Cap.

 1 I  |   mojich časov! Syn môj, pozri len po tom okolí!“ ~„Načo, otec
 2 I  |         všetko musíš zabudnúť, len nie svoju vlasť, svoj rod,
 3 II |     aké spasiteľné, lebo sa to len dlhými bojmi, dlhým životom
 4 II |      hore Považím ukazujúcich. Len v isté dni sa mnoho starcov,
 5 II |      lebo sa to oznamuje zprvu len najbližším priateľom a potom
 6 II |        túžby naše, žaloby naše len pošepky jeden druhému sdeľujúci,
 7 II |    spojencov svojich. Teraz mi len oznámte, kedy sa všetci
 8 II |     zákony spolku nášho, ktoré len muž vyplniť môže. Mládenec
 9 II |    sľuby naše ďalej nesiahajú, len po navrátenie slávy veľkomoravskej!“ ~
10 II |  spolku vášho!“ ~Všetci mlčia, len starý  Sviatoš pozerá so
11 III|        cit za všetko na svete, len nie za pamiatku svojich
12 III|     srdce nič iného nepreniká, len túžba za slobodou, za vydobudnutím
13 III|    oslobodenia – nového žitia; len Dlugoš na Beckove ešte stojí,
14 III|      teraz v šialenosti svojej len z obyčaje bojuje, lebo to
15 IV |      svojím. Otcovia naši chcú len šťastie synom svojim, a
16 IV |            Ja nič iné nechcem, len aby si uznal vinu svoju
17 IV |        stiahnuté obočia, takže len dva blesky ako žihadlá z
18 IV |       nič sa ti nestane. Pozri len na toho mládenca, pred ktorým
19 IV |       žiadajú zhubu moju...“ ~„Len pokorenie a kajúcnosť žiadame,
20 IV | žiadostiam tvojim – ale mi daj len jeden deň na premyslenie;
21 IV |        líha, mysliac, že je to len výtvor pobúrených smyslov.
22 V  |      hovorí Stanislav. „Ja som len vtedy bol upozornený na
23 VI |       ku spojencom svojim, zas len nevediac ako. A tu smutný