Cap.

 1 II |        jeden druhému sdeľujúci, aby nás ani zradné vetry nepočuly,
 2 II |      nepočuly, sme sa tu sišli, aby sme si pripomneli dni tie,
 3 II |     obetujúc dosť za veci naše, aby ste i vy mne niečo urobili
 4 II |        junák, k vám a pýta vás, aby ste ho prijali do svojho
 5 II |   vštepil lásku do sŕdc našich, aby sme ňou život náš oslávili.
 6 II |    slnce nebeské svieti na nás, aby sme sa zohrievali jeho iskriacim
 7 II |    hviezdami. Vy teda nechcete, aby synovia rodov našich veci
 8 II |      mladému dopustiť nechcete, aby ono samo seba donieslo na
 9 II |          ani nič viazať nesmie, aby bol hotový každú chvíľu
10 III| rozširujúci. Sviatoslav myslel, aby sa najprv všetko spojenie
11 III|    spojenie Dlugošovi odseklo a aby sa znivočil, a Stanislav,
12 IV |         Ja nič iné nechcem, len aby si uznal vinu svoju a dobrovoľne
13 IV |       spojencov svojich k tomu, aby, zanechajúc cudzích, k svojim
14 IV | vlastnej krvi sa neodcudzovali, aby nenávisťou neotupovali cit
15 IV |         naschvál bitku prehral, aby vás prilúdil na Beckov;
16 IV | pomáhala oslobodiť otca svojho, aby si nás uvrhla do záhuby?“ ~
17 V  |        odpovedal: „My sme živí, aby sme vám hanobné posolstvo
18 V  |       preto nechali pri živote, aby sme vám priniesli Dlugošovo
19 V  |        posolstvo. Odkazuje vám, aby ste sa poddali. Ak mu do
20 V  |         dcéry jeho čas daroval, aby mohol svoje úmysly vykonať,
21 VII|        šumom svojím ich dušami, aby, nechajúc všetko mámenie
22 Vys|       matka Ladislava Pohrobka. Aby pre svojho syna-nemluvňa
23 Vys|        s vojskom pričinil o to, aby bol zajatý Matiaš zvolený