Cap.
1 I | hlavu. Nuž či nevieš, že sme i my dakedy kráľa mali,
2 I | len no, však si rád, že sme ti to nadštrkli. A čo sa
3 I | chlapci, čas je už, aby sme sa domov poberali."~"Dobre,
4 II | podľa zákonného volenia sme na trón slávneho kráľovstva
5 II | svojho kráľa vítali a My sme im zachovanie všetkých práv
6 II | korunovať dal; umienili sme si teda predoznámenú korunu,
7 II | stojaceho, pripojila, aby sme tak väčšou mocou cieľ náš
8 II | oproti Hunyadiovcom; i my sme s Jiskrom proti nim bývali
9 II | ľudia zostať? S Garaiom sme držali a s ním aj dodržíme.
10 II | aj dodržíme. Viete, ako sme pri Lučenci Matiášovho otca
11 III | som ja bol mladý, vtedy sme to na učenie toľko nedržali;
12 IV | Onehdajší výjav, keď sme z kongregácie vychádzali,
13 IV | na nás samých zabúdať. My sme sa teraz celkom samostatne
14 IV | ľahko spozorovať mohol, že sme my len na príležitosť čakali,
15 IV | príležitosť čakali, aby sme sa dáko od jeho rozkazov
16 IV | a nás prepadol, takže by sme sa ani pohnúť nemohli, čo
17 V | odoláme nápadom jeho. Počuli sme síce, že Jiskra uznal Hunyadiovca,
18 V | neodpovedá, len číta: "K Budínu sme šťastne prišli. Hlavný išpán
19 V | ochrany dáva? Či ty, či ja? Či sme obaja Jiskrovi neprisahali,
20 VI | vzdychli a povedali: "Škoda, že sme nie viac mladí." Nebolo
21 VI | preto, vidíš, je dobre, že sme daktorých s Matiášom poslali,
22 VI | aby si dal pozor, žeby sme dáko obaja do jamy neupadli.
23 VI | nikdy neprevládal, keby sme sa mu vzopreli spojenými
24 VIII| už minuli tie časy, keď sme my všetci za Krajinu uhorskú
25 VIII| stránky porozpadúvala a my sme tiež s jednou stránkou držať
26 VIII| ale prišlo spojenie - my sme verili statočnosti ľudskej
27 VIII| urobeným zmluvám, spoliehali sme sa na svätosť prísahy a
28 VIII| svätosť prísahy a nasledovali sme naše vnútorné presvedčenie,
29 VIII| vnútorné presvedčenie, poslali sme našu mládež do sveta, aby
30 VIII| nám vyhrážajú preto, že sme za Matiáša kráľa. Kto z
31 VIII| sily spoľahnúť môžeme. - My sme sa raz prehlásili za Hunyadiovca,
32 VIII| prehlásili za Hunyadiovca, my sme ho uznali s celou stolicou
33 VIII| mestu? Či oni nevedia, že sme my slabí, že nás môžu s
34 VIII| my už nič nevládzeme, čo sme starí?"~"Veď sú pevné naše
35 VIII| nás vždy prehováral, aby sme sa i my do takých vecí starali,
36 VIII| pokračuje: "Slávny zbor, hotoví sme síce všetko podstúpiť za
37 VIII| Pankrác. Ja by som myslel, aby sme sa prehlásili za Milka,
38 VIII| syna Pankrácovho. Tak by sme mali z jednej strany pokoj,
39 VIII| jeho nepohrdne. "Ale my sme za takú hroznú cenu Žilinu
40 IX | sa v Žiline ukážeme? Ta sme na pomoc poslaní, odtiaľ
41 IX | na pomoc poslaní, odtiaľ sme mali na Čechov napádať a
42 IX | Neboj sa, koníček môj, veď sme už skoro v Žiline." A zase
43 IX | sa ozvú:~"Kto tam?"~"My sme to, Trenčania z Matiášovej
44 IX | ale to vám povedám, že sme takého kráľa ešte nemali,
45 IX | odpovie Dlhohorský, "veď sme sa už dávno s hlavným išpánom
46 IX | čo len vystrájal, až kým sme prišli do Trenčianskej.
47 IX | to - už to starí, čo by sme komu zlaté reči dávali,
48 XII | nás k tomu doviedla, aby sme všetko spoločne začínali
49 XII | dorozumení pred seba brali. Spolu sme sa radievali, spolu bojúvali,
50 XII | že sa posiaľ držíme, že sme posiaľ nepadli. Ale prečože
51 XII | verejne neradíme, prečože sme sa teraz tuná iba v súkromnosti
52 XII | na Turka a nás pýta, aby sme sa všetkým možným spôsobom
53 XII | jeden spôsob viem, ako by sme mohli obom potrebám vyhovieť,
54 XII | by bola mienka moja, aby sme na každý možný spôsob hľadeli
55 XII | jeden biedny zámok, ktorý sme spolu ukradli? Hahaha!"~
56 XIII| teda trpme, ale tak, aby sme naším utrpením a trápením
57 XIII| lebo ja viem, že čo by sme sa my obetovali, nič nevykonáme;
58 XVI | Keď som bola mladá, nemali sme s mužom z čoho žiť, vystavali
59 XVI | mužom z čoho žiť, vystavali sme si tu kolibu, zbierali sme
60 XVI | sme si tu kolibu, zbierali sme všelijaké horské zeliny
61 XVII| Utekaj, milý môj, lebo sme stratení naveky. Otec ťa
62 XVII| bude, tam sa zídeme, aby sme večne svoji zostali."~Povedal
|