Cap.

 1 IV   |  zavreštia a dnu do izby vkročí Mária, dcéra Dlhohorského, pokloní
 2 IV   |    Milko sa zapáli ako pivónia; Mária stojí a pozerá na krásneho
 3 IV   |        sklopí oči dolu. Konečne Mária prehovorí: "Veru ste riedky
 4 IV   |         veľké," hovorí zapálená Mária, "a myslím, ste i môjho
 5 IV   |  svedomia poslúchať má," dodala Mária, začervenajúc sa ako ruža.~
 6 IV   |     nemožno tu chladným zostať. Mária si stala k obloku, pozerala
 7 VI   |       slová jej povedá, keď ale Mária naň pozrie, strasie sa ako
 8 VII  |         len dva - kým ťa vidím, Mária! - Hrom a strely, nepadne
 9 VIII |       skutočnosť, a či len sen. Mária a jej matka sa trasú ako
10 VIII |       drahý otec môj ?" ozve sa Mária a hodí sa mu plačúc okolo
11 VIII |      nás neopustí."~Vtom začala Mária potichu s otcom a matkou
12 VIII |   stojím za to," chytro sa ozve Mária, začervenajúc sa až po uši.~
13 VIII |        môžeš zaňho dobre stáť?"~Mária sklopí oči a pozerajúc v
14 VIII |       Matka premýšľa, ako mohla Mária tak neočakávane i otca i
15 VIII |        jedného dievčaťa žiadal. Mária, zahynieš, ale zahyniem
16 IX   |     rúbe a šepce: "Poď pozerať, Mária, či Vladimír nestojí slovu
17 X    |       radosti celý bez seba - a Mária? Tá milo sa usmievala a
18 X    |      pohľadom znať, aby mlčala. Mária sa odvrátila, začervenala
19 X    |        z čoho vás Boh stvoril."~Mária, zapáliac sa, čiernym okom
20 XI   |     ústami hýbe, akoby šeptal: "Mária! Vladimír ide Žiline ohnivým
21 XI   |  šťastie ľudské! Oj, Milko, oj, Mária, keby sa všetci ľudia z
22 XII  |       chceš, bo s ňou istotne i Mária zahynie."~"Nezhynie, nesmie
23 XII  |         Vladimíra! Komorovský a Mária! Čo mi je z Komorovského,
24 XII  |        nemám?"~"Môže byť, že ťa Mária preto tak pyšne odpravila,
25 XIII |      mohol. Ale čože tým získa? Mária ho nikdy ľúbiť nebude. Otče,
26 XIII |            Viem, ja viem, že to Mária urobí, že bude jeho ženou,
27 XIII |         chceš zanechať!" hovorí Mária. "Nežartuj, prosím ťa, tak
28 XIII |        že inak robiť nemožno." ~Mária prestala plakať, zdá sa,
29 XIII |      tuší tmavé dni budúcnosti. Mária naostatok zavolá: "Čože
30 XIII |     Odhodlaná si, odhodlaná si, Mária moja! Vedel som ja to, že
31 XIV  |        pekné reči jej dáva; ale Mária je ani smutná, ani veselá,
32 XIV  |   odišli do bočnej izby, kde sa Mária s družičkami zabávala.~Nato
33 XIV  |        na zem, prsteň hľadajúc; Mária sa obzrela po izbe a keď
34 XIV  |    tvári jeho, že sa premáha. - Mária prišla k sebe a oddávky
35 XIV  |     Milko padá na zem volajúc: "Mária, Mária!" A prievozník riekne
36 XIV  |         na zem volajúc: "Mária, Mária!" A prievozník riekne chechtavo: "
37 XIV  |      Hahaha! Už tebe viacej ani Mária, ani Ježiš nepomôže; dobre
38 XV   |    trafené.' Pán ešte zavolal: ,Mária, Mária!' - -,Ó, Bože môj!'"
39 XV   |       Pán ešte zavolal: ,Mária, Mária!' - -,Ó, Bože môj!'" zavzdychol
40 XV   |     Milkovo ostatné slovo bolo "Mária!", tu ona plače a narieka: "
41 XV   |  richtárov narieka za Milkom. A Mária? Ach, nežiadajte, aby som
42 XV   |    prosto sa vrúti do izby, kde Mária leží. Dlhohorský mu zastanúc
43 XV   |     meste i okolí rozniesla, že Mária umrela, ale ona len ticho
44 XV   |     Vladimír?" zdĺhavo vyriekne Mária. "Aký Vladimír? Či nie ten,
45 XVI  |       na tvojich prsiach krásna Mária, hahaha!"~"Odpočinie?" vyskočí
46 XVII |     seba; očakávajú obaja, kedy Mária, ich jediné dieťa, dokoná.
47 XVII |         v srdciach zarmútených. Mária otvorila oči, začala sa
48 XVII |       ale sa i mrzí i hnevá, bo Mária ustavične Vladimíra spomína.
49 XVII |       Marienky, že až milá vec. Mária ho obyčajne pekne víta i
50 XVII |        pomsta moja nezastihne!" Mária si zakryla tvár a plakala;
51 XVII |      robí. - Ledva ju ale uzrie Mária, letí k nej plačúc, a matka
52 XVII |         ho, otče, tak," ozve sa Mária, "on to nezaslúžil, ty si
53 XVII |       býval.~Matka preč odišla, Mária zostala sama. Sadla si k
54 XVII | premýšľala, až sa mrkať začalo. Mária si len sedí a premýšľa,
55 XVII |    potešiť po búrke."~Vyskočila Mária i zavolala: "Utekaj, Vladimír
56 XVII |        k ústam svojim i prosí: "Mária! Vladimír kľačí pred tebou,
57 XVII |          ako tvoj otec hovoril. Mária, zľutuj sa nado mnou, zanechaj
58 XVIII|      vstupujú do mysle jeho. Či Mária nebola vyzradená? Či ju
59 XVIII|     Vladimíra stíhajú, to hádam Mária pohon naňho poslala. A na
60 XIX  |          lat.) Otčenáš, Zdravas Mária.~polmesiac s rozvlnenými
61 XIX  |        dcéra Ľudovíta Veľkého - Mária, prvá manželka Žigmunda