Cap.
1 I | Nuž či nevieš, že sme i my dakedy kráľa mali, a teraz
2 I | nuž len dačo vykoná. A my, nech som dobrý, či my tiež,
3 I | A my, nech som dobrý, či my tiež, šable do ruky vezmúc,
4 I | ti povedať netreba, však my to všetko známe."~"A čo
5 I | nezhováral."~"Tu ho máš! My sa zhovárame o Turkoch,
6 I | mu prezradiť netreba, veď my to všetko vieme i beztoho,"
7 II | vykrúti fúzy a takto začne: "My, Matiáš Prvý, z božej milosti
8 II | interest, na vedomie dávame, že My, do vôle božej sa oddávajúc,
9 II | ako svojho kráľa vítali a My sme im zachovanie všetkých
10 II | vždy oproti Hunyadiovcom; i my sme s Jiskrom proti nim
11 II | kráľom, nuž čože je viac? Či my máme odrazu inakší ľudia
12 II | takého začnú. Jedným slovom, my nejdeme na Viedeň. Pán palatín
13 II | Fridricha za nášho kráľa a my tiež toho chceme! Vivat!"~
14 III | bude z nás jednotlivcov? Či my tiež nezhynieme, keď celok
15 III | uznáva Matiáša za kráľa a my s ním."~"Chlapče," dupnúc
16 IV | ani na nás samých zabúdať. My sme sa teraz celkom samostatne
17 IV | spozorovať mohol, že sme my len na príležitosť čakali,
18 IV | dobre, preukážeme mu, že my i bez jeho pomoci dačo vyvedieme."~"
19 IV | králik!"~Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk za humny. Vitaj,
20 V | vlastných pánov prehlásia - a my sa kde podejeme, keď na
21 V | hen do Čiech oproti išiel: my ale to na žiaden spôsob
22 V | Naše veci stoja dobre; my zbierame vojsko proti Hunyadimu
23 V | nie celkom pripravený, ani my za Dunajom; nádeja naša
24 V | korunu, utratí trón. Ostatne my všetko vašej vojenskej skúsenosti
25 V | svet nevie, že ste vy a my všetci veční nepriatelia
26 VI | Matiášom poslali, bo sa my sami medzitým oproti Matiášovi
27 VI | a tak vy to ani tak, ako my, pocítiť nemôžete, ako nás
28 VI | so smiechom povedal: "Ale my azda inaďalej priateľmi
29 VI | chcete."~"A keď vy chcete, my vám s našou pomocou vždy
30 VIII| minuli tie časy, keď sme my všetci za Krajinu uhorskú
31 VIII| stránky porozpadúvala a my sme tiež s jednou stránkou
32 VIII| museli; ale prišlo spojenie - my sme verili statočnosti ľudskej
33 VIII| sily spoľahnúť môžeme. - My sme sa raz prehlásili za
34 VIII| prehlásili za Hunyadiovca, my sme ho uznali s celou stolicou
35 VIII| Či oni nevedia, že sme my slabí, že nás môžu s malou
36 VIII| zavolajú hlasy zboku. "Či my už len nič nemôžeme? Či
37 VIII| žilinské nie dosť pevné? Či my už nič nevládzeme, čo sme
38 VIII| prehováral, aby sme sa i my do takých vecí starali,
39 VIII| do ktorých nás nič. Načo my ta ruku pcháme, kde nám
40 VIII| bude dobrá vôľa, a načo sa my do panských veci staráme?
41 VIII| chcejúcemu. Opýtate sa, či my nás samých tým nezapredáme? -
42 VIII| telom i dušou, a keď ho my za nášho vodcu vyvolíme,
43 VIII| láskou jeho nepohrdne. "Ale my sme za takú hroznú cenu
44 IX | rozkazy-nerozkazy," zase sa ozve jeden, "my máme ísť do Žiliny a tuná
45 IX | Hej, páni bratia, poďme my domov a obráňme pred skazou,
46 IX | vodcov, stojme teda aspoň my pevne a smelo."~"My žijeme
47 IX | aspoň my pevne a smelo."~"My žijeme a mrieme s tebou!"
48 IX | ľudia sa ozvú:~"Kto tam?"~"My sme to, Trenčania z Matiášovej
49 IX | zlobili. Jedni vraveli: Ale my takého mladocha počúvať?
50 IX | že to ty lepšie vieš ako my všetci."~"Ach, otec môj,
51 X | Veď si ty ešte menej ako my." A teraz, keď Milko vraví,
52 XI | hláskom dievča, "vidíš, že sa my tu trápime, a ty, Pán Boh
53 XII | vidíme, že je celá krajina a my s ňou na kocke, ktorá, neviem,
54 XII | ešte s Turkami nebojoval. - My sa máme s Čechmi pokonať!
55 XIII| je všetko tak urobiť, ako my ustanovíme, ale žiadosť
56 XIII| krajina padnúť musí. - A či my tiež tak nezhynieme? Keď
57 XIII| ja viem, že čo by sme sa my obetovali, nič nevykonáme;
58 XIII| a s nimi aj Vladimír - a my zahynieme."~"A prídu Turci -
59 XIII| zahynie celá krajina, a my s ňou, keď sa všetýkmi silami
60 XIII| Považie, alebo vlasť naša. Keď my ostaneme v Trenčíne, kráľovi
61 XVI | Počkaj len trošku, počkaj. My starí ľudia máme zlé oči
|