Cap.
1 I | už bolo treba ísť domov, lebo čo už má človek doma robiť
2 I | vidíme, že ti to nejde - lebo vidíš! - Veru, veru, ten
3 I | vravím vám," prehodí Milko, "lebo veru zle bude."~"Dajže si
4 I | Žiliny. Len už radšej mlč, lebo sa sám prezrádzaš, hoc nechceš."~"
5 II | vlastný za zem vašu rodnú, lebo krvichtivý divoch nemá srdca
6 II | je ozaj ten mladý Matiáš, lebo sa o ňom divné povesti roznášali.
7 II | veci verejné a pospolité; lebo verte, jeden cit, jedna
8 II | poddanstva k sebe pripojil, lebo mnoho máme pred sebou, a
9 II | prosím, poriadok nerušte, lebo -"~Túto hádku spozoroval
10 III | ohniskom mnohých činov, lebo pán Pankrác, dedičný pán
11 III | Turcom a čokoľvek sa v Turci, lebo na okolí vykonať malo, to
12 III | Poddaní sa báli Starého Hradu, lebo čo jeho pán zažiadal, to
13 III | zemania sa naň hnevali, lebo si ich Pankrác nevážil mysliac,
14 III | Pán Pankrác bol mocný, lebo sa okolo neho starí, v bojoch
15 III | alebo zo Strečna urobili, lebo Strečno tiež nebolo lepšie,
16 III | nebol, už by ani nežil, lebo ľudia vravia, že pred mnohými
17 IV | domov zameniť knihy zbrojou, lebo je treba, aby sa už raz
18 IV | vec s Fridrichom dokonala, lebo poslanci pápežskí zase začínajú
19 IV | Strečne; neviem, čo chcú, lebo Jiskra len potom vychodí
20 IV | Nehraj, Cigán, nehraj, lebo zle bude s husľami," zavolá
21 IV | hlas jeho je už prislabý, lebo je Cigán múdry, bo tak škrípe
22 V | jednom predmete hovoria, lebo sa Jiskra mraští, Komorovský
23 V | a jeho strane vzpierate; lebo Uhorská krajina ačpráve
24 V | naničhodnú zberbu vykoreniť, lebo nebude prv pokoja v krajine.
25 V | plieň všetko, čo zachytíš, lebo Ján Jiskra z Brandýsa pomstu
26 V | kde si vzal ten list? Lebo na spasenie svoje prisahám,
27 V | volá rozpajedený Pankrác, "lebo nech ma zem na svojom chrbte
28 V | zakričí Jiskra. "Pokoj! Lebo ako sa Ján Jiskra z Brandýsa
29 V | potrestať sluhu odbojného? Lebo ako je jedno slnce na nebi,
30 VI | žije, nemá páru na svete, lebo akokoľvek už on predsa vždy
31 VI | pozerať do Marienkiných očí, lebo ani nevieš, ako sa do nich
32 VI | múdrosť pána Dlhohorského, lebo myslia, že s Jiskrom večitý
33 VI | Komorovskému sa to akosi nepáči, lebo často tak na Vladimíra pozrie,
34 VI | vedel, že Jiskra pravdu má, lebo za to nám nikto neručí,
35 VI | môže s Máriou rozlúčiť, lebo mu je v jej blízkosti, ako
36 VII | stali sa hrúzou pre okolie, lebo nik nevie ani prečo, ani
37 VII | Strečno k pánu Vladimírovi, lebo je Vladimír menom Jiskrovým
38 VII | daktorý z Čechov nezastihne, lebo akože tu stojím, živý neodídete."~"
39 VII | proti Jiskrovi vzbúrila, lebo Jiskra nechce, aby dakto
40 VII | uponížil? To si nemyslite, lebo ma v dobrej vôli nájdete!
41 VII | vašu šabľu do ruky vezmite, lebo vám tak pristane, ako čo
42 VII | ten žiaľ im z očú vyzerá, lebo od mladi nemajúc kde hlavu
43 VIII | Divný je to ale smiech, lebo mu oči dobre nevyskočia
44 VIII | ho zajtra zase zhadzuje, lebo ho oklamal Vladimír, oklamal
45 VIII | je slabé, neprihotované, lebo mládež jeho išla krv prelievať
46 VIII | nevyjde, len keď sa k jednej, lebo k druhej pripojí. Že by
47 VIII | nepriateľský - nemyslím; lebo pokiaľ ramená naše vládzu
48 VIII | držte tých vašich na uzde, lebo je to už raz darmo: kto
49 VIII | zase umĺkajú od strachu, lebo cez mesto cvalom letí muž
50 VIII | tajnosti radili? Ešte neviem, lebo nič dobre nepočuť, len keď
51 VIII | Nedlho sa ale bavil pri nich, lebo po krátkych určitých slovách
52 IX | pluky nepriateľské ako tôňa, lebo on jeden stojí za všetkých,
53 IX | rúbu, len sa premávajú; lebo Pankrác nikdy bitku neprehral,
54 IX | Matiášovej na Viedeň. Idú smutne, lebo smutné povesti lietajú o
55 IX | nepomôžu. Poďme len ďalej, lebo je čas drahý."~"Kto je to,
56 IX | pracujte na jednote krajiny, lebo padne za obeť nepriateľom;
57 IX | to duša vo mne zaplače, lebo takého človeka viac nebude,
58 IX | rozkázať?"~"To veru nie! Lebo viete, že sa u nás každý
59 X | Chlapče, nehovor mi to, lebo hoc aj si i krv moja, nevyjdeš
60 X | Ja neprisahám, otec, lebo som si beztoho predsavzal
61 X | ťa musím z hrdla striasť, lebo by zo mňa nič nebolo, keby
62 X | či sa jeho rozkazy plnia, lebo stojí na vážnom mieste,
63 X | maličkú chvíľu mlčanie, lebo ani jeden, ani druhý nevedel,
64 XI | toľkého dostatku nepotrebuje, lebo keď sa do zámku dakoľko
65 XI | Trenčína nie je ľahko prísť, lebo Turčania zastali na Fatre
66 XI | ale mu to nič nepomohlo, lebo sa musel pekne-krásne od
67 XI | proti Turcu dačo začínať, lebo sa ho vždy pridŕžal. Mnohé
68 XI | Turčanmi a s Pankrácom držali, lebo tento bol známy straník
69 XI | sa celé mesto pohybuje, lebo sa nikto nestrojí, ako predtým,
70 XI | keď Turčania domov odídu, lebo čože by robili v tak maličkom
71 XI | že nepokojne dakoho čaká, lebo sa odstránila od spoločnosti
72 XI | za svoju Máriu pracovať, lebo ver, že jej najväčšie nebezpečie
73 XII | nemožné a druhé je ťažké, lebo sú oni silní, držia spolu
74 XII | svojich stanoviskách behajú, lebo je ráno štipľavé, chladný
75 XII | stráže a zostane pri nich, lebo je odtiaľ najlepšie hľadieť
76 XII | že je nie obecný človek, lebo to šibké telo prezradzuje
77 XII | v Žiline nič neutratili, lebo ste tam nič nemali."~"Nič
78 XIII | žiadosť Vladimírova splnila, lebo verte, že hoc potichu a
79 XIII | ľútostivo povie Dlhohorský, lebo sa Milkovi pri posledných
80 XIII | môj, nevravte také reči, lebo ja viem, že čo by sme sa
81 XIII | samojediná. Poznať, že plakala, lebo sú jej oči červené, líca
82 XIII | musia preletovať jej hlavou, lebo často spúšťa ľavú ruku na
83 XIII | sotva dakomu odpovedala, lebo hádam sama nevie, čo jej
84 XIII | zapredať?"~"Nie, duša moja, lebo keď sa ty sama na to nepodvolíš,
85 XIII | aby si vykúpila Považie, lebo chvíle terajšieho času sú
86 XIII | ho vedno v čistej láske - lebo príde zajtra a večne nás
87 XIV | zostal sám, ale vskutku sám, lebo ho opustil priateľ mladosti
88 XIV | duše jeho. Poznať, že trpí, lebo sa schýlila vysoká jeho
89 XIV | ani živej duše tu nevidno, lebo je už skoro ráno a prievozníci
90 XIV | zosadnite a chyťte si koňa, lebo inak dobre neprejdeme."
91 XV | zvedia, že je to kôň Milkov; lebo ktože by v Žiline Milkovho
92 XV | Vladimír nás pochváli, lebo je dobre trafené.' Pán ešte
93 XV | v hlave mu je zamračené, lebo je strašná istota najave,
94 XV | mieste, kde bol usmrtený, lebo v tom poli, ba hádam na
95 XVI | nevedia. Ale sotva tam stála, lebo iba bieda a psota ľudí sem
96 XVI | nepreniklo až k samej zemi, lebo košaté stromy vyhnané zo
97 XVI | nechcel prijať medzi seba; lebo som sa naučila poznať moc
98 XVII | Nespomínaj, nespomínaj to meno, lebo sa krv búri v žilách mojich,
99 XVII | Vladimír viacej zo Žiliny, lebo ho obžalujem pred súdom
100 XVII | otec. Utekaj, milý môj, lebo sme stratení naveky. Otec
101 XVII | preboha, utekaj zo Žiliny,lebo sa srdce moje trasie od
102 XVII | to nepočuť, to nevidieť, lebo je už tma, až sa naostatok
103 XVIII| mohla? Môže byť, môže byť, lebo keby úprimne zmýšľala, či
104 XIX | nezídete sa ani po smrti, lebo si ty vypila tri kvapky
|