|
aga – pôvodne veliteľ hradu, neskôr vojenská
hodnosť a titul.
Alžbeta – vdova po Albrechtovi Ha;bsburskom, kráľovi českom a
uhorskom, matka Ladislava Pohrobka. Aby pre svojho syna-nemluvňa
zachránila uhorský trón a korunu oproti Vladislavovi Vamenčíkovi, dala r.
1440 odniesť kráľovskú korunu do Viedne do rúk svojho švagra Fridricha,
cisára nemeckého. Korunu nazpät získal Matiaš Korvín za veľké výkupné r.
1462.
baša – viď paša
Beckov – zrúcaniny hradu na strmej skale neďaleko Nového Mesta nad Váhom.
Povesťami opradené sídlo vojvodu Ctibora v 15. storočí.
Branč – hradné zrúcaniny v okrese Senickom, kedysi mocný hrad Matúša
Čáka Trenčianskeho a vojvodu Ctibora.
cudzinci – Jiskra prišiel z Čiech ako ochranca záujmov Ladislava Pohrobka;
Komorovský bol zasa Poliak.
curiales – nariadenia najvyšších súdov.
Česi – kališníci – Jiskrovo vojsko tvorili z veľkej časti
husitskí Česi, pridržiavajúci sa prijímania „pod obojím“, ktorého symbolom
je kalich, odtiaľ – kališníci.
decízia – pápežské nariadenie.
dehonestatio – potupenie, pohana. Crimen dehonestationis – zločin urážky,
potupy.
Galambovská pevnosť – pri dolnom Dunaji v dnešnej Juhoslávii.
gubernátor – správca krajiny za panovníkovej neplnoletosti.
Huňadi Ján a Matiaš – viď Lacko a Matiaš, kráľ.
insurekcia – vojenská pohotovosť zemianstva na obranu krajiny a vnútorného
pokoja, ale nie pre výboje za hranice.
insurgent – povstalý zeman.
išpán, hlavný išpán – župan, panovníkov poverenec v :župe (stolici), vymenovaný
kráľom.
Jiskra (Ján z Brandýsa) – známy kapitán husitských vojsk na Slovensku v
polovici 15. storočia.
kalpak – vysoká okrúhla čiapka vojenská, hodne ozdobená.
Lacko (Ladislav) Huňadi – starší syn Jána Huňadiho, brat
Matiašov. Pre dvorné intrigy, že si robí nároky na uhorský trón, dal ho
mladistvý Ladislav Pohrobok popraviť a mladšieho, Mateja, ako rukojemníka
odvliekol so sebou na svojom úteku do Prahy. Bál sa pomsty Michala Sziládiho,
ujca Huňadiho synov. Po náhlej Pohrobkovej smrti SziIádi sa s vojskom
pričinil o to, aby bol zajatý Matiaš zvolený za uhorského kráľa r.
1458.
Mathias rex – krár Matiaš.
Matiaš, kráľ: – zvaný Korvín, zo sedmohradského rodu
Huňadovcov, vládol v Uhorsku od r. 1458 do r. 1490. Jeho otec Ján
Huňadi, mnohonásobný víťaz nad Turkami, stal sa ich postrachom, ale
súčasne ochrancom Podunajska pred osmanskou záplavou. Za vlády nedospelého
Ladislava Pohrobka spravoval Uhorsko ako správca. „Starý Huňad!, ako ho
autor menuje, umrel r. 1456.
...medio harum literarum regalium ... et omnibus, quorum interest – mocou tejto
kráľovskej listiny... a všetkým, ktorých sa to týka.
moháčsky pád – osudná porážka uhorských vojsk Turkami pri
Moháči (v jv. Zadunajsku pri Dunaji) r. 1526, kde sa rozhodly osudy
Uhorska na vyše pol druha storočia.
Ondrej, kráľ: – vládol v Uhorsku v rokoch 1205 - 1235.
Osman aga – viď aga.
palatín – zástupca panovníka a najvyšší hodnostár štátu.
paša – v staršej literatúre „baša“, vysoká hodnosť v Turecku, veliteľ
oblasti, nazývanej „pašalik“.
Podebrad Jur – najprv správca (gubernátor) českého štátu, neskôr jeho
zvolený kráľ. Dobrodinec zajatého Matiaša, potom jeho tesť.
polmesiac – turecká bojová zástava so žrďou, zakončenou hore
polmesiacom a vejúcim konským chvostom.
rákoš – snem, shromaždenie, nazvané tak podľa osady Rákoš pri Pešti, kde
bývaly kedysi snemy pod šírym nebom.
Siládi, Sziládi – viď Lacko Huňadi.
Starý hrad a Strečniansky hrad – dnes hradné zrúcaniny v
strečnianskej úžine Váhu, medzi Varínom a Vrútkami.
Starý Huňad – viď Matiaš.
Varna – mesto v Bulharsku na brehu Čierneho mora. Roku 1444 utrpelo tam
spojené vojsko poľsko-uhorské zdrvujúcu porážku od Turkov. Padol v nej aj
sám kráľ Vladislav, v poľských dejinách zvaný „Varnenčík“.
vicišpán, viceišpán – podžupan, zástupca zemanov v župe, nimi samými volený na
vedenie zemianskej samosprávy v župe.
|