Cap.

  1 II  |            potom richtár žilinský Dlhohorský s celým slávnym úradom žilinským. -
  2 II  |           je pevne ohradené a pán Dlhohorský mu je hlavou.~Prešli páni
  3 IV  |           hrnie sa do Žiliny.~Pán Dlhohorský až tak mladne, plno mládeže
  4 IV  |         veci stoja. Hlavný išpán, Dlhohorský a dakoľko z hlavných stoličných
  5 IV  |          išpán sa pýta na Jiskru. Dlhohorský odpovedá: "Pán Boh zná,
  6 IV  |    sľubujú."~"Pane, pane," hovorí Dlhohorský, "veru sa mnohí na vašom
  7 IV  |            pane, tak je," odpovie Dlhohorský, "ale netreba ani na nás
  8 IV  |       jeho bol číra pena. "Kde je Dlhohorský?"~Či prísna tvár Milkova
  9 IV  |       prosto v tú stranu, kde bol Dlhohorský. Priatelia jeho zostali
 10 IV  |           sa mali na pozore."~Pán Dlhohorský meria Milka očami od hlavy
 11 IV  |   priateľmi na vojnu?" opytuje sa Dlhohorský zdĺhavým a prenikavým hlasom,
 12 IV  |          pokloní sa Milkovi a pán Dlhohorský, obrátiac sa k Márii, predstaví
 13 IV  |         by ešte s tebou hovoriť."~Dlhohorský vybehne vonká, Milko sa
 14 V   |         rady neviem, iba ak by sa Dlhohorský všetkých, pokiaľ sú vedno
 15 VI  |         padne, musí ísť zo sveta. Dlhohorský musí umrieť. Ty nemôžeš
 16 VI  |         musí."~"No ale teraz, pán Dlhohorský, teraz už len veríte, že
 17 VI  |      Ďakujeme vám, pane," odpovie Dlhohorský a obrátiac sa k zhromaždeným
 18 VI  |           od ich roboty odháňať?"~Dlhohorský sa usmeje, pokloní sa a
 19 VI  |         noc, Matiáš! - dobrú noc, Dlhohorský!"~
 20 VIII|      Matiáš kráľ!"~"Predsa je ten Dlhohorský ešte taký, ako býval pri
 21 VIII|          Vivat Matiáš kráľ! Vivat Dlhohorský!"~Pán richtár uzavrel zbor
 22 VIII|           pán brat, len ten starý Dlhohorský. Dobre, dobre, len držte
 23 VIII|        smelosti ani vytrvalosti." Dlhohorský sa usmeje, stíska im ruky,
 24 VIII|          kývnuc hlavou, vypovie:~"Dlhohorský, rád by som s vami hovoril."~"
 25 VIII|        vošli do ukázanej im izby, Dlhohorský zas uviedol Pankráca prosto
 26 VIII|         sa k richtárovi a vraví: "Dlhohorský, vy viete, kde je môj syn."~"
 27 VIII|           z dobrej vôle."~"Dobre: Dlhohorský, budete písať za mojím synom,
 28 VIII|          v tom sa mu reč zasekla. Dlhohorský sa zamračí a skočí mu do
 29 VIII|      Hahaha! Pankráca znivočiť? - Dlhohorský! Držíš ty s Vladimírom?"~"
 30 VIII|          von z mesta ako strela -~Dlhohorský zostane stáť naprostred
 31 VIII|        nastalo ticho ako v hrobe. Dlhohorský, dvíhajúc sa na pustivšie
 32 VIII|         už dlho naradili, ozve sa Dlhohorský hlasitejšie: "Ale ktože
 33 VIII|        krv vylievať za Matiáša ?"~Dlhohorský len krúti hlavou, nemôžuc
 34 VIII|           chcel, tisnú a hrnú sa.~Dlhohorský kývne rukou a začne od slova
 35 VIII|         chlap na mieste, pán brat Dlhohorský!" zavolá pán Bacho. "To
 36 VIII|   nepriateľskej pasce vytiahnuť."~Dlhohorský nič neodpovedá, ale sám
 37 VIII|   Matiášovi, sláva Milkovi! Vivat Dlhohorský a celé zemianstvo!"~Po meste
 38 VIII|         dobre, drahé duše," vraví Dlhohorský. "Boh nás neopustí, hoc
 39 IX  |          Celé mesto je na múroch, Dlhohorský pozerá na pohybovanie sa
 40 IX  |          z ruky, matka sa usmeje, Dlhohorský vyskočí, opáše šabľu, vykrúti
 41 IX  |          naši sú!" radostne zvolá Dlhohorský a dá odmykať záporu, otvárať
 42 IX  |            V dome jeho je veselo. Dlhohorský mladol od radosti, víta
 43 IX  |       šťastný príchod ruku podal. Dlhohorský mu nedá pokoja, vypytujúc
 44 IX  |         rád verím," pyšne odpovie Dlhohorský, "veď je syn Jána Hunyadiho.
 45 IX  |         lúčení hovoril: ,Pán brat Dlhohorský, pracujte na jednote krajiny,
 46 IX  |       neho, keď dorastie? Ej, pán Dlhohorský, videli by ste vy tie oči,
 47 IX  |          dal by Pán Boh," odpovie Dlhohorský, "veď sme sa už dávno s
 48 IX  |      večnú slávul" smutne dopovie Dlhohorský.~"Ach, a s ním padá i jednota
 49 IX  |           trpkým hlasom vypovedal Dlhohorský, "a čože si nedali rozkázať?"~"
 50 IX  |       túži za vami," hovorí ďalej Dlhohorský a potom usmievajúc sa doloží: "
 51 IX  |   neveríte?" opýta sa so smiechom Dlhohorský, "to je pekne!"~"Verím vám,
 52 IX  |         Čo ale?" skočí zase starý Dlhohorský do reči: "Tak je to - už
 53 X   |         odňala o Milkovi hovoriť. Dlhohorský sa prechádza po izbe a vraví: "
 54 X   |         pánov, plno cudzích ľudí. Dlhohorský víta Milka, páni ho tiež
 55 X   |      stranu Matiášovu zanechávať.~Dlhohorský je rezký, poctivý starec;
 56 X   |           Matka odišla po práci a Dlhohorský bol v meste.~Bol si síce
 57 XI  |           ľudí. V meste rozkazuje Dlhohorský a na múroch čaká začiatok
 58 XI  |   žilinský rínok, to ich víta pán Dlhohorský, dievčatá z oblokov červenými
 59 XII |        ale tuší, že im to vyjaviť Dlhohorský zakázal.~V dome richtárovom,
 60 XII |         zasadli si za stôl, začal Dlhohorský hovoriť: "Páni moji! Spoločná
 61 XII |   počúvali, divili a zhrozili sa. Dlhohorský dohovoril, zodvihol kráľovský
 62 XIII|          nemôže. Príde dnu k nemu Dlhohorský a opýta sa ho: "No akože?
 63 XIII|          mu je všetkým na svete."~Dlhohorský sa nad touto rečou zarazil
 64 XIII|     zostali ?" opýtal sa bolestne Dlhohorský. "Čože teraz začneme?"~"
 65 XIII|           drahý?" ľútostivo povie Dlhohorský, lebo sa Milkovi pri posledných
 66 XIV |          na horné Považie uderiť. Dlhohorský teda s Milkom poslali preč,
 67 XIV |    poklony a vinše, ale ten starý Dlhohorský je smutný, víta hostí potichu,
 68 XIV |       jeho pytač, prosím vás, pán Dlhohorský, o ruku vašej milej dcéry
 69 XIV |        Márie pre pána Vladimíra."~Dlhohorský stisol plecom a povedal: "
 70 XIV |     zabávajúc sa a zdravkajúc si. Dlhohorský odíde na stranu a stretne
 71 XIV |            Potom mu predsa zhodil Dlhohorský plášť z pleca a vedúc ho
 72 XIV |         kde sa odrazu podel a len Dlhohorský zbadal, že pri slovách Milkových,
 73 XIV |           von vyšiel. "No," myslí Dlhohorský, "možno sa mu spoločnosť
 74 XIV |          Dosť ho zdržujú i páni i Dlhohorský, ale ho zadržať nemôžu. "
 75 XIV |           nechcete zostať," vraví Dlhohorský, "vezmite si aspoň dakoho
 76 XV  |           vždy živšie, takže to i Dlhohorský počuje a pozrúc oblokom,
 77 XV  |          až kým nepríde k Varínu. Dlhohorský sa všade pozerá dookola,
 78 XV  |            začne prskať a rehtať; Dlhohorský sa obzrie, vidí - a dobre
 79 XV  |          leží Milko zabitý. Starý Dlhohorský stojí nad ním ako skamenený.
 80 XV  |         vidiacich smutné divadlo. Dlhohorský ich ani nespozoruje, a oni
 81 XV  |          tichosť. Pohliadnuvší ta Dlhohorský uvidí svojho sluhu s Milkom
 82 XV  |       potichu, že ho nič nepočuť. Dlhohorský sa zhýbne k nemu, prikladá
 83 XV  |      sluha a umrel. - Darmo sa ho Dlhohorský ďalej opytoval, darmo ho
 84 XV  |         keď ho pán preč odvolal."~Dlhohorský sa prizerá na všetky tri
 85 XV  |     richtára je plno plaču. Starý Dlhohorský chodí smutný, vidno, že
 86 XV  |           sa tiež dosť naplakala. Dlhohorský jej rozpráva všetko, čo
 87 XV  |        Pri tom ale všetkom sa pán Dlhohorský stará o slávne pochovanie
 88 XV  |           ku svojim praotcom, ale Dlhohorský si myslí: "Chcel bys', aby
 89 XV  |          kráčajú kňazi, za kňazmi Dlhohorský s pánmi a s paniami, tak
 90 XV  |        byť všetci prítomní. Starý Dlhohorský stál nad jamou ako zabitý,
 91 XV  |            do horúčky upadnuvšej. Dlhohorský vo svojom žiali už ani nemyslí
 92 XV  |          do izby, kde Mária leží. Dlhohorský mu zastanúc cestu, hovorí: "
 93 XVII|          plače i smeje sa odrazu. Dlhohorský od tých čias, čo Milka pochovali,
 94 XVII|           nikto sa naň neopytuje. Dlhohorský zatopil celú činnosť v žiali
 95 XVII|           jej nespomáha.~Už starý Dlhohorský zúfa, keď ho dakto teší,
 96 XVII|     nerobí.~Už je neskoro v noci. Dlhohorský sa stratil v myšlienkach,
 97 XVII|          že na duši trpí. - Starý Dlhohorský sa teší, usmieva sa, ale
 98 XVII|           sa ukáže na prahu starý Dlhohorský. Jeho zvesená hlava sa hore
 99 XVII|       zakryla tvár a plakala; ale Dlhohorský stál ako skamenený naprostred
100 XVII|        dušu z rodiny mojej! Starý Dlhohorský to vidieť musí." Búril Dlhohorský,
101 XVII| Dlhohorský to vidieť musí." Búril Dlhohorský, ako čo by sa ostatná sila
102 XVII|     Radšej mohla zahynúť," hovorí Dlhohorský, "ako ju malo vidieť oko
103 XVII|          hoc aj nepriateľovi; ale Dlhohorský hoc aj zahynie s rodom svojím,