1-500 | 501-1000 | 1001-1336
Cap.
1 I | ešte žiara z oblokov kyvoce a osvecuje tmavú noc.~Na uhle
2 I | šuhajci pri pohárikoch sedia a v horlivom rozhovore si
3 I | robiť o tak neskorom čase; a beztoho je sobota, kde treba,
4 I | celý týždeň v škole namoždí a natrápi.~"No, čože tak mlčíte,
5 I | dobrú noc nemodlíte?"~"Nuž a ty čo sám mlčíš? - Len by
6 I | dobre," odvetia obidvaja - "a či ti ho vidíš, odkiaľ pravda
7 I | ich ja dakedy kopu vedel - a teraz mi ani jedna na um
8 I | neschodí. Počkajte len troška." A tu si Janko čiapku málo
9 I | Teda: Bol raz jeden kráľ."~"A ten mal králika, či je nie
10 I | druhí dvaja dajú do smiechu a pozerajú naň šelmovským
11 I | i my dakedy kráľa mali, a teraz máme zas len králika,"
12 I | bude. - To ti je chlap, a počkaj len, čo sa za jeho
13 I | krajinu na ruby obrátiť; a syn jeho, uvidíte, nebude
14 I | priberie, nuž len dačo vykoná. A my, nech som dobrý, či my
15 I | k vojne oproti neverným. A Matiáš? - Ten sa ti nebojí
16 I | pecou, kde ťa guľka nedôjde a šabľa nezačiahne - pritom
17 I | prevetí Milko, "povedz. A čo sa ty nazdávaš o mne? -
18 I | však my to všetko známe."~"A čo znáte?"~"Ľaľa ti ho! -
19 I | obaja druhí dajú do smiechu a pozerajú jeden na druhého.
20 I | čo oni myslia, opytuje sa a na nich doráža, aby mu povedali,
21 I | aby mu povedali, čo chcú a čo mienia - ale títo sa
22 I | polovičatým úsmechom odpovedá. A Janko, podoprúc si bradu
23 I | vypovie: "Tárali, netárali! A čo mi dáš, keď ti ešte viac
24 I | išlo - sklopil hlavu dolu a pokojne odriekal; ale keď
25 I | z hlbokosti srdca svojho a začal sa obzerať sem-tam,
26 I | tam sa môžeš poobzerať a bezpochyby viacej uvidíš
27 I | že sme ti to nadštrkli. A čo sa stavíš, že by si to
28 I | sa zhovárame o Turkoch, a on ti hneď zaskočí do Žiliny.
29 I | voľakom," povedá Ondrej. A šuhajci sa roztratili po
30 II | krásna je tá Uhorská krajina a šťastný je ten človek, čo
31 II | brehy zeme svojich detí a šumí ticho ako hlas nočných
32 II | chvosty na jej brehoch zastane a zablyštia sa oči nespočetných
33 II | ľudského, nemá milosrdenstva. - A Dunaj plače v koryte svojom. -
34 II | končiare dočahujú do neba a zelená ich farba nádeje
35 II | pasie, pekne dušu pestuje a napája ju citom vrelým,
36 II | citom vrelým, životaplným; a nikdy noha vraha, čo dolné
37 II | tieto ozrutné vrchovce. A spomedzi škár vrchov svojich
38 II | dunajské, ktoré zlý pohan ohňom a mečom plieni. I ozvú sa
39 II | horami, zahučia, zašumia a hukot ich sa ozve, odraziac
40 II | od štítov šedivých skál a od nebosiahlych vrchov široko-ďaleko;
41 II | vlnotokom Váhu, ktorý pyšne a s treskotom sa valí, povolávajúc
42 II | Dunajovi: "Neboj sa, neboj sa a nešum tak smutne, veď ešte
43 II | hlasy po zelenom Považí.~A na tom zelenom Považí medzi
44 II | Žilina, mesto starodávne a slávne predtým i teraz.
45 II | slávne predtým i teraz. A v tom meste, v tej Žiline
46 II | neskúsený, ale ducha - a životaplný - a celá krajina
47 II | ale ducha - a životaplný - a celá krajina sa raduje nad
48 II | raduje nad povýšením jeho. - A prečo by sa neradovala?
49 II | on porozumie ľudu svojmu, a ľud jeho jemu. A aký je
50 II | svojmu, a ľud jeho jemu. A aký je to stav Krajiny uhorskej? -
51 II | tak sa tisnú do krajiny. A kto ich beh zastaví? Sily
52 II | roztrhanú, roztratenú krajinu, a nikoho niet, koho by sa
53 II | zatvoril, Jiskra je už starý a Szilágyi nie mladý; tamten
54 II | požíva život na Šariši, Spiši a Trenčíne, tento pomstu varí
55 II | Hunyadiho o život pripravivších, a zabúda už na Belehrad, ktorý
56 II | sestry, na trón pozdvihnutý a tento teraz porozposielal
57 II | pánov zemanov pozdravuje a pýta ďalšiu pomoc.~V Žiline
58 II | záležajúcou z pánov Hornej krajiny a z jeho českých vodcov. On
59 II | Trenčína počuť vôľu kráľovu a ako sa to všetko na rákoši
60 II | všetko na rákoši dialo, a potom aký je ozaj ten mladý
61 II | pred Mohamedom zastávať a jej pomáhať nebudú. A bohvie,
62 II | zastávať a jej pomáhať nebudú. A bohvie, čo sa to všetko
63 II | Jiskra, Komorovský, Pankrác a viacej vodcov vojska Jiskrovho,
64 II | hlavný išpán, vicišpáni a celý stoličný úrad slávnej
65 II | úradom žilinským. - Ticho idú a pokojne ako bratia, niet
66 II | ačpráve je nie pánom zámkov a stolíc, bo vie každý, že
67 II | že je muž nielen bohatý a pokojný, ale i múdry. K
68 II | tomu je Žilina mesto silné a dôležité pre celé okolie,
69 II | okolie, bo je pevne ohradené a pán Dlhohorský mu je hlavou.~
70 II | najvyšší kapitán Trenčína a Lietavy, za vrchstola zasadol;
71 II | tam, kde treba bojovať, a že tam žiada, aby sa všetko
72 II | pánmi po pravom, vicišpáni a stoličný úrad po ľavom boku;
73 II | úrad žilinský sedí na konci a richtár proti hlavnému išpánovi
74 II | húfnym zhromaždením vaším a hlava moja v službe vlasti
75 II | oko videlo vašu statočnosť a hotovosť zastávať krajinu
76 II | hotovosť zastávať krajinu a úprimne sa starať o veci
77 II | sa starať o veci verejné a pospolité; lebo verte, jeden
78 II | k žitiu za vlasť našu a k vernosti k vyvolenému
79 II | Kto nie na časy Hunyadiho a smrť jeho? Komu neprichádza
80 II | nevie, že je kráľ náš mladý, a tak azda ešte i slabý k
81 II | na trón svojej hodnosti a ako kráľ uhorský posiela
82 II | posiela vám svoje pozdravenie a svoje rozkazy!"~"Vivat Matiáš!"~"
83 II | vstane, pomaly sa hrmot a krik tíši - vezme jeden
84 II | utrie si ústa, vykrúti fúzy a takto začne: "My, Matiáš
85 II | uhorský atď. atď. Šťastie a požehnanie milým nám verným
86 II | Trenčianskej stolice. Z vôle božej a podľa zákonného volenia
87 II | uhorského so všetkým poriadkom a ako sa svedčí povýšení,
88 II | ako sa svedčí povýšení, a tak podľa zákona a obyčajne
89 II | povýšení, a tak podľa zákona a obyčajne medio harum literarum
90 II | ako svojho kráľa vítali a My sme im zachovanie všetkých
91 II | krajinských sľúbili, verným a milým stavom známo bude. -
92 II | stavom, že podľa zákona a obyčaje k utvrdeniu hodnosti
93 II | vždycky u seba zadržuje a na všetky prosby a napomínania
94 II | zadržuje a na všetky prosby a napomínania naše vydať nechce,
95 II | z rodu Frankopanovského a iných iCillskej rodiny priateľov
96 II | vydobyť.~Oznamujeme, nakladáme a žiadame teda slávne stavy,
97 II | papier na stôl, sadne si a pozrie dookola. Hlavný išpán
98 II | dookola. Hlavný išpán vstane a začne hovoriť: "Slávne stavy,
99 II | zobralo, dane sa rozpísali a každý si, koľko možno, svojho
100 II | lebo mnoho máme pred sebou, a to: Dokiaľ je král Matiáš
101 II | od východu Mohamed hrozí a sily naše sú slabé. Ak čas
102 II | krajinou! - Pamätajme na Varnu a na nešťastné časy bojov
103 II | časy bojov medzi Ladislavom a Alžbetou!"~Utíchne, pozrie
104 II | Utíchne, pozrie na Jiskru a sadne si dolu. Zôkol-vôkol
105 II | jeho vojaci ho vyvolili - a to pánbohvie z akých kútov
106 II | za kráľa len natisnutý. A čo? Či je Szilágyi celé
107 II | urobte si, čo chcete, a keď pravdu máte, obzrite
108 II | spozoroval tu jeden, tam druhý a tak sa rozišla po celej
109 II | dačo povedať, nech vstane a ozve sa!"~Ticho.~"Ešte raz
110 II | insurekcia v slávnej stolici a každý z nás je povinný o
111 II | hlavný išpán! Sláva!" zahučí a zhromaždenie sa rozchádza.~"
112 II | Druhý: "Ani nevieš, prečo a začo? A len sa choď biť -
113 II | Ani nevieš, prečo a začo? A len sa choď biť - choďte
114 II | volením kráľa nespokojný, a viete, pán palatín bol vždy
115 II | Jiskrom proti nim bývali a tak s palatínom jednu vec
116 II | palatínom jednu vec máme, a hoc aj je Matiáš i kráľom,
117 II | zostať? S Garaiom sme držali a s ním aj dodržíme. Viete,
118 II | jeho synom urobiť nemôžeme? A viete čo? Dobre je to v
119 II | čo chce, bije, koho chce a plakať mu nedá; a pán Jiskra
120 II | koho chce a plakať mu nedá; a pán Jiskra s palatínom zas
121 II | Fridricha za nášho kráľa a my tiež toho chceme! Vivat!"~
122 II | Z toho sa strhne krik a zvada. Kráľovská strana
123 II | zvada. Kráľovská strana a Jiskrova sa začnú nadievať
124 II | Jiskrova sa začnú nadievať a preháňať po Žiline. "Vivat
125 II | svete. Tu sa sypú blesky a strely, tam durkajú hromy
126 II | strely, tam durkajú hromy a paromy - štrkocú šable,
127 II | šable, blyštia sa fokoše a valašky - počuť si nadávať
128 II | akciu, kriminálny proces!" - a kto by si to všetko zapamätal
129 II | by si to všetko zapamätal a rozoznal v tej trme-vrme,
130 II | trme-vrme, v tej motanine a pračke, v tom kriku a preklínaní.~
131 II | motanine a pračke, v tom kriku a preklínaní.~Vtom naraz zahučí: "
132 II | zahučí: "Vivat hlavný išpán," a "vivat Jiskra!" až sa múry
133 II | išpán káže, aby sa rozišli, a tak i jedna i druhá strana
134 II | druhá strana zubami škrípuc a päsťami hroziac, odchádza
135 II | päsťami hroziac, odchádza a roztráca sa, ale predsa
136 II | miliónske strely, matere a centy, paromy a hromy!"~
137 II | matere a centy, paromy a hromy!"~
138 III | dávne časy zabudnúť nemôže, a preto ustavične sa pozerá
139 III | zrkadla popod jeho stenami a skalami hučiaceho Váhu a
140 III | a skalami hučiaceho Váhu a v tom zrkadle Váhu vidí
141 III | dávnych časov bývalo to inak, a či chcete, či nechcete,
142 III | vládol nad celým Turcom a čokoľvek sa v Turci, lebo
143 III | starí, v bojoch zošedivení a vycvičení vojaci českí ustavične
144 III | dobré povesti o Starom Hrade a o pánu Pankrácovi roznášali.
145 III | so zlým; zemania šomrali a keď sa dáky človek v okolí
146 III | prepadnutý, jeho dom podpálený a všetko, čo mal, zabraté,
147 III | predsa to ľudia tiež vravia a veria, že sa vnukovia obyčajne
148 III | starých rodičov podávajú. A vskutku bol Milko dobré
149 III | šťastia, trocha sily v pästi a dobré časy človeku všetko
150 III | pánom; celý Turiec ma počúva a sám cisár Fridrich sa nehanbí
151 III | Pankrácom v pokoji žiť. A čože mám z toho, že sa ma
152 III | boja, že si ma ľudia vážia a viac nič? Ale, synko, všetko
153 III | ďaleko. Keď si zaslúžim a krajina moje zásluhy uzná,
154 III | škodiť mal, to nikdy nechcem a nikdy nespravím -"~"Zaslúžim,
155 III | sveta, keď len druhým žiješ a nie sebe?" ~"Otec, otec,
156 III | Či sa tak treba vôli a zmýšľaniu otcovskému vzopierať,
157 III | Sotva ti vkročí do domu, a už ti chce mnohoročnú prácu
158 III | otcovu naruby obrátiť! No a čo si si za zlaté zámky
159 III | Slúžiť vlasti, viere a - Matiášovi."~"Tak?! Veru
160 III | najmilostivejšiemu ochrancovi a priateľovi?"~"Otec! Keď
161 III | môžeš, krajinu našu od vojny a boja!"~"Nech sa bije, kto
162 III | nič. Korunu dať Matiášovi? A načo? Hádam Szilágyimu,
163 III | námestníkom mocný Jiskra? A po smrti jeho Pankrác, a
164 III | A po smrti jeho Pankrác, a syn Pankrácov nádvorníkom?
165 III | syn Pankrácov nádvorníkom? A či som ťa práve v tej nádeji
166 III | uznáva Matiáša za kráľa a my s ním."~"Chlapče," dupnúc
167 III | uvidíte, čo vám Jiskra a Pankrác zahudú. - Či je
168 III | to ani práva znať netreba a človek predsa dobre vyjde
169 III | uhádne, čo je spravodlivé a čo nie."~Pankrác zastal;
170 III | ale jeho oči nabehli krvou a celý sa trasie. Môžbyť,
171 III | zavrieť, kde aj zomrela - a preto vo svojej starobe
172 IV | nikdy vetry takú hlbinu a výšinu nedočiahnu ako myseľ
173 IV | dvadsiaty muž k vojsku pripojil, a už sa všade veľké prípravy
174 IV | kladú kučmy s perom na hlavy a "Zbohom, rodina! Zbohom,
175 IV | ozbrojujú; i starí i mladí a najmä chlapi pri chuti berú
176 IV | Jaj, budeže to ruvačka!"~A čože tá Trenčianska stolica?
177 IV | paničky, vyrastení ako sviečky a takí tvrdí ako tie tatranské
178 IV | v Trenčíne dolný vidiek. A tá Žilina len tak prekvitá
179 IV | slávy. Školy sa rozpŕchli a mládež beží do otcovských
180 IV | výpravu oproti neverným; a kým je Uhorská krajina na
181 IV | Kňazi podpaľujú ľud k vojne a hoc aj nie proti neverným,
182 IV | kostoloch ich múdre rady a hrnie sa do Žiliny.~Pán
183 IV | mládeže sa okolo neho vrtí a čo na nej sily nevidí, to
184 IV | doplňuje nádeja v jej zmužilosť a odhodlanosť. Pánu Dlhohorskému
185 IV | prisluhovanie spravodlivosti a práva pozor dali; potom
186 IV | všetci bojovníci na pluky a čaty i vyvolili sa kapitáni
187 IV | čaty i vyvolili sa kapitáni a náčelníci.~Dom Dlhohorských
188 IV | Hlavný išpán, Dlhohorský a dakoľko z hlavných stoličných
189 IV | ten zase kuje! Z jeho ľudí a prívržencov ešte sa žiaden
190 IV | On, Komorovský, Pankrác a druhí, ako počujem, sedia
191 IV | svetlo, keď je všetko hotové a prevarené."~"Onehdajší výjav,
192 IV | odpovie hlavný išpán, "a naši ľudia mi vraveli, že
193 IV | s Jiskrom pozastavovali a viete, že to teraz človek,
194 IV | uznal ho v jeho hodnosti a tak som ja z jeho strany,
195 IV | ostatná to nádeja Garu a Cillovcov stroskotal, potom
196 IV | musíme Matiášovi vážnosť a dôveru v krajine získať."~"
197 IV | rozkazov oslobodiť mohli. A keby si teraz Jiskra našu
198 IV | nemu za nevďak vykladal a nás prepadol, takže by sme
199 IV | tento stav medzi istotou a neistotou vonkoncom nepáči - "~"
200 IV | neistotou vonkoncom nepáči - "~"A čo teda chcete začať?"~"
201 IV | už len doma zostať musím, a vás nech Pán Boh na vašich
202 IV | Vtom sa všetci schytili a vyšli do paloty, kde boli
203 IV | kde boli najprednejší páni a mladí zhromaždení.~Na rínku
204 IV | pravej strane poskakujú a jazdci sa medzi sebou rozhovárajú.~"
205 IV | hraj !" zakričí mládež a hudci ako o dušu zaškripia
206 IV | tak po okolí rozliehalo. A to pekné, a to krásne vojsko
207 IV | rozliehalo. A to pekné, a to krásne vojsko tak pozerá
208 IV | hlboko do boku koňom zaryje a tieto sa vzpínajú ako tátoše,
209 IV | sa, akoby boli zdivené - a všetko sa to mrví ako z
210 IV | že to celý rínok počuje a muzikanti zaškripia: "Zahrajte
211 IV | husľami," zavolá druhý, a zľaknutí Cigáni hrať prestanú.~"
212 IV | nehraj, to ti povedám. A vy, pán brat, čože tuná
213 IV | šuhajci do plaču pustili?" a na to kričí spievavo:~"Hraj,
214 IV | nech sa vojna rúbe smelo!"~A muzika zarinčí: "Hraj, muzika,
215 IV | škripcom taniere šúchajú a široko-ďaleko nič inšieho
216 IV | Janko! Keď sa to tak rúbe, a nás dorúbe i porúbe, nuž
217 IV | horlil?"~"Dakde v kúte sedí a myslí na svoju Marienku."~"
218 IV | sa hádam už len pochlapí a aspoň teraz na čierne oči
219 IV | by ešte blesk zbrane."~"A škoda toho šuhaja," prehodí
220 IV | bohviečo z neho sľubovali, a teraz tu ho máš: ešte sa
221 IV | Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk za humny. Vitaj, bratko,
222 IV | to on na koni priletel, a bolo poznať, že sa ponáhľal,
223 IV | Či prísna tvár Milkova a či dačo inšieho tak zarazilo
224 IV | že sa ho Ondrej spýtal:~"A s nami na vojnu?"~"Ak Boh
225 IV | Boh dá," odsekol mu Milko a na hrdom sivkovi odcválal
226 IV | skočil z koňa, poklonil sa mu a prosil ho, aby mu dovolil
227 IV | ačkoľvek je to už dávno, a dákosi nás nenavštivujete."~"
228 IV | hovorí: "Málo mám času, a tak vám v chytrosti zjavujem,
229 IV | tuším, že Jiskra, Komorovský a môj otec nezmýšľajú najúprimnejšie
230 IV | nezmýšľajú najúprimnejšie s vami a s kráľom. Ba nakoľko som
231 IV | bohvie, čo tam vyvaria! - A ja som užil tento čas k
232 IV | očami od hlavy až do päty a riekne: "To je teda vaše
233 IV | mám, že Jiskra, Komorovský a môj otec Matiášovi žiadnej
234 IV | Fridrichom v pokoji žije a sľub mu dal, že proti nemu
235 IV | nikdy bojovať nebude."~"A vy nejdete s vašimi priateľmi
236 IV | opytuje sa Dlhohorský zdĺhavým a prenikavým hlasom, Milkovi
237 IV | Matiáš kráľ!" Bubny zavreštia a dnu do izby vkročí Mária,
238 IV | Dlhohorského, pokloní sa Milkovi a pán Dlhohorský, obrátiac
239 IV | všetko sa hýbe k odchodu a radi by ešte s tebou hovoriť."~
240 IV | ako pivónia; Mária stojí a pozerá na krásneho šuhaja.
241 IV | čo ste ju zanechali."~"A pamätáte vy to? - To mi
242 IV | hovorí zapálená Mária, "a myslím, ste i môjho otca
243 IV | Milko pozerá na ňu prenikavo a ona, ledva ostatné slová
244 IV | Áno! Otec mi síce bráni a zakazuje, ale darmo je!
245 IV | Vnútorný hlas mi volá ,lď - a ja sa mu obrátiť nemôžem."~"
246 IV | schytí sa zo sedaliska a horúci pohľad oka svojho
247 IV | ruku, pritisne ju na srdce a trasivým hlasom ticho vypovie: "
248 IV | i vyšiel prudko z izby a jasná slza sa mu zaligotala
249 IV | zvesilo hlávku i triaslo sa a tiché "zbohom" tak vyrieklo,
250 IV | na seba, ani neznajúc ako a prečo. - Prvé ich zblíženie
251 IV | bolo spolu okamihom odchodu a nemožno tu chladným zostať.
252 IV | pozerala za krásnym šuhajom a jej srdce sa neslýchanou
253 IV | stranám, ktoré zanecháva, a povzdychuje; poznať to z
254 IV | rodný, rodičov, priateľov a hádam i to, čo je milejšie
255 V | akoby sa chcel s ňou ihrať, a či akoby ju chcel podmaniť
256 V | poslúcha mocného Jiskru a je imaním pána Vladimíra,
257 V | pod výmienkou poslušnosti a neobmedzenej poddanosti
258 V | ale pánovitý jeho obličaj a dvoje prenikavých očí prezradzujú,
259 V | požaduje tvrdú podrobenosť, a Vladimír je muž ešte len
260 V | ešte len štyridsaťročný, a tak ešte počúvať musí. Hej,
261 V | keď sa mu krídla rozviažu a svet uvidí, že on je pravý
262 V | už možno čítať na tvári a v očiach jeho.~Na Strečne
263 V | Jiskra, Komorovský, Pankrác a k tomu dakoľko vodcov z
264 V | vodcov z najbližších okolí; a predsa je na Strečne ticho,
265 V | posluhu, vojsko je po okolí a po zámkoch roztratené, takže
266 V | poháre stoja na stoloch, a zbroj po stenách rozvešaná
267 V | medveďov, na ktorých sú trúby a zbroje poľovné medzi vojenskou
268 V | sú rozkladené ich zbroje a ťažké šaty vojenské, v ktorých
269 V | vrásky na čele i po tvári a na temene ostatok šedivých
270 V | jeho celú postavu vážnou a prísnou. Komorovský mu sedí
271 V | Komorovský sa prudko pohybuje a ostatní s veľkou zvedavosťou
272 V | zostanem. Muž povie slovo a stojí pri ňom. Čo by to
273 V | Poděbradovi, dal slovo Matiášovi, a neťahám ho nazad. Keď oni
274 V | zo všetkých strán tlačí, a tak nie je div, že aspoň
275 V | Matiáš jeho dcéru za ženu - a ktože by svojmu dieťaťu
276 V | Jiskra. "To je muž statočný a robí, čo mu povinnosť a
277 V | a robí, čo mu povinnosť a láska k Čechom káže."~"A
278 V | a láska k Čechom káže."~"A ten Matiáš," ďalej vraví
279 V | taký zemanček ako druhý - a kde jeho kráľovstvo? Fridrich
280 V | tretej sa Garaiovci, Cillovci a Frankopanovci za vlastných
281 V | vlastných pánov prehlásia - a my sa kde podejeme, keď
282 V | vlastnou silou, sami, povedám, a nič nám ešte neodolalo."~"
283 V | svojím, krajiny gubernátorom a najvyššim vodcom vojenským?
284 V | tretí - vyskočí spoza stola a zavolá: "Kalich a Kristus!
285 V | stola a zavolá: "Kalich a Kristus! Či je to možno?"~
286 V | Celé zhromaždenie sa pobúri a Komorovský, s úsmevom pozerajúc
287 V | úsmevom pozerajúc na Jiskru a na zhromaždených, povie: "
288 V | sa ešte raz po všetkých a začne čítať:~"Cisár Fridrich
289 V | pozdravenie! Vy konáte podľa práva a spravodlivosti, keď sa Hunyadiovcovi
290 V | spravodlivosti, keď sa Hunyadiovcovi a jeho strane vzpierate; lebo
291 V | druhého, predsa prednosť a panovanie prešlo s dcérou
292 V | Hunyadiovec je od Szilágyiho a jeho vojska vyvolený, a
293 V | a jeho vojska vyvolený, a tak nie podľa zákona, ani
294 V | ale s pomocou božou, vašou a pána Jiskru odoláme nápadom
295 V | ligotajúci, mohol dakedy dom náš a rodinu našu zanechať - ba
296 V | menom pána Jiskru pozdraviť a odkázať mu, že ja od jeho
297 V | mu, že ja od jeho pomoci a skúsenosti vojenskej najviac
298 V | zastane, pozrie na Jiskru a inších pánov - všetko mlčí -
299 V | inších pánov - všetko mlčí - a usmejúc sa prehovorí: "No,
300 V | Komorovský vezme druhý list a číta: "Komorovskému Garai,
301 V | Matiáš tiahne na Viedeň a mnoho ľudstva sa na jeho
302 V | ducha, žiaden odpor netrpí, a onehdy, ako som sa od hodnoverných
303 V | teda, ako to z jeho skutkov a slov je vidno, najprv zo
304 V | odstrániť, čo sa mu protivia, a potom sa na Jiskru v Tatrách
305 V | vrhnúť. Poznať to, že Hunyadi a Jiskra nikdy priatelia byť
306 V | vodcu, on je neskúsený, a tak neznám, čo v Rakúsoch
307 V | Vy máte vycvičené vojsko a keď sa dolu z vašich hôr
308 V | ľahko zle opatrený Budín a Matiáš, hľadajúc korunu,
309 V | služby Jiskrovi, Pankrácovi a všetkým nám pracujúcim pánom." -
310 V | Komorovský prestane čítať a zo všetkých strán sa ozve:~"
311 V | nevie, čo je starý Jiskra!"~"A prečo by nemohol povedať?"
312 V | celý svet nevie, že ste vy a my všetci veční nepriatelia
313 V | prvého v rade Ladislava a Fridricha, teraz už ani
314 V | Strážniciach pri vítačke a podpise zmluvy, ktorú ste
315 V | Je mi to pekný chlapček -a vy ste sa mu klaňali, vy
316 V | Milko, môj syn?! Hrom a peklo!" vyskočiac zakričí
317 V | veľmi nahnevala na Jiskru a jeho prívržencov, i doložila
318 V | odpovedal: ,Dosť som pekne a priateľsky zachádzal s Jiskrom,
319 V | dajte, ako čím skorej Jiskru a jeho peleš do rúk dostať?'
320 V | richtár, svoju milosť sľubuje a žiada vás, aby ste predmenovaného
321 V | na každý možný -"~"Kalich a Kristus!" zahrmí Jiskra. "
322 V | syn!" volá Pankrác.~"Meč a hrúza Hunyadimul" skríkne
323 V | Hunyadimul" skríkne Jiskra, a všetci okrem Komorovského
324 V | Komorovského za ním, ktorý mlčí, a hoc aj to všetko ako peklo
325 V | zober, čo máš ľudstva, mečom a ohňom plieň všetko, čo zachytíš,
326 V | nestatočným, žiaden Pank -"~"Hrom a peklo !" zubami zaškrípuc,
327 V | zaškrípuc, vyvolá Pankrác a oči mu krvou nabehli i celý
328 V | nebeská!" zaškrípe Pankrác a šabľu z pošvy ťahá, "i ty,
329 V | pánovi svojmu protiviť?" a tne dookola ako šialený.~"
330 V | dookola ako šialený.~"Kalich a Kristus!" zakričí Jiskra. "
331 V | Jiskra ešte nedopovedal a Komorovský už odstúpil na
332 V | zas vopchá šabľu do pošvy a hoc aj ešte celý horel hnevom
333 V | predsa sa pokoril Jiskrovi a takto sa k nemu prihovoril: "
334 V | len jeden pán na Strečne - a to je Pankrác!"~"Pokoj dnes,
335 V | dnes, Pankrác!" pokojne a vážne odpovie Jiskra. "Ako
336 V | Košice len jedného pána, a to je Jiskra, a ten istý
337 V | jedného pána, a to je Jiskra, a ten istý Jiskra ti káže,
338 V | panovanie Pankráca na Strečne - a ten Pankrác prisahá pomstu
339 V | ten Pankrác prisahá pomstu a večnú nenávisť Komorovskému."
340 V | Komorovskému." Dopovedal a prudko sa odstránil z izby
341 V | prudko sa odstránil z izby a zo Strečna.~
342 VI | žartúvala, každému bola milá a príjemná. Šuhajci vraveli,
343 VI | ľudia, uzrúc ju, vzdychli a povedali: "Škoda, že sme
344 VI | široko-ďaleko krajšieho dievčaťa - a teraz? - Oheň v jej očiach
345 VI | je, biedna je. Otec smúti a láme si na tom hlavu, čo
346 VI | stať mohlo. Matička beduje a chce sa hneď peknými slovami,
347 VI | neodpovedá. Ľudia hlavou krútia a vravia všeličo. Celý svet
348 VI | moja, keď sa ti tak páči." A s tým sa obidve z domu vybrali.~
349 VI | ako orol, keď kolesá krúti a ločká a ločká pri tých zelených
350 VI | keď kolesá krúti a ločká a ločká pri tých zelených
351 VI | zelených brehoch tak tajomne a tak vábivo, ako keď krásny
352 VI | toho čistého Váhu zaľúbili a že teraz preto tak pekne
353 VI | záhradám dvaja páni približujú a tak hlasne medzi sebou hovoria,
354 VI | tvoje, to starý dobre vidí - a o ostatok sa ja postarám.
355 VI | Ale je Pankrác mocný a ako som počul, hrozne sa
356 VI | počul, hrozne sa besnie a veľmi sa hotuje."~"Daj sa
357 VI | pred radným domom nadávali! A tie chúďatá, ako sa to nevinne
358 VI | to nevinne k tebe hrnuli a za teba dobre hrdlo nevykričali!
359 VI | dobre hrdlo nevykričali! A predsa nikto nevedel, čo
360 VI | Komorovského?"~"No, no, Vladimírko! A ktože za to Strečno obdržal?
361 VI | ktože za to Strečno obdržal? A to je veru pekný zámok,
362 VI | vstúpiť, musí byt silný a bohatý; akože ale k dačomu
363 VI | k tomu žiadnej príčiny? A akože prídeš, hriešny človek,
364 VI | dačomu, keď inému nevezmeš? A práve preto, vidíš, je dobre,
365 VI | oproti Matiášovi prehlásime, a tým, čo s ním držia, poberieme
366 VI | ním držia, poberieme zámky a majetky. - Ja, vidíš, tak
367 VI | spytuje sa Vladimír, "a predsa si proti pánovitosti
368 VI | žitia Jiskrovho povyšuje a sa panstva domáha."~"Čo
369 VI | Dlhohorského, zvieme, čo myslí, a ako to s jeho vecami stojí."~
370 VI | pána richtárovu záhradu a pri parkane s Vladimírom
371 VI | robil na každú maličkosť a zavše hlavou pokyvoval,
372 VI | znať, že sa mu to páči, a to takým spôsobom, že to
373 VI | teda i s dcérkou k parkanu a vrátila poklonu Komorovskému. -
374 VI | jej široko-ďaleko nevidel, a veľmi milé, že mám šťastie
375 VI | usmechujúceho sa Komorovského a pani richtárku, i prehovoril: "
376 VI | Komorovský. Pani sa ľahko pokloní a vychádza spolu i s pánmi
377 VI | mu svietia ako dva ohníky a hoci je aj chlap junácky,
378 VI | junácky, vo vojnách otužený a smelý, predsa teraz nevie
379 VI | ako sa do nich zahľadíš a ťažko je potom na to zabudnúť,
380 VI | len aby mohol dobre uctiť a učastovať vzácnych hosťov.
381 VI | Jiskrom večitý pokoj uzaviera a že jiskrovci o dakoľko dní
382 VI | stolicu Jiskrovi zapredá a že ženičky, bez čích jazýčkov
383 VI | čo všetko nenavymýšľajú a nenahovoria. Ale v dome
384 VI | Pán richtár sedí za stolom a veľmi horlivo sa s Komorovským
385 VI | vyjasnila, milo sa usmieva, a tak prívetivo hovorí, že
386 VI | prerečie: pomúti sa, onemie a stratí sa v myšlienkach.
387 VI | spozoruje, každý sa usmieva a sused so susedom pošeptáva.~
388 VI | plačem. Vy ste tuná cudzinci, a tak vy to ani tak, ako my,
389 VI | čože, keď ho zase necháva a nikde mu nepomáha."~"Nemysliteže
390 VI | do krajiny vrútiť nemôžu, a kto bude hranice brániť?
391 VI | Turci zdola do krajiny nedrú a tak či netreba čerstvé a
392 VI | a tak či netreba čerstvé a svieže sily aj proti týmto
393 VI | Fridrich Matiáša nezbije - a potom čo začať?"~"Ale by
394 VI | spojení s Fridrichom stojí a že ho Jiskra od cisára odvrátiť
395 VI | celej hornej Nitrianskej a na Starom Hrade oproti vám
396 VI | ste mu vraj syna zviedli a na vojnu poslali ?"~"Ja
397 VI | múry žilinské ešte stoja a mešťania vládnu ešte pušky
398 VI | vládnu ešte pušky nabíjať a mečom rúbať! - Ďakujem vám,
399 VI | spamätajúc sa vyjasnil tvár a chytro so smiechom povedal: "
400 VI | rozumie - ak len vy chcete."~"A keď vy chcete, my vám s
401 VI | povedzte slovo Vladimírovi, a on vie, čo začať."~"Ďakujeme
402 VI | pane," odpovie Dlhohorský a obrátiac sa k zhromaždeným
403 VI | meno božie. Varty na múroch a okolo mesta zdvojnásobte,
404 VI | zdvojnásobte, pán kapitán, prach a gule nech sa z dom do domu
405 VI | Hostia sa pobúria, povstávajú a odchádzajú domov. Vladimír
406 VI | ako čo by na uhlí sedel, a predsa, keď si pomyslí,
407 VI | behá za pánom richtárom a smejúcky vraví: "Hahaha!
408 VI | veru tiež nie dneská hotový a Vladimír rozkazuje dakoľko
409 VI | Dlhohorský sa usmeje, pokloní sa a nič nepovie.~Nato odviedli
410 VI | Premýšľa, premýšľa, usmieva sa a päsťou hrozí, mumle dačo
411 VI | hrozí, mumle dačo pod nos a potom hovorí: "Kozol ťa
412 VI | oproti kráľovi pobúrila, a potom - hahaha! - dobrú
413 VII | Jiskra hrozne vyčíňa v Šariši a Spiši. Spišský a Sarišský
414 VII | Šariši a Spiši. Spišský a Sarišský zámok stali sa
415 VII | všetko široko-ďaleko páliť - a vojsko jeho ustavične ďalej
416 VII | vojsko jeho ustavične ďalej a ďalej čiaha do druhých stolíc.
417 VII | ako kameň pozerá na Spiš a Sariš. On len pomyslí a
418 VII | a Sariš. On len pomyslí a stane sa, ukáže a ide sa,
419 VII | pomyslí a stane sa, ukáže a ide sa, povie a vykoná sa.
420 VII | sa, ukáže a ide sa, povie a vykoná sa. Ale Komorovský
421 VII | je najlepším priateľom, a keď sa im o jeho priateľstve
422 VII | zlodeji na plné truhly; a keď sa idú Komorovskému
423 VII | on, oči na úzko stiahne a obráti sa im chrbtom.~A
424 VII | a obráti sa im chrbtom.~A tá milá Trenčianska stolica
425 VII | bude. Strečno, Starý Hrad a Žilina, všetko sa to zbrojí
426 VII | Žilina, všetko sa to zbrojí a "Matiáš kráľ", "Vladimir"
427 VII | Matiáš kráľ", "Vladimir" a "Pankrác" ozýva sa povetrím.~
428 VII | pobrinkuje, sadá na koňa a letí na Strečno k pánu Vladimírovi,
429 VII | vodcu v Trenčíne prehlásený a mnoho je pánov v Trenčíne,
430 VII | koníky, ozbrojujú poddanstvo a letia na Strečno. Komorovský
431 VII | Žilinu, zaujal Prešporok a blížil sa k Budínu. Narástlo
432 VII | ľudstvo sa do dedín nesprace, a predsa nevie, načo ho to
433 VII | druhého na Strečne.~"Nuž a vy čože tuná chcete? Akože
434 VII | ujcom i s mojím svákom - a čože je viac?"~"A ako sa
435 VII | svákom - a čože je viac?"~"A ako sa teda opovážite na
436 VII | proti Matiášovi strojí?"~"A ktože vám to povedal, že
437 VII | strojí sa ver' na Žilinu; a prečo? Že Žilina od kráľa
438 VII | Žilina od kráľa odpadla a s Pankrácom sa za Fridricha
439 VII | Žilina od Matiáša odpadla."~"A či sa vy nazdávate, že ku
440 VII | Prišli na moju hriešnu dušu - a to ako prišli! Hej, vie
441 VII | starý Matej hlava v dedine, a čo on myslí, že to myslí
442 VII | ako čo by ja bol pánom, a oni moji poddaní. Toľko
443 VII | som bol s nimi vyrástol, a ako ,pán brat Matejko',
444 VII | pyšne hlavou potriasajúc a šedivé fúziská vysukujúc.~"
445 VII | Poďme, poďme k Vladimírovi!" A zoberú sa obaja do zámku.
446 VII | do zámku. Po dvore ďalej a po izbičkách sedia starí
447 VII | ich viera prenasledovaná a ich život samý žiaľ a smútok.
448 VII | prenasledovaná a ich život samý žiaľ a smútok. A ten žiaľ im z
449 VII | život samý žiaľ a smútok. A ten žiaľ im z očú vyzerá,
450 VII | svoju po skalách tatranských a po poliach Uhorskej krajiny.
451 VII | ruky, postriekané svojou a nepriateľskou krvou, vidia
452 VII | vidia sa byť železné. Sedia a čakajú, čo im pán rozkáže,
453 VII | neťahá ich ani vôľa ani láska a náchylnosť vlastná ani sem,
454 VII | vlasťou všetko stratili a všetko im je jedno, či žiť
455 VII | znajú, že to o Žilinu ide. A Vladimír? Hoj, to je slávny
456 VII | víťazmi Uhorskej krajiny a nikdy sa premôcť nedal -
457 VII | nikdy sa premôcť nedal - a teraz?~Sám Pán Boh vie,
458 VII | nezažmúri, celé dni sa po horách a poliach túla, všetko na
459 VII | zámok je plný hostí, pánov a vojska, všetko kričí "Na
460 VII | Na Žilinu, na Žilinu!" a ani nevie prečo, Vladimír
461 VII | ich spolku. Komorovského a Jiskrovi poslovia ho nútia
462 VII | Pankrác vojenskú nezahrá, a potom aby sa ponáhľal na
463 VII | skryje sa do samotnej izby a myslí a myslí -~Už je večer,
464 VII | do samotnej izby a myslí a myslí -~Už je večer, krásny,
465 VII | dom je plný hostí, pánov a vojska, už sú všetci na
466 VII | Strečne, po susedných zámkoch a po dedinách sa rozchádzajú
467 VII | dedinách sa rozchádzajú a Vladimír sa od nich neodberá,
468 VII | stranu, kde Žilina leží a takto sám sebe hovorí: "
469 VII | ťa vidím, Mária! - Hrom a strely, nepadne Žilina,
470 VII | ju nemám?! - Bože, Bože!" A vtom si hlboko vzdychne,
471 VII | ako čo by mu ťažká bola, a zase ju zodvihne, pozrie
472 VII | zodvihne, pozrie von oblokom a ako myslí, tak myslí -~
473 VIII | očima blýska, zubami škrípe a kedykoľvek na Strečno pozrie,
474 VIII | mu oči dobre nevyskočia a líca mu dobre nezhoria od
475 VIII | na hlavu, pripáše si meč a behá samojediný hneď na
476 VIII | Podhradie hneď na Branč a do Skalice a hneď zase do
477 VIII | hneď na Branč a do Skalice a hneď zase do Turca, obsadzuje
478 VIII | stavia, zoberá ľudstvo, a všetko to ku Starému Hradu
479 VIII | všetko to ku Starému Hradu a do Varína sťahuje. Ale predsa
480 VIII | premeškania nemá, behá sem a tam ako divý, nikomu neverí,
481 VIII | kapitána na daktorom zámku, a už ho zajtra zase zhadzuje,
482 VIII | len na Komorovského skladá a pomysliac si na tohoto,
483 VIII | škrípe, hneď sa zahrozí a strašne zakľaje. Pozrúc
484 VIII | sa zbrojiť svojim rudom a zase im káže zbroj dolu
485 VIII | okolí, skrčí čelo, vyskočí a zase sa zarmúti - Prečo?
486 VIII | ustavične myslieval o veľkosti a samostatnosti svojho rodu,
487 VIII | nikdy na mále nepristával a ako boli veľké jeho žiadosti,
488 VIII | i pozerá na okolné vrchy a hory. Jeho šedivá hlava
489 VIII | na celom širokom svete. A syn jeho? O tom dávno nič
490 VIII | Vladimír, on zahanbil slávu a veľkosť otcovu. Preč, preč
491 VIII | nech syn zahynie, kde chce a keď chce - ale otec zostane
492 VIII | pozrie na Strečno, zamračí a zarmúti sa, tvár mu je tmavá
493 VIII | nesie, vlasy sa mu ježia a zuby škrípu; bo kde by sa
494 VIII | by sa mohla podieť sláva a panstvo jeho, keby kapitáni
495 VIII | turčianskych, trenčianskych a nitrianskych zámkoch tak
496 VIII | dušu Pankrácovu ako strela a prsia hlas vydali: "Dobre,
497 VIII | stranami, medzi Vladimírovými a Pankrácovými zámkami ako
498 VIII | Fridricha, zbroj sebou poberúc, a tá, ktorá v meste zostala,
499 VIII | meste zostavšie sily. Kováči a nožiari kujú šable a kopije,
500 VIII | Kováči a nožiari kujú šable a kopije, až sa všetky šmikne
1-500 | 501-1000 | 1001-1336 |