Cap.
1 II | bol pánu Matiášovi naproti až v Strážniciach, kde ho menom
2 II | všetkých strán "vivat!", až sa celé stavanie ozývalo.~
3 II | Vivat Jiskra!" ozýva sa, až tak duní. Počuješ, čo len
4 II | išpán," a "vivat Jiskra!" až sa múry žilinské otriasajú.
5 III | Milko, "nejdú moje žiadosti až tak ďaleko. Keď si zaslúžim
6 IV | učia sa rúbať šabľami, až kým to dobre nejde. Jaj,
7 IV | chlapci, schodia sa šuhajci, až je to milá vec na nich pozerať.
8 IV | do Žiliny.~Pán Dlhohorský až tak mladne, plno mládeže
9 IV | náčelníci.~Dom Dlhohorských sa až tak hemží od ľudí; i mladé
10 IV | Horných Uhier od Prešporku až do Košíc, veľmi ľahko spozorovať
11 IV | dušu zaškripia na husliach, až sa to po celom meste ozvalo,
12 IV | trúbach, zahučia na bubnoch, až sa len tak po okolí rozliehalo.
13 IV | Hraj, muzika, hraj veselo," až sa domy zatrasú. ~"Nuž či
14 IV | Keď sa rúbe, nech sa rúbe, až naveky vekov," zavolá Janko.~"
15 IV | meria Milka očami od hlavy až do päty a riekne: "To je
16 V | horná Uhorská od Prešporku až do Košíc, poslúcha mocného
17 V | Hunyadiovca, ba že mu ešte až hen do Čiech oproti išiel:
18 V | stará, slávou pokrytá hlava, až som zubami škrípal -"~"Počkaj,
19 V | Uhorská krajina od Prešporku až po Košice len jedného pána,
20 V | na ktorej Strečno stojí, až po hranice horúceho pekla
21 VII | Matejko' ma titulovali, až sa moja žena nazdala, že
22 VIII| Strečno, zakričí pomstu, až sa múry zatrasú, káže sa
23 VIII| nožiari kujú šable a kopije, až sa všetky šmikne až tak
24 VIII| kopije, až sa všetky šmikne až tak od iskier ligotajú,
25 VIII| ozve Mária, začervenajúc sa až po uši.~Otec pozrie dievčaťu
26 VIII| do očú, meria ho od hlavy až do päty, krúti hlavou a
27 IX | V Žiline zahučali zvony, až sa človek nazdá, že len
28 IX | stolica od Nového Mesta až po Skalicu patrila jemu.
29 IX | Trenčíne rozišiel. Daktorí až k Bystrici došli a tam sa
30 IX | vyťahuje sa v strmeňoch, hľadí, až sa svetlom mesiaca ožiarená
31 IX | očima.~Prišli pekne, šťastne až po múry mesta, ale brány
32 IX | Boh vie, čo len vystrájal, až kým sme prišli do Trenčianskej.
33 X | buchne pravicou na stôl, až izba zarinčí, poznať, že
34 X | Starom Hrade, maj si Trenčín až do Podhradia, ale to ti
35 X | na rínku zíde, že sa to až tak černie. Prišiel chýr
36 X | horlive pánom predstierať, až mu oči iskria, že je len
37 X | druhý nevedel, odkiaľ začať, až naostatok Milko pristúpi
38 XI | počínať bude; on sa len ženie, až mu len tak vyšnurovaná mentiečka
39 XI | mentiečka v povetrí pláva, až sa mu tak to pero na šišaku
40 XI | Trenčanom.~Vladimír sa predral až k samému mestu. Dosť ho
41 XI | s tým skočí dolu z múru, až sa zem zatrasie, vypočúva
42 XI | sekanina ešte dlhý, dlhý čas, až predsa Vladimír s Komorovským
43 XI | bielymi šatkami kyvocú, až je to milá vec na to pozerať.
44 XII | nich padajú. Vladimír príde až k táboru, prezerá stráže
45 XII | na svojom koníku, priletí až k prvým strážam, kde Vladimír
46 XII | Obaja spočiatku mlčali, až sa Vladimír ohlásil: "No,
47 XIII| do Budína slúžiť kráľovi až do mojej smrti -"~"Vy nesmiete
48 XIII| za okamihom týmto túžili, až sa Marienka zas naraz zarmúti,
49 XIV | do bielych šiat od hlavy až do päty, sadli si všetci
50 XIV | Panne Márii a všetkým svätým až na dnešný deň; a keď sa
51 XIV | A páni prosili Milka, až sa dal uprosiť a zostal.
52 XIV | vlčisko, začal gajdovať až do rána, kým ho ľudia nevytiahli;
53 XIV | sluha beží za ním. Prišli až oproti Varínu, kde obyčajne
54 XIV | prievozník, začne rúbať do sluhu, až padne, a onen vysadnúc na
55 XV | prosto cestou hore Váhom, až kým nepríde k Varínu. Dlhohorský
56 XV | Skočí k nemu, natriasa ho, až otvorí oči, pohliadne na
57 XV | zo Žiliny, pohybujúc sa až k varínskemu prievozu. Najprv
58 XV | na ktorom ležala čierna, až k samej zemi čiernym súknom
59 XV | sprevádzať chceli.~Prišli až k hrobu. Už kopa ľudstva
60 XV | vzali na rúčky a doniesli ju až k samému hrobu. Kňazi zaspievali
61 XVI | božie skoro nikdy nepreniklo až k samej zemi, lebo košaté
62 XVI | druhému prihovoriť báli. Až Marta prehovorí: "Čo hľadáš
63 XVII| krúti okolo Marienky, že až milá vec. Mária ho obyčajne
64 XVII| obloku a tam premýšľala, až sa mrkať začalo. Mária si
65 XVII| si len sedí a premýšľa, až naraz sklopí hlavu a začne
66 XVII| nevidieť, lebo je už tma, až sa naostatok zdĺhavým, prenikavým
|