Cap.
1 I | Počkajte len troška." A tu si Janko čiapku málo za
2 I | bol raz jeden kráľ."~Tu sa druhí dvaja dajú do smiechu
3 I | dobre."~"Koho pripomenul?"~Tu sa zas obaja druhí dajú
4 I | ale ja nič nechcem."~"Aha, tu ho máte! Či nevie, o čom
5 I | som sa s ňou nezhováral."~"Tu ho máš! My sa zhovárame
6 II | Túto hádku spozoroval tu jeden, tam druhý a tak sa
7 II | čo len chceš na svete. Tu sa sypú blesky a strely,
8 III | stranu lapá.~"Dobre, že si tu, synko," hovorí Pankrác
9 IV | tým páchne. Načože by ten tu bol, iba ak zavadzať? Nemôže
10 IV | neho sľubovali, a teraz tu ho máš: ešte sa naostatok
11 IV | všetci - odpusťte - azda vás tu zadržujem? Tuším tiež idete
12 IV | Spomeň si, dievča moje drahé, tu i tu na mňa," i vyšiel prudko
13 IV | dievča moje drahé, tu i tu na mňa," i vyšiel prudko
14 IV | okamihom odchodu a nemožno tu chladným zostať. Mária si
15 V | rozvešané, svedčia, že je tu nie kostol pokoja, ale svet
16 V | nepripojím. Od koľko rokov sa tu sami držíme vlastnou silou,
17 V | ako raba na Világošvár. Tu sú listy od palatína - pozrite
18 V | Garai, palatín. Zdeľujem vám tu list cisára Fridricha; prosím
19 VI | spamätal, vraví Komorovský. "Tu pán Vladimír zo Strečna -
20 VI | i otec, pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa usmieva.
21 VI | otec, pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa usmieva. Vladimír
22 VII | celý svoj život strávili, tu plameňom horia, tam v popole
23 VII | sem prísť? Ej, nechže vás tu daktorý z Čechov nezastihne,
24 VII | Čechov nezastihne, lebo akože tu stojím, živý neodídete."~"
25 VIII | staráme? Hľa, pán richtár, tu to máte, teraz pre vaše
26 VIII | preplnený." ~"Vidím, vidím -"~"Tu je len moja rodina, a tá -"~"
27 VIII | môže celý svet počuť."~"Tu moja žena, moja dcéra."~
28 VIII | pozerá na dcéru a prekára ju tu i tu. Dievča nič neodpovedá,
29 VIII | dcéru a prekára ju tu i tu. Dievča nič neodpovedá,
30 IX | do mesta.~Kde sa vzali, tu sa vzali, ale už bolo plno
31 IX | prišli do Trenčianskej. Tu vidiac dediny svoje popálené,
32 IX | sa nebojte, aspoň ste vy tu, a tak nám nič nechybí."~"
33 X | starú hlavu oboma rukami a tu i tu buchne pravicou na
34 X | hlavu oboma rukami a tu i tu buchne pravicou na stôl,
35 X | kde je nepriateľ mocnejši? Tu musím ja sám Vladimírovi
36 XI | dievča, "vidíš, že sa my tu trápime, a ty, Pán Boh vie
37 XII | vlasťou na čistom, čo sa tu v Tatrách robí; od východu
38 XII | poli, pozerá na Žilinu a tu i tu sa také slová vyderú
39 XII | pozerá na Žilinu a tu i tu sa také slová vyderú z pŕs
40 XIII | pre našu vec urobiť ako tu? Či myslíte, že by i vás
41 XIV | richtár.~"Odpusťte mi, nemôžem tu ďalej zostať."~"Čo by ste
42 XIV | ale teraz ani živej duše tu nevidno, lebo je už skoro
43 XV | ostatné slovo bolo "Mária!", tu ona plače a narieka: "Dieťa
44 XV | oči jej stĺpkom stoja a tu i tu blúzni. Nepozná ani
45 XV | jej stĺpkom stoja a tu i tu blúzni. Nepozná ani svoje
46 XVI | handrami pozapchávané a len tu a tam mechúrom zalepené,
47 XVI | povalu ožiaruje; tak to tu vyzerá ako v dákej podzemnej
48 XVI | nehľadám - pokoj hľadám. Kto tu býva ?"~"Ja tu bývam, stará
49 XVI | hľadám. Kto tu býva ?"~"Ja tu bývam, stará vdova, ktorú
50 XVI | čoho žiť, vystavali sme si tu kolibu, zbierali sme všelijaké
51 XVI | milú, zabil som sám seba. Tu ma páli - stará, daj pomoci -"~"
52 XVI | starí ľudia máme zlé oči a tu treba silného zraku." Potom
53 XVI | druhému svedčalo, že to teraz tu vyzeralo ako v dákomsi čarodejníckom
54 XVI | a dala mu z nich jednu. "Tu máš zelinu života," hovorila, "
55 XVI | ich nešťastie postihlo. Tu máš zelinku, do ktorej som
56 XVII | dokoná. Medzitým kde sa vzal, tu sa vzal Vladimír. Vstúpil
57 XVII | odchodievaš zo Žiliny a nebývaš tu pri svojej neveste, ačkoľvek
58 XVIII| Jedenásta je preč, dávno tu byť mohla. Či ona privolila
59 XVIII| zmýšľala, či by už dávno tu nebola? Tak je, tak je! -
60 XIX | kráľa Mateja. Kalinčiak sa tu odchyľuje od historickej
61 XIX | 13. stor. (1251) založil tu kráľ Bela IV. premonštrátsky
|