Cap.

 1 I  |     hučí všehomír vo zjaveniach svojich, šumote hôr, v hučaní riek,
 2 II |    horách, zhľadúval pokrvencov svojich a ich napomínal, povzbudzoval –
 3 II | oznámili počet a silu spojencov svojich. Teraz mi len oznámte, kedy
 4 II |         seba, sny svoje, milých svojich a všetok boží svet obetovať
 5 II |      Ďorď Trenčiansky pozerá po svojich priateľoch, ktorí sa nezdajú
 6 III|         ktorí medzi ľuďmi rodov svojich robia plamenné ohnivá a
 7 III|       nad padlými telami bratov svojich nezbadáš smútku a žalosti
 8 III|      svete, len nie za pamiatku svojich hlbokých bolestí, ktorých
 9 III|       privinujúc k sebe ostatky svojich verných a ostatky pohanských
10 III|      hlavu Stanislav, pozerá po svojich a volá „Za mnou!“ i zakrúti
11 IV |        ale vy ste zradili bohov svojich, ktorí vás od počiatku ochraňovali
12 IV |        ste sa odrodili od otcov svojich i od ich svätostí, zlorečili
13 IV |      zradil, nezradil ani otcov svojich, ani krv svoju, lebo vy
14 IV |  dobrovoľne priviedol spojencov svojich k tomu, aby, zanechajúc
15 IV |      možno, že zradím spojencov svojich – a môžbyť, že radšej zahyniem,
16 IV |  nepojaté túžby v skrytosti pŕs svojich chovajúca, zdala sa počuť
17 V  |      hovoriť otcovi, v nádejach svojich sklamanému, a hovoriť zlé
18 V  |       sa posvätili službe rodov svojich, ktorí s mysľou pokojnou
19 V  |       robili pevné hradby z pŕs svojich i namáhali sa vymôcť z poddanstva
20 V  |        pomáhal oslobodiť druhov svojich?" ~Stanislav svesi1 hlavu. ~„
21 V  | Dlugošovi na zavraždenie druhov svojich pre dcéru jeho?“ ~Stanislav
22 VI |       komôr stojí zamyslený, od svojich vlastných na smrť odsúdený