vidíš, syn môj, to sú tie veci, ktoré ti
14 I |       každé pohnutie srdca. Syn môj, všetko, všetko musíš zabudnúť,
15 I |       vypovie: ~„Nie tak, synko môj, neprenáhli sa vo svojej
16 I |      ale nikdy nie šťastie. Syn môj, krv moja, ľutujem ťa!“ ~„
17 II|        povedá: ~„A či znáš, syn môj, zákony ,bratov, slovenských’
18 II|        sa ho: ~„A či si už, syn môj, zacítil lásku ?“ ~„Ja jej
19 II|        prestojím.“ ~„Dobre, syn môj; ale keď ju neprestojíš?“ ~„
20 II|         vyvolá: ~„To bude život môj!“ ~Stanislav drží kríž dohora –
21 IV| povedala ako by pošepky: ~„Otec môj, čo ti je?“ ~„Čo mi je,
22 IV|        svojmu: ~„Neboj sa, otec môj, nič sa ti nestane. Pozri
23 IV|       je zle s ľuďmi mojimi?“ ~„Môj otec dnes naschvál bitku
24 V |      jedného muža, a ten je syn môj Stanislav! Starci slovenskí,