Cap.
1 II | jeden druhému sdeľujúci, aby nás ani zradné vetry nepočuly,
2 II | nepočuly, sme sa tu sišli, aby sme si pripomneli dni tie,
3 II | obetujúc dosť za veci naše, aby ste i vy mne niečo urobili
4 II | junák, k vám a pýta vás, aby ste ho prijali do svojho
5 II | vštepil lásku do sŕdc našich, aby sme ňou život náš oslávili.
6 II | slnce nebeské svieti na nás, aby sme sa zohrievali jeho iskriacim
7 II | hviezdami. Vy teda nechcete, aby synovia rodov našich veci
8 II | mladému dopustiť nechcete, aby ono samo seba donieslo na
9 II | ani nič viazať nesmie, aby bol hotový každú chvíľu
10 III| rozširujúci. Sviatoslav myslel, aby sa najprv všetko spojenie
11 III| spojenie Dlugošovi odseklo a aby sa znivočil, a Stanislav,
12 IV | Ja nič iné nechcem, len aby si uznal vinu svoju a dobrovoľne
13 IV | spojencov svojich k tomu, aby, zanechajúc cudzích, k svojim
14 IV | vlastnej krvi sa neodcudzovali, aby nenávisťou neotupovali cit
15 IV | naschvál bitku prehral, aby vás prilúdil na Beckov;
16 IV | pomáhala oslobodiť otca svojho, aby si nás uvrhla do záhuby?“ ~
17 V | odpovedal: „My sme živí, aby sme vám hanobné posolstvo
18 V | preto nechali pri živote, aby sme vám priniesli Dlugošovo
19 V | posolstvo. Odkazuje vám, aby ste sa poddali. Ak mu do
20 V | dcéry jeho čas daroval, aby mohol svoje úmysly vykonať,
21 VII| šumom svojím ich dušami, aby, nechajúc všetko mámenie
22 Vys| matka Ladislava Pohrobka. Aby pre svojho syna-nemluvňa
23 Vys| s vojskom pričinil o to, aby bol zajatý Matiaš zvolený
|