Cap.
1 II | ako hlas nočných duchov, bo nastane deň, keď polmesiac
2 II | nie pánom zámkov a stolíc, bo vie každý, že je muž nielen
3 II | dôležité pre celé okolie, bo je pevne ohradené a pán
4 III | všetko to tebe k dobrému, bo čo bys' ty nemohol byť dakedy
5 IV | obzerajúcich sa po oblokoch domov, bo sú tam krásne žilinské dievčence.
6 IV | mi, hudci, ako hora hučí,~bo sa moje srdce od žiaľu rozpučí,"~
7 IV | prislabý, lebo je Cigán múdry, bo tak škrípe husľami, ako
8 IV | stranu," odpovie Milko, bo to on na koni priletel,
9 IV | poznať, že sa ponáhľal, bo kôň jeho bol číra pena. "
10 IV | som vás, pane, veľa ráz - bo je naše mesto nie také veľké,"
11 IV | sa mu zaligotala v oku, bo dievča neodťahovalo rúčku
12 VI | Mamička hladká svoju Marienku, bo sa od dakoľko dní prvý raz
13 VI | Žilinu do koreňa rozrúcať, bo každý Matiášov priateľ,
14 VI | daktorých s Matiášom poslali, bo sa my sami medzitým oproti
15 VI | na stôl najlepšie jedlá, bo pán neľutuje ani nákladku
16 VIII | celkom odpadnúť nechce, bo všetku vinu len na Komorovského
17 VIII | ako pri druhých ľuďdoch, bo Pankrác nikdy nebol obyčajným
18 VIII | O tom dávno nič nepočul, bo o ňom ani myslieť nechce,
19 VIII | mu ježia a zuby škrípu; bo kde by sa mohla podieť sláva
20 VIII | ich sily sú nie veľké, bo mládež zväčša ta išla na
21 VIII | nemôžeme slovo dané meniť, bo by nám tak ani nepriateľ
22 VIII | vaše strachy nie daromné, bo čo by sa i Vladimír i Pankrác
23 VIII | len pre osoh náš a vlasti, bo kde je celok na strany potrhaný,
24 VIII | čuduje sa, kde je richtár, bo chýry idú, že sa s Pankrácom
25 VIII | bojazliví o strachu nevedia, bo nádeja v pomoc Pankrácovu
26 VIII | Pán Boh vie čo pohovorili, bo sa im už aj o svadbe sníva.
27 VIII | zahynieš, ale zahyniem i ja - bo čo je Vladimírovi život
28 IX | nepriateľských, skáče ako šialený, bo on nebojuje len proti Pankrácovi,
29 IX | nebol lepší od druhých, bo ako predtým, tak aj teraz
30 IX | Trenčianskej stolici, idú pomaly, bo ich ťažké práce a dlhé cesty
31 IX | zamyslený mládenec, "neplačte, bo vám plač viacej nenavráti
32 IX | sa im rozviazali jazyky, bo cieľ ich cesty sa približuje,
33 IX | Milka rád pri sebe mal, bo načože by bol prišiel do
34 X | Komorovskému večnú pomstu, bo mi hlava dokola ide, keď
35 X | beztoho mnoho práce niet, bo Turiec i bez osobitného
36 X | majetok a moc popustil, bo je to známo, že on moc svoju
37 X | Ticho, dieťa, ticho, bo to ešte nikto nevie, či
38 X | môže si aj hore viesť, bo je už teraz tak dostatočný
39 X | kráľa v Trenčíne nezahynie, bo ju on už má odkiaľ napomáhať;
40 X | Všetko sa to hrnie za Milkom, bo by každý rád vidieť nového
41 XI | všetko to potrebujúce, bo sa ľudstva toľko nahrnulo,
42 XI | všetci Žilinčania zľakli, bo to už nebol ten pekný muž
43 XI | pozerá a tvár sa mu vyjasní, bo sa teší, že ho nespozorovali -
44 XII | to ale chcela dozvedieť, bo čím sa väčšmi dačo ukrýva,
45 XII | spôsobom s Čechmi pokonali, bo že našej pomoci potrebuje
46 XII | nevie, kde ho oko vedie, bo len hlas duše sa v ňom ozýva: "
47 XII | ked Žilinu zahubiť chceš, bo s ňou istotne i Mária zahynie."~"
48 XII | Vidno, že cíti, ako hovorí, bo sa celý trasie. Milko naň
49 XII | napríklad, ti bude hádam milšie, bo si skrze neho ku Strečnu
50 XII | nedá. I začína mu byť úzko, bo takej náruživosti ešte nikdy
51 XIII | Milkom Pankrácom nezastavil, bo i on zvesuje hlavu a málo
52 XIII | Nemohol som to, nemohol, bo od toho slova závisí všetko
53 XIII | ďalej, "nestratíte Máriu, bo ona Vladimíra nikdy ľúbiť
54 XIII | skazy tvoju rodinnú zem, bo to len ty môžeš. Počuj,
55 XIII | ako dve skamenené sochy, bo ich srdce tuší tmavé dni
56 XIV | sú inakšie ako druhý raz, bo sa čelo krčí, oko sťahuje
57 XIV | pomstyžiadosti, nie ale radosti, bo Pankrác nezná, čo je radosť.
58 XIV | krvi bránil Žilinu a Máriu, bo som i ja sčiastky príčinou
59 XIV | zbrojou sa hrnú za bojovníkmi, bo i Milko i Žilina i Vladimír
60 XIV | pomoc Matiášovi kráľovi, bo sa Vladimír silne pripojil
61 XIV | Trenčíne zostalo málo ľudstva, bo načo, keď ho netreba? Komorovský
62 XIV | do Žiliny k Dlhohorskému, bo majú dnes byť oddávky Vladimíra
63 XIV | slina na jazyk donesie, bo je víno dobré a pán hospodár
64 XIV | Milkovi. Koník ide pomaličky, bo ho pán nedurí, tak sa vidí,
65 XIV | Ale koník to neuhádne, bo on nevie čítať tajomstvá
66 XV | za koníka, čudujú sa mu, bo dáke tmavé špľahy sa lisnú
67 XV | musel ju už neraz odmerať, bo pred domom richtárovým zastane.
68 XV | neopovážia rušiť modlitbu jeho, bo ako ústa jeho šepcú, tak
69 XV | nebolo tam treba hrobárov, bo Žilinci vlastnými rukami
70 XVI | spomenul terchovské hory, bo sa o nich čudné povesti
71 XVI | almužny nebol odpravil, bo v ňom každý pretváreného
72 XVI | a tam mechúrom zalepené, bo v tých časoch sklo ešte
73 XVI | nízke a akoby skamenené, bo sa, chtiac sa na druhú stranu
74 XVI | skoro sa jeho pozoru zľakne, bo okom zaškúlil ako spolovice
75 XVI | Chleba, chleba daj, stará, bo Vladimír blúdi tri dni a
76 XVI | oslobodiť od večného trápenia, bo ináčej strasiem tvoju kolibu,
77 XVI | Rozum ma bolí srdca nemám, bo je dávno na kúsky rozmrvené:
78 XVI | kázal Milka zabiť? Hovor! Bo ti dušu vytrasiem z tvojho
79 XVI | Nieto pomoci pre Vladimíra, bo hoc aj ho ona preklína,
80 XVI | dlho žiť. K tomu prídu oči, bo ony povedajú, od čoho človek
81 XVI | ňou ranu svoju vyliečilo, bo hady ťahajú sa cez doliny,
82 XVII | mysľou nesie kríž svoj, bo sa ho už naučila nosiť.
83 XVII | svete za jej uzdravenie, bo ona slabne z hodiny na hodinu
84 XVII | paniu začína sen moriť, bo si dávno už neodpočinula;
85 XVII | ale sa i mrzí i hnevá, bo Mária ustavične Vladimíra
86 XVII | trasie, bojí sa dačoho zlého, bo ešte nikdy nevidela muža
87 XVIII| ťažkosť pánova nepokojí, bo je Vladimír celý v oceli
88 XVIII| sa ani z miesta nepohne, bo nech zahynie, keď je oklamaná -
89 XIX | láskou, nad zašlými časmi, bo ľudia už zabudli na zahynutú
|