Cap.
1 I | dakedy kopu vedel - a teraz mi ani jedna na um neschodí.
2 I | skočí Milko do reči.~"Mlč mi, mlč," vyriekne Janko, "
3 I | chcete, ale ty, ty tuná, ty mi tiež povedz, čo chceš s
4 I | veď ja viem."~"Nuž kdeže mi chodí?" zvedavý prevetí
5 I | im je drahé."~"Ale veďže mi povedz, čo chceš, ja nerozumiem
6 I | Tárali, netárali! A čo mi dáš, keď ti ešte viac poviem? -
7 IV | kongregácie vychádzali, mi dákosi z hlavy nejde," odpovie
8 IV | hlavný išpán, "a naši ľudia mi vraveli, že sa vraj mnohí
9 IV | z povinnosti.~"Zahrajte mi, hudci, ako hora hučí,~bo
10 IV | muzikanti zaškripia: "Zahrajte mi, hudci."~"Nehraj, Cigán,
11 IV | utopila, keď vodičku pila,~tú mi zahraj, Cigán!" - Ale hlas
12 IV | doma nebol - ale Žilina mi predsa vždy drahou zostala -"~"
13 IV | A pamätáte vy to? - To mi je veľmi milé!"~"Videla
14 IV | idete s nimi?"~"Áno! Otec mi síce bráni a zakazuje, ale
15 IV | rozhodol! Vnútorný hlas mi volá ,lď - a ja sa mu obrátiť
16 V | ďalej vraví Komorovský," je mi to za kráľa, taký zemanček
17 V | najprv týchto centov, čo mi na pleciach ležia, zbaviť,
18 V | na vás ani neobzrel? Je mi to pekný chlapček -a vy
19 V | čo Szilágyiho.' ,Dajte mi radu, dajte, ako čím skorej
20 V | zámkov nezachcelo -"~"Čuš mi, čuš mi, ty čierny pes"
21 V | nezachcelo -"~"Čuš mi, čuš mi, ty čierny pes" volá rozpajedený
22 V | tvojej krvi neumyjem! Preukáž mi, že to istotne od môjho
23 V | si, čo sa stalo. Prečo sa mi nedáš pomstiť nad nepriateľom
24 V | nad nepriateľom svojím? Čo mi brániš potrestať sluhu odbojného?
25 VI | Komorovskovci. Hahaha! Bolože sa mi onehdy vo sbore stoličnom
26 VI | teraz smiať, ale povedz mi, kto Vladimíra na to naviedol?
27 VI | pán Komorovský, že ste mi to dali na vedomie."~Komorovský
28 VII | páni zo Strečna boli, ktorí mi vraveli, že Žilina od Matiáša
29 VII | oni moji poddaní. Toľko sa mi nakláňali, vybozkávali ma,
30 VIII| ustanovil v Trenčíne. Vy mi zaňho stojíte, ak nepríde,
31 VIII| Jiskrom proti nemu."~"Nič mi o Matiášovi, nič mi o Jiskrovi!
32 VIII| Nič mi o Matiášovi, nič mi o Jiskrovi! Povedz, starý,
33 VIII| kráľa, povedám vám."~"Syna mi vystanovíš, a keď sa do
34 IX | videli! Keď si pomyslím, ako mi pri lúčení hovoril: ,Pán
35 IX | rozkazuješ, otec?"~"Pán Pankrác mi tuto nechce veriť, že ho
36 X | odpustenie -"~"Nič o to. Povedz mi len, chlapče, či nenávidíš
37 X | nebeská! Chlapče, nehovor mi to, lebo hoc aj si i krv
38 X | nikto neprevýšil."~"Teda mi nechaj Trenčín. Vidíš, otec,
39 X | Komorovskému večnú pomstu, bo mi hlava dokola ide, keď si
40 X | čiže si za chlapa! Tak sa mi zdá, že sa chceš ukázať
41 X | očiek a povedá: "Odpusťte mi, Marienka moja, že som vás
42 XI | si sa zaňho nehanbila? Či mi neveríš, že som ja i tam
43 XI | strachu za teba vytrpela, že mi tento jeden deň hroznejší
44 XI | teba, srdce moje! Vezmi mi jedno z týchto dvoch, tak
45 XII | celá naša krajina, verte mi, nemá dosť sily toľkej moci
46 XII | zahyniem pod jej múrmi."~"Ale mi je to divné, Vladimír, že
47 XII | Komorovský a Mária! Čo mi je z Komorovského, keď Márie
48 XII | neho bezprávne dostal."~"Čo mi je z tvojho Strečna? Nechcem
49 XII | vás, ani Komorovského. Daj mi Máriu, vezmi si všetko,
50 XIII| Rozmysleli ste sa už? Veďže mi už len povedzte, čo ste
51 XIII| Vladimíra vykonali."~"Odpusťte mi, odpusťte, otec môj, že
52 XIII| nech je, ako chce, lenže sa mi zverte; veď komuže sa zveriť
53 XIII| šťastným urobí naveky. Ver mi, že pravdu hovorím. Daj
54 XIV | ho pán richtár.~"Odpusťte mi, nemôžem tu ďalej zostať."~"
55 XIV | Nemôžem, otče môj, verte mi!" odpovedal mládenec a obidvaja
56 XV | Vladimír? Či nie ten, čo mi o ňom Milko vravel, že ma
57 XVI | raz, ona zavolá: "Daj sa mi vymodliť!" Tretí raz to
58 XVI | Nič je svet. - Stará, daj mi dačo jesť!"~"Čože vám dám
59 XVI | čohože vám mám pomáhať?"~"Daj mi nápoja, aby som zabudol
60 XVII| kormúti, hnevá sa a hrozí mi kláštorom!"~"Tebe, duša
61 XVII| len počujem - hu - také mi je odporné, že by pol života
62 XVII| okamihu neodstrániš. Hybaj mi z domu, kým ťa pomsta moja
|