Cap.

 1 I    |             ohlási sa Milko. "Hoci je on mladý šuhaj, dočkaj, uvidíš,
 2 I    |             znáte?"~"Ľaľa ti ho! - To on nič inšieho nechce tým,
 3 I    |             sa zhovárame o Turkoch, a on ti hneď zaskočí do Žiliny.
 4 II   |            uhorská, očakáva každý, že on porozumie ľudu svojmu, a
 5 II   |              a z jeho českých vodcov. On bol pánu Matiášovi naproti
 6 II   |             ale tento odpovedá, že je on tam, kde treba bojovať,
 7 II   |               tiež to isté myslí. Vie on, že sú to starého Szilágyiho
 8 III  |                od neho sa budeš učiť, on ti preukáže, že to ani práva
 9 IV   |             žiaden v Žiline neukázal. On, Komorovský, Pankrác a druhí,
10 IV   |         stranu," odpovie Milko, bo to on na koni priletel, a bolo
11 IV   |                že inakšie zmýšľam ako on; iba v hneve mu dakedy jazyk
12 V    |             ktorých ho ľudia stavali; on je skoro taký starý ako
13 V    |    prenikavých očí prezradzujú, že je on nie horší od nich, že, keď
14 V    |              nich, že, keď Boh dá, aj on sa stane strašným v celom
15 V    |             rozviažu a svet uvidí, že on je pravý žiak bojovného
16 V    |           vojenskej najviac očakávam; on bude najlepšie vedieť, kedy
17 V    |               vojsko jeho nemá vodcu, on je neskúsený, a tak neznám,
18 V    |               mu do reči Pankrác: "Či on to dobre nevie, že ste vy
19 VI   |              svete, lebo akokoľvek už on predsa vždy len Jiskrom
20 VI   |              to všetko nerozpadne, čo on nabudoval? Kto chce do jeho
21 VI   |         tichým vetrom, keď sa usmeje, on sa zapáli, keď k nemu prerečie:
22 VI   |         povedzte slovo Vladimírovi, a on vie, čo začať."~"Ďakujeme
23 VII  |               pozerá na Spiš a Sariš. On len pomyslí a stane sa,
24 VII  |       Komorovskému žalovať, usmeje sa on, oči na úzko stiahne a obráti
25 VII  |           dakto v Horných Uhrách, kde on panuje, Matiáša pánom uznával."~"
26 VII  |            Matej hlava v dedine, a čo on myslí, že to myslí celá
27 VII  |        miláčik, Pankrácov vychovanec, on sa bíjal s najprvšími víťazmi
28 VIII |             jeho i Žilinu zhubiť, ale on sa na tom iba smeje. Divný
29 VIII |        oklamal ho i Jiskra - aspoň si on tak myslí. S Matiášom sa
30 VIII |               ňom ani myslieť nechce, on ho tiež zradil ako Vladimír,
31 VIII |             tiež zradil ako Vladimír, on zahanbil slávu a veľkosť
32 VIII |         poodpadúvali ako Vladimír? Či on môže byť všade odrazu? Či
33 VIII |     richtárovi stojí hlava na mieste, on žiada poslušnosť, píše listy
34 VIII |             Kto z vás nezná Pankráca? On je mocný a strašný a skazou
35 VIII |         zazrie, čuší a trasie sa; ale on sa na to ani neobzrie, len
36 VIII |             nám stojí za Milka, že sa on k otcovi neobráti a zostane
37 VIII |            nášho vodcu vyvolíme, teda on sám všetko len ako vodca
38 IX   |           nepriateľské ako tôňa, lebo on jeden stojí za všetkých,
39 IX   | nepriateľských, skáče ako šialený, bo on nebojuje len proti Pankrácovi,
40 IX   |              Milka škarede pozerajúc. On ale stojí medzi nimi ako
41 IX   |          večerné, šepce dačo, ale ani on, ani ľudia nevedia čo, len
42 IX   |          zdvihla ako na privítanie, a on ani nevie, že sám sebe vraví: "
43 X    |            sám a sám na Starom Hrade. On je ako obyčajne, tak i teraz
44 X    |          popustil, bo je to známo, že on moc svoju nikdy deliť nezvykol,
45 X    |             Trenčíne nezahynie, bo ju on už má odkiaľ napomáhať;
46 X    |           dačo žiada, čo, pravda, len on sám vie, a čo by ľudia len
47 X    |             je," to každý vraví, že i on tak myslí. Milko býval predtým
48 X    |            keď tento dovráva, začne i on hovoriť a tak horlive pánom
49 X    |             ľahko stať nemôže, ako si on to predstavuje, predsa mu
50 XI   |          veštia záhubu a skazu, ktorú on Považiu hotuje. Ľudia utekajú
51 XI   |           všetko počúva jeho rozkazy. On tam viac nemá roboty, a
52 XI   |             mocné, dobre ozbrojené, a on je taký netrpezlivý, taký
53 XI   |              tak hersky počínať bude; on sa len ženie, až mu len
54 XI   |              od chrbta prepadnúť; ale on nič nepočúva, nič do ohľradu
55 XI   |             Žilinčania ako kavky, ale on metie okolo seba mečom a
56 XI   |               nikto nenasleduje. Dosť on volá, aby šli za ním, ale
57 XI   |            Milkovi známa izbička - ta on letí, ta sa on ponáhľa.
58 XI   |           izbička - ta on letí, ta sa on ponáhľa. Pri obloku stojí
59 XI   |         nespozorovali - ach, a rád sa on díva na šťastie ľudské!
60 XII  |       dozvedieť, prečo je smutný; ale on len stisne plecom, pokýva
61 XII  |         neskorej stať môže a že teraz on sám od nás pomoci potrebuje
62 XII  |        Strečno podpísal, a to tak, že on na ňom za života môjho otca
63 XII  |               samému zanechali, že sa on sám s Vladimírom zhovárať
64 XII  |               na jej vysokú vežu. Ale on nepozerá len na tú vysokú
65 XII  |            pohľad na nešťastie, že sa on pri požiaroch dedín zohrieva
66 XII  |      priateľského zväzku."~"Tak? A či on môže myslieť, že Vladimír,
67 XIII |            Pankrácom nezastavil, bo i on zvesuje hlavu a málo vraví,
68 XIII |           zbrojí mesto k vojne? Nie - on sedáva v svojej izbici v
69 XIII |              Pankráca prehlásili? Ale on žiada o lásku a ruku vašej
70 XIII |          pokračoval ďalej: "Verte, že on náruživo miluje Máriu. On
71 XIII |             on náruživo miluje Máriu. On chce vybojovať Žilinu, aby
72 XIII |              žiadosť vyplnila, predsa on od Komorovského neodstúpi."~"
73 XIII |            našej; nie je teda div, že on len samého seba chce šťastným
74 XIII |               osobe donesie, za to je on umierať hotový, a čo zas
75 XIII |        Vladimír je človek nepokazený, on ťa ľúbi na život a smrť,
76 XIII |          hovorím. Daj mu tvoju ruku a on je celkom náš. Považie bude
77 XIV  |              chcel človek uhádnuť, čo on myslí a cíti; len hlas,
78 XIV  |              lepšie páči," a ďalej sa oň nestaral.~Hostia sa potom
79 XIV  |          nedurí, tak sa vidí, akoby i on premýšľal, čo to jeho pán
80 XIV  |             Ale koník to neuhádne, bo on nevie čítať tajomstvá blesku
81 XV   |               akože by aj nie? Veď ho on najlepšie zo všetkých ľudí
82 XV   |              zo všetkých ľudí poznal, on vedel, akú mal statočnú
83 XVI  |              podloží mu ich pod nos a on vydýchne hlboko a skoro
84 XVI  |               hoc aj ho ona preklína, on ju predsa miluje!"~"Počkaj
85 XVII |           prečo sa tvoj otec hnevá?"~"On povedá, že si vraj dákehosi
86 XVII |          dákehosi človeka zabil, a že on svoje dieťa žiadnemu vrahovi
87 XVII |            iného potešenia krem teba; on je prachom bez života, keď
88 XVII |           otče, tak," ozve sa Mária, "on to nezaslúžil, ty si krem
89 XVII |         svojho takého rozpáleného - a on predtým taký vážny, taký
90 XVIII|            rúbu Vladimírovi do hlavy. On sa rozsrdí, povznesie holý
91 XIX  |             Ale vetrík ľuďom nehudie, on hudie sám sebe, on plače
92 XIX  |           nehudie, on hudie sám sebe, on plače sám pre seba, on žiali
93 XIX  |                on plače sám pre seba, on žiali sám v sebe za zahynutou
94 XIX  |              nadprirodzených; pochopí on šumenie povetria i zrozumie