Cap.

 1 I  |      ozve: ~„A znáš ty, syn môj, kde ideme?“ ~„Znám, otec môj!“
 2 II |           Po boji pri Prešporku, kde podľahli synovia Svätoplukovi,
 3 II |        slovenskí! Pominuly časy, kde sme si kedysi slobodne ruky
 4 II |       sme si pripomneli dni tie, kde sme padli, kde sme utratili
 5 II |          dni tie, kde sme padli, kde sme utratili i milú slobodu,
 6 II |    pokrvných a priateľov našich, kde sme stratili všetko, všetko –
 7 II |       ktorý ani pochopiť nemôže, kde ten chudák odrazu toľko 
 8 III|         po údoliach slovenských. Kde prídeš, počuješ o pohyboch
 9 III|          pohyboch Trenčianskych; kde pozrieš, uvidíš namáhanie
10 III|         neba, alebo v tú stranu, kde leží Trenčín, a mlčia. Ich
11 III|           A často na poli bitky, kde ich zástupy, návalom nepriateľským
12 III|    veštec pozerá dokola hádajúc, kde treba pomôcť, kde treba
13 III|       hádajúc, kde treba pomôcť, kde treba silu obrátiť, i oko
14 IV |          chytiac sa za ruky, ta, kde nás slnce božie zavedie,
15 IV |         nás slnce božie zavedie, kde nás nedostihne ruka nepriateľská,
16 IV |    nedostihne ruka nepriateľská, kde budeme pokojne žiť a zabúdať
17 V  |        všetky postavy. V časoch, kde jeden pád, jeden pomýlený
18 V  | odpovedaj, obžalovaný Stanislav, kde sú tie pevné, hoc ich bolo
19 V  |      spýtať sa ich, čo sa stalo, kde sa tu vzali. Ale obrátila
20 VI |           Dozvieš sa všetko tam, kde sa sídeme spolu – s Bohom!“ ~
21 VII|        dolu dolinami Váhu a tam, kde sa už vysoká veža Trenčína
22 VII|      Trenčína začala tratiť oku, kde viac ani žiara sútrpného
23 Vys|  Zadunajsku pri Dunaji) r. 1526, kde sa rozhodly osudy Uhorska
24 Vys|     podľa osady Rákoš pri Pešti, kde bývaly kedysi snemy pod