Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Alphabetical    [«  »]
1481 1
1492 1
15 1
a 1336
aby 91
ac 1
ach 15
Frequency    [«  »]
-----
-----
-----
1336 a
1204 sa
693 na
465 to
Ján Kalinciak
Milkov hrob

IntraText - Concordances

a

1-500 | 501-1000 | 1001-1336

     Cap.
1 I | ešte žiara z oblokov kyvoce a osvecuje tmavú noc.~Na uhle 2 I | šuhajci pri pohárikoch sedia a v horlivom rozhovore si 3 I | robiť o tak neskorom čase; a beztoho je sobota, kde treba, 4 I | celý týždeň v škole namoždí a natrápi.~"No, čože tak mlčíte, 5 I | dobrú noc nemodlíte?"~"Nuž a ty čo sám mlčíš? - Len by 6 I | dobre," odvetia obidvaja - "a či ti ho vidíš, odkiaľ pravda 7 I | ich ja dakedy kopu vedel - a teraz mi ani jedna na um 8 I | neschodí. Počkajte len troška." A tu si Janko čiapku málo 9 I | Teda: Bol raz jeden kráľ."~"A ten mal králika, či je nie 10 I | druhí dvaja dajú do smiechu a pozerajú naň šelmovským 11 I | i my dakedy kráľa mali, a teraz máme zas len králika," 12 I | bude. - To ti je chlap, a počkaj len, čo sa za jeho 13 I | krajinu na ruby obrátiť; a syn jeho, uvidíte, nebude 14 I | priberie, nuž len dačo vykoná. A my, nech som dobrý, či my 15 I | k vojne oproti neverným. A Matiáš? - Ten sa ti nebojí 16 I | pecou, kde ťa guľka nedôjde a šabľa nezačiahne - pritom 17 I | prevetí Milko, "povedz. A čo sa ty nazdávaš o mne? - 18 I | však my to všetko známe."~"A čo znáte?"~"Ľaľa ti ho! - 19 I | obaja druhí dajú do smiechu a pozerajú jeden na druhého. 20 I | čo oni myslia, opytuje sa a na nich doráža, aby mu povedali, 21 I | aby mu povedali, čo chcú a čo mienia - ale títo sa 22 I | polovičatým úsmechom odpovedá. A Janko, podoprúc si bradu 23 I | vypovie: "Tárali, netárali! A čo mi dáš, keď ti ešte viac 24 I | išlo - sklopil hlavu dolu a pokojne odriekal; ale keď 25 I | z hlbokosti srdca svojho a začal sa obzerať sem-tam, 26 I | tam sa môžeš poobzerať a bezpochyby viacej uvidíš 27 I | že sme ti to nadštrkli. A čo sa stavíš, že by si to 28 I | sa zhovárame o Turkoch, a on ti hneď zaskočí do Žiliny. 29 I | voľakom," povedá Ondrej. A šuhajci sa roztratili po 30 II | krásna je Uhorská krajina a šťastný je ten človek, čo 31 II | brehy zeme svojich detí a šumí ticho ako hlas nočných 32 II | chvosty na jej brehoch zastane a zablyštia sa oči nespočetných 33 II | ľudského, nemá milosrdenstva. - A Dunaj plače v koryte svojom. - 34 II | končiare dočahujú do neba a zelená ich farba nádeje 35 II | pasie, pekne dušu pestuje a napája ju citom vrelým, 36 II | citom vrelým, životaplným; a nikdy noha vraha, čo dolné 37 II | tieto ozrutné vrchovce. A spomedzi škár vrchov svojich 38 II | dunajské, ktoré zlý pohan ohňom a mečom plieni. I ozvú sa 39 II | horami, zahučia, zašumia a hukot ich sa ozve, odraziac 40 II | od štítov šedivých skál a od nebosiahlych vrchov široko-ďaleko; 41 II | vlnotokom Váhu, ktorý pyšne a s treskotom sa valí, povolávajúc 42 II | Dunajovi: "Neboj sa, neboj sa a nešum tak smutne, veď ešte 43 II | hlasy po zelenom Považí.~A na tom zelenom Považí medzi 44 II | Žilina, mesto starodávne a slávne predtým i teraz. 45 II | slávne predtým i teraz. A v tom meste, v tej Žiline 46 II | neskúsený, ale ducha - a životaplný - a celá krajina 47 II | ale ducha - a životaplný - a celá krajina sa raduje nad 48 II | raduje nad povýšením jeho. - A prečo by sa neradovala? 49 II | on porozumie ľudu svojmu, a ľud jeho jemu. A aký je 50 II | svojmu, a ľud jeho jemu. A aký je to stav Krajiny uhorskej? - 51 II | tak sa tisnú do krajiny. A kto ich beh zastaví? Sily 52 II | roztrhanú, roztratenú krajinu, a nikoho niet, koho by sa 53 II | zatvoril, Jiskra je starý a Szilágyi nie mladý; tamten 54 II | požíva život na Šariši, Spiši a Trenčíne, tento pomstu varí 55 II | Hunyadiho o život pripravivších, a zabúda na Belehrad, ktorý 56 II | sestry, na trón pozdvihnutý a tento teraz porozposielal 57 II | pánov zemanov pozdravuje a pýta ďalšiu pomoc.~V Žiline 58 II | záležajúcou z pánov Hornej krajiny a z jeho českých vodcov. On 59 II | Trenčína počuť vôľu kráľovu a ako sa to všetko na rákoši 60 II | všetko na rákoši dialo, a potom aký je ozaj ten mladý 61 II | pred Mohamedom zastávať a jej pomáhať nebudú. A bohvie, 62 II | zastávať a jej pomáhať nebudú. A bohvie, čo sa to všetko 63 II | Jiskra, Komorovský, Pankrác a viacej vodcov vojska Jiskrovho, 64 II | hlavný išpán, vicišpáni a celý stoličný úrad slávnej 65 II | úradom žilinským. - Ticho idú a pokojne ako bratia, niet 66 II | ačpráve je nie pánom zámkov a stolíc, bo vie každý, že 67 II | že je muž nielen bohatý a pokojný, ale i múdry. K 68 II | tomu je Žilina mesto silné a dôležité pre celé okolie, 69 II | okolie, bo je pevne ohradené a pán Dlhohorský mu je hlavou.~ 70 II | najvyšší kapitán Trenčína a Lietavy, za vrchstola zasadol; 71 II | tam, kde treba bojovať, a že tam žiada, aby sa všetko 72 II | pánmi po pravom, vicišpáni a stoličný úrad po ľavom boku; 73 II | úrad žilinský sedí na konci a richtár proti hlavnému išpánovi 74 II | húfnym zhromaždením vaším a hlava moja v službe vlasti 75 II | oko videlo vašu statočnosť a hotovosť zastávať krajinu 76 II | hotovosť zastávať krajinu a úprimne sa starať o veci 77 II | sa starať o veci verejné a pospolité; lebo verte, jeden 78 II | k žitiu za vlasť našu a k vernosti k vyvolenému 79 II | Kto nie na časy Hunyadiho a smrť jeho? Komu neprichádza 80 II | nevie, že je kráľ náš mladý, a tak azda ešte i slabý k 81 II | na trón svojej hodnosti a ako kráľ uhorský posiela 82 II | posiela vám svoje pozdravenie a svoje rozkazy!"~"Vivat Matiáš!"~" 83 II | vstane, pomaly sa hrmot a krik tíši - vezme jeden 84 II | utrie si ústa, vykrúti fúzy a takto začne: "My, Matiáš 85 II | uhorský atď. atď. Šťastie a požehnanie milým nám verným 86 II | Trenčianskej stolice. Z vôle božej a podľa zákonného volenia 87 II | uhorského so všetkým poriadkom a ako sa svedčí povýšení, 88 II | ako sa svedčí povýšení, a tak podľa zákona a obyčajne 89 II | povýšení, a tak podľa zákona a obyčajne medio harum literarum 90 II | ako svojho kráľa vítali a My sme im zachovanie všetkých 91 II | krajinských sľúbili, verným a milým stavom známo bude. - 92 II | stavom, že podľa zákona a obyčaje k utvrdeniu hodnosti 93 II | vždycky u seba zadržuje a na všetky prosby a napomínania 94 II | zadržuje a na všetky prosby a napomínania naše vydať nechce, 95 II | z rodu Frankopanovského a iných iCillskej rodiny priateľov 96 II | vydobyť.~Oznamujeme, nakladáme a žiadame teda slávne stavy, 97 II | papier na stôl, sadne si a pozrie dookola. Hlavný išpán 98 II | dookola. Hlavný išpán vstane a začne hovoriť: "Slávne stavy, 99 II | zobralo, dane sa rozpísali a každý si, koľko možno, svojho 100 II | lebo mnoho máme pred sebou, a to: Dokiaľ je král Matiáš 101 II | od východu Mohamed hrozí a sily naše slabé. Ak čas 102 II | krajinou! - Pamätajme na Varnu a na nešťastné časy bojov 103 II | časy bojov medzi Ladislavom a Alžbetou!"~Utíchne, pozrie 104 II | Utíchne, pozrie na Jiskru a sadne si dolu. Zôkol-vôkol 105 II | jeho vojaci ho vyvolili - a to pánbohvie z akých kútov 106 II | za kráľa len natisnutý. A čo? Či je Szilágyi celé 107 II | urobte si, čo chcete, a keď pravdu máte, obzrite 108 II | spozoroval tu jeden, tam druhý a tak sa rozišla po celej 109 II | dačo povedať, nech vstane a ozve sa!"~Ticho.~"Ešte raz 110 II | insurekcia v slávnej stolici a každý z nás je povinný o 111 II | hlavný išpán! Sláva!" zahučí a zhromaždenie sa rozchádza.~" 112 II | Druhý: "Ani nevieš, prečo a začo? A len sa choď biť - 113 II | Ani nevieš, prečo a začo? A len sa choď biť - choďte 114 II | volením kráľa nespokojný, a viete, pán palatín bol vždy 115 II | Jiskrom proti nim bývali a tak s palatínom jednu vec 116 II | palatínom jednu vec máme, a hoc aj je Matiáš i kráľom, 117 II | zostať? S Garaiom sme držali a s ním aj dodržíme. Viete, 118 II | jeho synom urobiť nemôžeme? A viete čo? Dobre je to v 119 II | čo chce, bije, koho chce a plakať mu nedá; a pán Jiskra 120 II | koho chce a plakať mu nedá; a pán Jiskra s palatínom zas 121 II | Fridricha za nášho kráľa a my tiež toho chceme! Vivat!"~ 122 II | Z toho sa strhne krik a zvada. Kráľovská strana 123 II | zvada. Kráľovská strana a Jiskrova sa začnú nadievať 124 II | Jiskrova sa začnú nadievať a preháňať po Žiline. "Vivat 125 II | svete. Tu sa sypú blesky a strely, tam durkajú hromy 126 II | strely, tam durkajú hromy a paromy - štrkocú šable, 127 II | šable, blyštia sa fokoše a valašky - počuť si nadávať 128 II | akciu, kriminálny proces!" - a kto by si to všetko zapamätal 129 II | by si to všetko zapamätal a rozoznal v tej trme-vrme, 130 II | trme-vrme, v tej motanine a pračke, v tom kriku a preklínaní.~ 131 II | motanine a pračke, v tom kriku a preklínaní.~Vtom naraz zahučí: " 132 II | zahučí: "Vivat hlavný išpán," a "vivat Jiskra!" sa múry 133 II | išpán káže, aby sa rozišli, a tak i jedna i druhá strana 134 II | druhá strana zubami škrípuc a päsťami hroziac, odchádza 135 II | päsťami hroziac, odchádza a roztráca sa, ale predsa 136 II | miliónske strely, matere a centy, paromy a hromy!"~ 137 II | matere a centy, paromy a hromy!"~ 138 III | dávne časy zabudnúť nemôže, a preto ustavične sa pozerá 139 III | zrkadla popod jeho stenami a skalami hučiaceho Váhu a 140 III | a skalami hučiaceho Váhu a v tom zrkadle Váhu vidí 141 III | dávnych časov bývalo to inak, a či chcete, či nechcete, 142 III | vládol nad celým Turcom a čokoľvek sa v Turci, lebo 143 III | starí, v bojoch zošedivení a vycvičení vojaci českí ustavične 144 III | dobré povesti o Starom Hrade a o pánu Pankrácovi roznášali. 145 III | so zlým; zemania šomrali a keď sa dáky človek v okolí 146 III | prepadnutý, jeho dom podpálený a všetko, čo mal, zabraté, 147 III | predsa to ľudia tiež vravia a veria, že sa vnukovia obyčajne 148 III | starých rodičov podávajú. A vskutku bol Milko dobré 149 III | šťastia, trocha sily v pästi a dobré časy človeku všetko 150 III | pánom; celý Turiec ma počúva a sám cisár Fridrich sa nehanbí 151 III | Pankrácom v pokoji žiť. A čože mám z toho, že sa ma 152 III | boja, že si ma ľudia vážia a viac nič? Ale, synko, všetko 153 III | ďaleko. Keď si zaslúžim a krajina moje zásluhy uzná, 154 III | škodiť mal, to nikdy nechcem a nikdy nespravím -"~"Zaslúžim, 155 III | sveta, keď len druhým žiješ a nie sebe?" ~"Otec, otec, 156 III | Či sa tak treba vôli a zmýšľaniu otcovskému vzopierať, 157 III | Sotva ti vkročí do domu, a ti chce mnohoročnú prácu 158 III | otcovu naruby obrátiť! No a čo si si za zlaté zámky 159 III | Slúžiť vlasti, viere a - Matiášovi."~"Tak?! Veru 160 III | najmilostivejšiemu ochrancovi a priateľovi?"~"Otec! Keď 161 III | môžeš, krajinu našu od vojny a boja!"~"Nech sa bije, kto 162 III | nič. Korunu dať Matiášovi? A načo? Hádam Szilágyimu, 163 III | námestníkom mocný Jiskra? A po smrti jeho Pankrác, a 164 III | A po smrti jeho Pankrác, a syn Pankrácov nádvorníkom? 165 III | syn Pankrácov nádvorníkom? A či som ťa práve v tej nádeji 166 III | uznáva Matiáša za kráľa a my s ním."~"Chlapče," dupnúc 167 III | uvidíte, čo vám Jiskra a Pankrác zahudú. - Či je 168 III | to ani práva znať netreba a človek predsa dobre vyjde 169 III | uhádne, čo je spravodlivé a čo nie."~Pankrác zastal; 170 III | ale jeho oči nabehli krvou a celý sa trasie. Môžbyť, 171 III | zavrieť, kde aj zomrela - a preto vo svojej starobe 172 IV | nikdy vetry takú hlbinu a výšinu nedočiahnu ako myseľ 173 IV | dvadsiaty muž k vojsku pripojil, a sa všade veľké prípravy 174 IV | kladú kučmy s perom na hlavy a "Zbohom, rodina! Zbohom, 175 IV | ozbrojujú; i starí i mladí a najmä chlapi pri chuti berú 176 IV | Jaj, budeže to ruvačka!"~A čože Trenčianska stolica? 177 IV | paničky, vyrastení ako sviečky a takí tvrdí ako tie tatranské 178 IV | v Trenčíne dolný vidiek. A Žilina len tak prekvitá 179 IV | slávy. Školy sa rozpŕchli a mládež beží do otcovských 180 IV | výpravu oproti neverným; a kým je Uhorská krajina na 181 IV | Kňazi podpaľujú ľud k vojne a hoc aj nie proti neverným, 182 IV | kostoloch ich múdre rady a hrnie sa do Žiliny.~Pán 183 IV | mládeže sa okolo neho vrtí a čo na nej sily nevidí, to 184 IV | doplňuje nádeja v jej zmužilosť a odhodlanosť. Pánu Dlhohorskému 185 IV | prisluhovanie spravodlivosti a práva pozor dali; potom 186 IV | všetci bojovníci na pluky a čaty i vyvolili sa kapitáni 187 IV | čaty i vyvolili sa kapitáni a náčelníci.~Dom Dlhohorských 188 IV | Hlavný išpán, Dlhohorský a dakoľko z hlavných stoličných 189 IV | ten zase kuje! Z jeho ľudí a prívržencov ešte sa žiaden 190 IV | On, Komorovský, Pankrác a druhí, ako počujem, sedia 191 IV | svetlo, keď je všetko hotové a prevarené."~"Onehdajší výjav, 192 IV | odpovie hlavný išpán, "a naši ľudia mi vraveli, že 193 IV | s Jiskrom pozastavovali a viete, že to teraz človek, 194 IV | uznal ho v jeho hodnosti a tak som ja z jeho strany, 195 IV | ostatná to nádeja Garu a Cillovcov stroskotal, potom 196 IV | musíme Matiášovi vážnosť a dôveru v krajine získať."~" 197 IV | rozkazov oslobodiť mohli. A keby si teraz Jiskra našu 198 IV | nemu za nevďak vykladal a nás prepadol, takže by sme 199 IV | tento stav medzi istotou a neistotou vonkoncom nepáči - "~" 200 IV | neistotou vonkoncom nepáči - "~"A čo teda chcete začať?"~" 201 IV | len doma zostať musím, a vás nech Pán Boh na vašich 202 IV | Vtom sa všetci schytili a vyšli do paloty, kde boli 203 IV | kde boli najprednejší páni a mladí zhromaždení.~Na rínku 204 IV | pravej strane poskakujú a jazdci sa medzi sebou rozhovárajú.~" 205 IV | hraj !" zakričí mládež a hudci ako o dušu zaškripia 206 IV | tak po okolí rozliehalo. A to pekné, a to krásne vojsko 207 IV | rozliehalo. A to pekné, a to krásne vojsko tak pozerá 208 IV | hlboko do boku koňom zaryje a tieto sa vzpínajú ako tátoše, 209 IV | sa, akoby boli zdivené - a všetko sa to mrví ako z 210 IV | že to celý rínok počuje a muzikanti zaškripia: "Zahrajte 211 IV | husľami," zavolá druhý, a zľaknutí Cigáni hrať prestanú.~" 212 IV | nehraj, to ti povedám. A vy, pán brat, čože tuná 213 IV | šuhajci do plaču pustili?" a na to kričí spievavo:~"Hraj, 214 IV | nech sa vojna rúbe smelo!"~A muzika zarinčí: "Hraj, muzika, 215 IV | škripcom taniere šúchajú a široko-ďaleko nič inšieho 216 IV | Janko! Keď sa to tak rúbe, a nás dorúbe i porúbe, nuž 217 IV | horlil?"~"Dakde v kúte sedí a myslí na svoju Marienku."~" 218 IV | sa hádam len pochlapí a aspoň teraz na čierne oči 219 IV | by ešte blesk zbrane."~"A škoda toho šuhaja," prehodí 220 IV | bohviečo z neho sľubovali, a teraz tu ho máš: ešte sa 221 IV | Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk za humny. Vitaj, bratko, 222 IV | to on na koni priletel, a bolo poznať, že sa ponáhľal, 223 IV | Či prísna tvár Milkova a či dačo inšieho tak zarazilo 224 IV | že sa ho Ondrej spýtal:~"A s nami na vojnu?"~"Ak Boh 225 IV | Boh ," odsekol mu Milko a na hrdom sivkovi odcválal 226 IV | skočil z koňa, poklonil sa mu a prosil ho, aby mu dovolil 227 IV | ačkoľvek je to dávno, a dákosi nás nenavštivujete."~" 228 IV | hovorí: "Málo mám času, a tak vám v chytrosti zjavujem, 229 IV | tuším, že Jiskra, Komorovský a môj otec nezmýšľajú najúprimnejšie 230 IV | nezmýšľajú najúprimnejšie s vami a s kráľom. Ba nakoľko som 231 IV | bohvie, čo tam vyvaria! - A ja som užil tento čas k 232 IV | očami od hlavy do päty a riekne: "To je teda vaše 233 IV | mám, že Jiskra, Komorovský a môj otec Matiášovi žiadnej 234 IV | Fridrichom v pokoji žije a sľub mu dal, že proti nemu 235 IV | nikdy bojovať nebude."~"A vy nejdete s vašimi priateľmi 236 IV | opytuje sa Dlhohorský zdĺhavým a prenikavým hlasom, Milkovi 237 IV | Matiáš kráľ!" Bubny zavreštia a dnu do izby vkročí Mária, 238 IV | Dlhohorského, pokloní sa Milkovi a pán Dlhohorský, obrátiac 239 IV | všetko sa hýbe k odchodu a radi by ešte s tebou hovoriť."~ 240 IV | ako pivónia; Mária stojí a pozerá na krásneho šuhaja. 241 IV | čo ste ju zanechali."~"A pamätáte vy to? - To mi 242 IV | hovorí zapálená Mária, "a myslím, ste i môjho otca 243 IV | Milko pozerá na ňu prenikavo a ona, ledva ostatné slová 244 IV | Áno! Otec mi síce bráni a zakazuje, ale darmo je! 245 IV | Vnútorný hlas mi volá ,lď - a ja sa mu obrátiť nemôžem."~" 246 IV | schytí sa zo sedaliska a horúci pohľad oka svojho 247 IV | ruku, pritisne ju na srdce a trasivým hlasom ticho vypovie: " 248 IV | i vyšiel prudko z izby a jasná slza sa mu zaligotala 249 IV | zvesilo hlávku i triaslo sa a tiché "zbohom" tak vyrieklo, 250 IV | na seba, ani neznajúc ako a prečo. - Prvé ich zblíženie 251 IV | bolo spolu okamihom odchodu a nemožno tu chladným zostať. 252 IV | pozerala za krásnym šuhajom a jej srdce sa neslýchanou 253 IV | stranám, ktoré zanecháva, a povzdychuje; poznať to z 254 IV | rodný, rodičov, priateľov a hádam i to, čo je milejšie 255 V | akoby sa chcel s ňou ihrať, a či akoby ju chcel podmaniť 256 V | poslúcha mocného Jiskru a je imaním pána Vladimíra, 257 V | pod výmienkou poslušnosti a neobmedzenej poddanosti 258 V | ale pánovitý jeho obličaj a dvoje prenikavých očí prezradzujú, 259 V | požaduje tvrdú podrobenosť, a Vladimír je muž ešte len 260 V | ešte len štyridsaťročný, a tak ešte počúvať musí. Hej, 261 V | keď sa mu krídla rozviažu a svet uvidí, že on je pravý 262 V | možno čítať na tvári a v očiach jeho.~Na Strečne 263 V | Jiskra, Komorovský, Pankrác a k tomu dakoľko vodcov z 264 V | vodcov z najbližších okolí; a predsa je na Strečne ticho, 265 V | posluhu, vojsko je po okolí a po zámkoch roztratené, takže 266 V | poháre stoja na stoloch, a zbroj po stenách rozvešaná 267 V | medveďov, na ktorých trúby a zbroje poľovné medzi vojenskou 268 V | rozkladené ich zbroje a ťažké šaty vojenské, v ktorých 269 V | vrásky na čele i po tvári a na temene ostatok šedivých 270 V | jeho celú postavu vážnou a prísnou. Komorovský mu sedí 271 V | Komorovský sa prudko pohybuje a ostatní s veľkou zvedavosťou 272 V | zostanem. Muž povie slovo a stojí pri ňom. Čo by to 273 V | Poděbradovi, dal slovo Matiášovi, a neťahám ho nazad. Keď oni 274 V | zo všetkých strán tlačí, a tak nie je div, že aspoň 275 V | Matiáš jeho dcéru za ženu - a ktože by svojmu dieťaťu 276 V | Jiskra. "To je muž statočný a robí, čo mu povinnosť a 277 V | a robí, čo mu povinnosť a láska k Čechom káže."~"A 278 V | a láska k Čechom káže."~"A ten Matiáš," ďalej vraví 279 V | taký zemanček ako druhý - a kde jeho kráľovstvo? Fridrich 280 V | tretej sa Garaiovci, Cillovci a Frankopanovci za vlastných 281 V | vlastných pánov prehlásia - a my sa kde podejeme, keď 282 V | vlastnou silou, sami, povedám, a nič nám ešte neodolalo."~" 283 V | svojím, krajiny gubernátorom a najvyššim vodcom vojenským? 284 V | tretí - vyskočí spoza stola a zavolá: "Kalich a Kristus! 285 V | stola a zavolá: "Kalich a Kristus! Či je to možno?"~ 286 V | Celé zhromaždenie sa pobúri a Komorovský, s úsmevom pozerajúc 287 V | úsmevom pozerajúc na Jiskru a na zhromaždených, povie: " 288 V | sa ešte raz po všetkých a začne čítať:~"Cisár Fridrich 289 V | pozdravenie! Vy konáte podľa práva a spravodlivosti, keď sa Hunyadiovcovi 290 V | spravodlivosti, keď sa Hunyadiovcovi a jeho strane vzpierate; lebo 291 V | druhého, predsa prednosť a panovanie prešlo s dcérou 292 V | Hunyadiovec je od Szilágyiho a jeho vojska vyvolený, a 293 V | a jeho vojska vyvolený, a tak nie podľa zákona, ani 294 V | ale s pomocou božou, vašou a pána Jiskru odoláme nápadom 295 V | ligotajúci, mohol dakedy dom náš a rodinu našu zanechať - ba 296 V | menom pána Jiskru pozdraviť a odkázať mu, že ja od jeho 297 V | mu, že ja od jeho pomoci a skúsenosti vojenskej najviac 298 V | zastane, pozrie na Jiskru a inších pánov - všetko mlčí - 299 V | inších pánov - všetko mlčí - a usmejúc sa prehovorí: "No, 300 V | Komorovský vezme druhý list a číta: "Komorovskému Garai, 301 V | Matiáš tiahne na Viedeň a mnoho ľudstva sa na jeho 302 V | ducha, žiaden odpor netrpí, a onehdy, ako som sa od hodnoverných 303 V | teda, ako to z jeho skutkov a slov je vidno, najprv zo 304 V | odstrániť, čo sa mu protivia, a potom sa na Jiskru v Tatrách 305 V | vrhnúť. Poznať to, že Hunyadi a Jiskra nikdy priatelia byť 306 V | vodcu, on je neskúsený, a tak neznám, čo v Rakúsoch 307 V | Vy máte vycvičené vojsko a keď sa dolu z vašich hôr 308 V | ľahko zle opatrený Budín a Matiáš, hľadajúc korunu, 309 V | služby Jiskrovi, Pankrácovi a všetkým nám pracujúcim pánom." - 310 V | Komorovský prestane čítať a zo všetkých strán sa ozve:~" 311 V | nevie, čo je starý Jiskra!"~"A prečo by nemohol povedať?" 312 V | celý svet nevie, že ste vy a my všetci veční nepriatelia 313 V | prvého v rade Ladislava a Fridricha, teraz ani 314 V | Strážniciach pri vítačke a podpise zmluvy, ktorú ste 315 V | Je mi to pekný chlapček -a vy ste sa mu klaňali, vy 316 V | Milko, môj syn?! Hrom a peklo!" vyskočiac zakričí 317 V | veľmi nahnevala na Jiskru a jeho prívržencov, i doložila 318 V | odpovedal: ,Dosť som pekne a priateľsky zachádzal s Jiskrom, 319 V | dajte, ako čím skorej Jiskru a jeho peleš do rúk dostať?' 320 V | richtár, svoju milosť sľubuje a žiada vás, aby ste predmenovaného 321 V | na každý možný -"~"Kalich a Kristus!" zahrmí Jiskra. " 322 V | syn!" volá Pankrác.~"Meč a hrúza Hunyadimul" skríkne 323 V | Hunyadimul" skríkne Jiskra, a všetci okrem Komorovského 324 V | Komorovského za ním, ktorý mlčí, a hoc aj to všetko ako peklo 325 V | zober, čo máš ľudstva, mečom a ohňom plieň všetko, čo zachytíš, 326 V | nestatočným, žiaden Pank -"~"Hrom a peklo !" zubami zaškrípuc, 327 V | zaškrípuc, vyvolá Pankrác a oči mu krvou nabehli i celý 328 V | nebeská!" zaškrípe Pankrác a šabľu z pošvy ťahá, "i ty, 329 V | pánovi svojmu protiviť?" a tne dookola ako šialený.~" 330 V | dookola ako šialený.~"Kalich a Kristus!" zakričí Jiskra. " 331 V | Jiskra ešte nedopovedal a Komorovský odstúpil na 332 V | zas vopchá šabľu do pošvy a hoc aj ešte celý horel hnevom 333 V | predsa sa pokoril Jiskrovi a takto sa k nemu prihovoril: " 334 V | len jeden pán na Strečne - a to je Pankrác!"~"Pokoj dnes, 335 V | dnes, Pankrác!" pokojne a vážne odpovie Jiskra. "Ako 336 V | Košice len jedného pána, a to je Jiskra, a ten istý 337 V | jedného pána, a to je Jiskra, a ten istý Jiskra ti káže, 338 V | panovanie Pankráca na Strečne - a ten Pankrác prisahá pomstu 339 V | ten Pankrác prisahá pomstu a večnú nenávisť Komorovskému." 340 V | Komorovskému." Dopovedal a prudko sa odstránil z izby 341 V | prudko sa odstránil z izby a zo Strečna.~ 342 VI | žartúvala, každému bola milá a príjemná. Šuhajci vraveli, 343 VI | ľudia, uzrúc ju, vzdychli a povedali: "Škoda, že sme 344 VI | široko-ďaleko krajšieho dievčaťa - a teraz? - Oheň v jej očiach 345 VI | je, biedna je. Otec smúti a láme si na tom hlavu, čo 346 VI | stať mohlo. Matička beduje a chce sa hneď peknými slovami, 347 VI | neodpovedá. Ľudia hlavou krútia a vravia všeličo. Celý svet 348 VI | moja, keď sa ti tak páči." A s tým sa obidve z domu vybrali.~ 349 VI | ako orol, keď kolesá krúti a ločká a ločká pri tých zelených 350 VI | keď kolesá krúti a ločká a ločká pri tých zelených 351 VI | zelených brehoch tak tajomne a tak vábivo, ako keď krásny 352 VI | toho čistého Váhu zaľúbili a že teraz preto tak pekne 353 VI | záhradám dvaja páni približujú a tak hlasne medzi sebou hovoria, 354 VI | tvoje, to starý dobre vidí - a o ostatok sa ja postarám. 355 VI | Ale je Pankrác mocný a ako som počul, hrozne sa 356 VI | počul, hrozne sa besnie a veľmi sa hotuje."~"Daj sa 357 VI | pred radným domom nadávali! A tie chúďatá, ako sa to nevinne 358 VI | to nevinne k tebe hrnuli a za teba dobre hrdlo nevykričali! 359 VI | dobre hrdlo nevykričali! A predsa nikto nevedel, čo 360 VI | Komorovského?"~"No, no, Vladimírko! A ktože za to Strečno obdržal? 361 VI | ktože za to Strečno obdržal? A to je veru pekný zámok, 362 VI | vstúpiť, musí byt silný a bohatý; akože ale k dačomu 363 VI | k tomu žiadnej príčiny? A akože prídeš, hriešny človek, 364 VI | dačomu, keď inému nevezmeš? A práve preto, vidíš, je dobre, 365 VI | oproti Matiášovi prehlásime, a tým, čo s ním držia, poberieme 366 VI | ním držia, poberieme zámky a majetky. - Ja, vidíš, tak 367 VI | spytuje sa Vladimír, "a predsa si proti pánovitosti 368 VI | žitia Jiskrovho povyšuje a sa panstva domáha."~"Čo 369 VI | Dlhohorského, zvieme, čo myslí, a ako to s jeho vecami stojí."~ 370 VI | pána richtárovu záhradu a pri parkane s Vladimírom 371 VI | robil na každú maličkosť a zavše hlavou pokyvoval, 372 VI | znať, že sa mu to páči, a to takým spôsobom, že to 373 VI | teda i s dcérkou k parkanu a vrátila poklonu Komorovskému. - 374 VI | jej široko-ďaleko nevidel, a veľmi milé, že mám šťastie 375 VI | usmechujúceho sa Komorovského a pani richtárku, i prehovoril: " 376 VI | Komorovský. Pani sa ľahko pokloní a vychádza spolu i s pánmi 377 VI | mu svietia ako dva ohníky a hoci je aj chlap junácky, 378 VI | junácky, vo vojnách otužený a smelý, predsa teraz nevie 379 VI | ako sa do nich zahľadíš a ťažko je potom na to zabudnúť, 380 VI | len aby mohol dobre uctiť a učastovať vzácnych hosťov. 381 VI | Jiskrom večitý pokoj uzaviera a že jiskrovci o dakoľko dní 382 VI | stolicu Jiskrovi zapredá a že ženičky, bez čích jazýčkov 383 VI | čo všetko nenavymýšľajú a nenahovoria. Ale v dome 384 VI | Pán richtár sedí za stolom a veľmi horlivo sa s Komorovským 385 VI | vyjasnila, milo sa usmieva, a tak prívetivo hovorí, že 386 VI | prerečie: pomúti sa, onemie a stratí sa v myšlienkach. 387 VI | spozoruje, každý sa usmieva a sused so susedom pošeptáva.~ 388 VI | plačem. Vy ste tuná cudzinci, a tak vy to ani tak, ako my, 389 VI | čože, keď ho zase necháva a nikde mu nepomáha."~"Nemysliteže 390 VI | do krajiny vrútiť nemôžu, a kto bude hranice brániť? 391 VI | Turci zdola do krajiny nedrú a tak či netreba čerstvé a 392 VI | a tak či netreba čerstvé a svieže sily aj proti týmto 393 VI | Fridrich Matiáša nezbije - a potom čo začať?"~"Ale by 394 VI | spojení s Fridrichom stojí a že ho Jiskra od cisára odvrátiť 395 VI | celej hornej Nitrianskej a na Starom Hrade oproti vám 396 VI | ste mu vraj syna zviedli a na vojnu poslali ?"~"Ja 397 VI | múry žilinské ešte stoja a mešťania vládnu ešte pušky 398 VI | vládnu ešte pušky nabíjať a mečom rúbať! - Ďakujem vám, 399 VI | spamätajúc sa vyjasnil tvár a chytro so smiechom povedal: " 400 VI | rozumie - ak len vy chcete."~"A keď vy chcete, my vám s 401 VI | povedzte slovo Vladimírovi, a on vie, čo začať."~"Ďakujeme 402 VI | pane," odpovie Dlhohorský a obrátiac sa k zhromaždeným 403 VI | meno božie. Varty na múroch a okolo mesta zdvojnásobte, 404 VI | zdvojnásobte, pán kapitán, prach a gule nech sa z dom do domu 405 VI | Hostia sa pobúria, povstávajú a odchádzajú domov. Vladimír 406 VI | ako čo by na uhlí sedel, a predsa, keď si pomyslí, 407 VI | behá za pánom richtárom a smejúcky vraví: "Hahaha! 408 VI | veru tiež nie dneská hotový a Vladimír rozkazuje dakoľko 409 VI | Dlhohorský sa usmeje, pokloní sa a nič nepovie.~Nato odviedli 410 VI | Premýšľa, premýšľa, usmieva sa a päsťou hrozí, mumle dačo 411 VI | hrozí, mumle dačo pod nos a potom hovorí: "Kozol ťa 412 VI | oproti kráľovi pobúrila, a potom - hahaha! - dobrú 413 VII | Jiskra hrozne vyčíňa v Šariši a Spiši. Spišský a Sarišský 414 VII | Šariši a Spiši. Spišský a Sarišský zámok stali sa 415 VII | všetko široko-ďaleko páliť - a vojsko jeho ustavične ďalej 416 VII | vojsko jeho ustavične ďalej a ďalej čiaha do druhých stolíc. 417 VII | ako kameň pozerá na Spiš a Sariš. On len pomyslí a 418 VII | a Sariš. On len pomyslí a stane sa, ukáže a ide sa, 419 VII | pomyslí a stane sa, ukáže a ide sa, povie a vykoná sa. 420 VII | sa, ukáže a ide sa, povie a vykoná sa. Ale Komorovský 421 VII | je najlepším priateľom, a keď sa im o jeho priateľstve 422 VII | zlodeji na plné truhly; a keď sa idú Komorovskému 423 VII | on, oči na úzko stiahne a obráti sa im chrbtom.~A 424 VII | a obráti sa im chrbtom.~A milá Trenčianska stolica 425 VII | bude. Strečno, Starý Hrad a Žilina, všetko sa to zbrojí 426 VII | Žilina, všetko sa to zbrojí a "Matiáš kráľ", "Vladimir" 427 VII | Matiáš kráľ", "Vladimir" a "Pankrác" ozýva sa povetrím.~ 428 VII | pobrinkuje, sadá na koňa a letí na Strečno k pánu Vladimírovi, 429 VII | vodcu v Trenčíne prehlásený a mnoho je pánov v Trenčíne, 430 VII | koníky, ozbrojujú poddanstvo a letia na Strečno. Komorovský 431 VII | Žilinu, zaujal Prešporok a blížil sa k Budínu. Narástlo 432 VII | ľudstvo sa do dedín nesprace, a predsa nevie, načo ho to 433 VII | druhého na Strečne.~"Nuž a vy čože tuná chcete? Akože 434 VII | ujcom i s mojím svákom - a čože je viac?"~"A ako sa 435 VII | svákom - a čože je viac?"~"A ako sa teda opovážite na 436 VII | proti Matiášovi strojí?"~"A ktože vám to povedal, že 437 VII | strojí sa ver' na Žilinu; a prečo? Že Žilina od kráľa 438 VII | Žilina od kráľa odpadla a s Pankrácom sa za Fridricha 439 VII | Žilina od Matiáša odpadla."~"A či sa vy nazdávate, že ku 440 VII | Prišli na moju hriešnu dušu - a to ako prišli! Hej, vie 441 VII | starý Matej hlava v dedine, a čo on myslí, že to myslí 442 VII | ako čo by ja bol pánom, a oni moji poddaní. Toľko 443 VII | som bol s nimi vyrástol, a ako ,pán brat Matejko', 444 VII | pyšne hlavou potriasajúc a šedivé fúziská vysukujúc.~" 445 VII | Poďme, poďme k Vladimírovi!" A zoberú sa obaja do zámku. 446 VII | do zámku. Po dvore ďalej a po izbičkách sedia starí 447 VII | ich viera prenasledovaná a ich život samý žiaľ a smútok. 448 VII | prenasledovaná a ich život samý žiaľ a smútok. A ten žiaľ im z 449 VII | život samý žiaľ a smútok. A ten žiaľ im z očú vyzerá, 450 VII | svoju po skalách tatranských a po poliach Uhorskej krajiny. 451 VII | ruky, postriekané svojou a nepriateľskou krvou, vidia 452 VII | vidia sa byť železné. Sedia a čakajú, čo im pán rozkáže, 453 VII | neťahá ich ani vôľa ani láska a náchylnosť vlastná ani sem, 454 VII | vlasťou všetko stratili a všetko im je jedno, či žiť 455 VII | znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír? Hoj, to je slávny 456 VII | víťazmi Uhorskej krajiny a nikdy sa premôcť nedal - 457 VII | nikdy sa premôcť nedal - a teraz?~Sám Pán Boh vie, 458 VII | nezažmúri, celé dni sa po horách a poliach túla, všetko na 459 VII | zámok je plný hostí, pánov a vojska, všetko kričí "Na 460 VII | Na Žilinu, na Žilinu!" a ani nevie prečo, Vladimír 461 VII | ich spolku. Komorovského a Jiskrovi poslovia ho nútia 462 VII | Pankrác vojenskú nezahrá, a potom aby sa ponáhľal na 463 VII | skryje sa do samotnej izby a myslí a myslí -~ je večer, 464 VII | do samotnej izby a myslí a myslí -~ je večer, krásny, 465 VII | dom je plný hostí, pánov a vojska, všetci na 466 VII | Strečne, po susedných zámkoch a po dedinách sa rozchádzajú 467 VII | dedinách sa rozchádzajú a Vladimír sa od nich neodberá, 468 VII | stranu, kde Žilina leží a takto sám sebe hovorí: " 469 VII | ťa vidím, Mária! - Hrom a strely, nepadne Žilina, 470 VII | ju nemám?! - Bože, Bože!" A vtom si hlboko vzdychne, 471 VII | ako čo by mu ťažká bola, a zase ju zodvihne, pozrie 472 VII | zodvihne, pozrie von oblokom a ako myslí, tak myslí -~ 473 VIII | očima blýska, zubami škrípe a kedykoľvek na Strečno pozrie, 474 VIII | mu oči dobre nevyskočia a líca mu dobre nezhoria od 475 VIII | na hlavu, pripáše si meč a behá samojediný hneď na 476 VIII | Podhradie hneď na Branč a do Skalice a hneď zase do 477 VIII | hneď na Branč a do Skalice a hneď zase do Turca, obsadzuje 478 VIII | stavia, zoberá ľudstvo, a všetko to ku Starému Hradu 479 VIII | všetko to ku Starému Hradu a do Varína sťahuje. Ale predsa 480 VIII | premeškania nemá, behá sem a tam ako divý, nikomu neverí, 481 VIII | kapitána na daktorom zámku, a ho zajtra zase zhadzuje, 482 VIII | len na Komorovského skladá a pomysliac si na tohoto, 483 VIII | škrípe, hneď sa zahrozí a strašne zakľaje. Pozrúc 484 VIII | sa zbrojiť svojim rudom a zase im káže zbroj dolu 485 VIII | okolí, skrčí čelo, vyskočí a zase sa zarmúti - Prečo? 486 VIII | ustavične myslieval o veľkosti a samostatnosti svojho rodu, 487 VIII | nikdy na mále nepristával a ako boli veľké jeho žiadosti, 488 VIII | i pozerá na okolné vrchy a hory. Jeho šedivá hlava 489 VIII | na celom širokom svete. A syn jeho? O tom dávno nič 490 VIII | Vladimír, on zahanbil slávu a veľkosť otcovu. Preč, preč 491 VIII | nech syn zahynie, kde chce a keď chce - ale otec zostane 492 VIII | pozrie na Strečno, zamračí a zarmúti sa, tvár mu je tmavá 493 VIII | nesie, vlasy sa mu ježia a zuby škrípu; bo kde by sa 494 VIII | by sa mohla podieť sláva a panstvo jeho, keby kapitáni 495 VIII | turčianskych, trenčianskych a nitrianskych zámkoch tak 496 VIII | dušu Pankrácovu ako strela a prsia hlas vydali: "Dobre, 497 VIII | stranami, medzi Vladimírovými a Pankrácovými zámkami ako 498 VIII | Fridricha, zbroj sebou poberúc, a , ktorá v meste zostala, 499 VIII | meste zostavšie sily. Kováči a nožiari kujú šable a kopije, 500 VIII | Kováči a nožiari kujú šable a kopije, sa všetky šmikne


1-500 | 501-1000 | 1001-1336

Best viewed with any browser at 800x600 or 768x1024 on Tablet PC
IntraText® (V89) - Some rights reserved by EuloTech SRL - 1996-2007. Content in this page is licensed under a Creative Commons License