Cap.
1 I | Odkiaľže? - Ale veď som ich ja dakedy kopu vedel - a
2 II | dočahujú do neba a zelená ich farba nádeje pekne oko pasie,
3 II | zahučia, zašumia a hukot ich sa ozve, odraziac sa od
4 II | tisnú do krajiny. A kto ich beh zastaví? Sily pol sveta
5 II | stavy, aby sa čím skorej aj ich pomoc k vojsku, pod vedením
6 III | sa naň hnevali, lebo si ich Pankrác nevážil mysliac,
7 IV | predsa poslúcha v kostoloch ich múdre rady a hrnie sa do
8 IV | rukami na rukoväte šabieľ, že ich štrkotom skoro muziku preráža;
9 IV | neznajúc ako a prečo. - Prvé ich zblíženie sa bolo spolu
10 V | druhých stoloch sú rozkladené ich zbroje a ťažké šaty vojenské,
11 V | pán hlavný išpán! Či ste ich teda na žiaden spôsob semká
12 V | do Budína prehovoriť, kde ich očakávalo to, čo Szilágyiho.' ,
13 VI | teda úbohých mešťanov od ich roboty odháňať?"~Dlhohorský
14 VII | hynú, deti nariekajú, keď ich diví vojaci z domov vyháňajú,
15 VII | horekujú, bolestne vidiac, ako ich domy, v ktorých celý svoj
16 VII | zakikiríka červený kohút nad ich hlavami, zabrinčí zbroj
17 VII | vojaci, Česi kališníci. Ich vlasť je pre nich stratená,
18 VII | vlasť je pre nich stratená, ich viera prenasledovaná a ich
19 VII | ich viera prenasledovaná a ich život samý žiaľ a smútok.
20 VII | poliach Uhorskej krajiny. Ich srdce sa zdá byť zamrznuté,
21 VII | srdce sa zdá byť zamrznuté, ich oko skamenelé, ich ruky,
22 VII | zamrznuté, ich oko skamenelé, ich ruky, postriekané svojou
23 VII | čo im pán rozkáže, neťahá ich ani vôľa ani láska a náchylnosť
24 VII | prečo, Vladimír ale uteká z ich spolku. Komorovského a Jiskrovi
25 VIII| sa ozbrojujú, ako môžu, ich sily sú nie veľké, bo mládež
26 VIII| Viedeň ísť nemohli, poddaní ich nasledujú, vozy so stravou
27 VIII| tajne vkradol do mesta a ich domu, že žiadal ruku Marienkinu,
28 VIII| skazu prisahali," a objíma ich obe, i prituľuje na otcovské
29 IX | Žilinčania hádžu skálie na ich hlavy, zrážajú ich pikami
30 IX | skálie na ich hlavy, zrážajú ich pikami z rebríkov, šabľami
31 IX | puškami pália ako blesk. Veľa ich padá i z jednej i z druhej
32 IX | nepovedia, čo chcú. Čo začínajú? Ich ľudstvo potom často robí
33 IX | robí z nevedomosti proti ich úmyslom.~Opýtaš sa, prečo
34 IX | stolici, idú pomaly, bo ich ťažké práce a dlhé cesty
35 IX | im rodinné Považie a oči ich videli, čo sa na ňom robilo!
36 IX | prichádzajú domov, ale kde dakedy ich dom stál, tam teraz iba
37 IX | ozýva, tí sa tešia, že aspoň ich milí žijú, hoc im i majetok
38 IX | Mlčal za chvíľku a potom ich ,prísnym hlasom napomenul: "
39 IX | rozviazali jazyky, bo cieľ ich cesty sa približuje, Žilina
40 IX | plno ľudí po uliciach a ich počet tak rástol ako na
41 X | svoje ustanovenie a vyvolal ich k poslušnosti synovi svojmu. -
42 X | krivým okom, mysliac, že ich tento na to do Žiliny priviedol,
43 X | tomu stavajú, ba všetkým na ich vodcu zle hovoriacim nadávajú
44 XI | Komorovského, váľa stromy a púšťa ich dolu dolinami, strieľa a
45 XI | že nič nevykoná, že by ich potom mohli Turčania od
46 XI | na ten žilinský rínok, to ich víta pán Dlhohorský, dievčatá
47 XII | ešte v dome richtárovom, ich sa spytuje pani Dlhohorská,
48 XIII| dve skamenené sochy, bo ich srdce tuší tmavé dni budúcnosti.
49 XIV | víta hostí potichu, na ich vinše len plecom stíska
50 XIV | za staré zvyky preto, že ich ľud užíval. Aj u pána Dlhohorského
51 XV | koňoch za pánom svojím, mráz ich prebehol, vidiacich smutné
52 XV | smutné divadlo. Dlhohorský ich ani nespozoruje, a oni sa
53 XVI | tí najstarší povedajú, že ich matky, keď ešte boli deti,
54 XVI | uvidiac ju, skryli zuby, aby ich neuriekla.~Ale stará Marta
55 XVI | Prekliata hodina, keď som ich prvý raz videl. Stará! Zabil
56 XVI | stebiel zelín, podloží mu ich pod nos a on vydýchne hlboko
57 XVI | sa im sníva, keď zaspia a ich nešťastie postihlo. Tu máš
58 XVII| očakávajú obaja, kedy Mária, ich jediné dieťa, dokoná. Medzitým
59 XIX | života šťastia, nespojil ich spolu ani život ani smrť,
60 XIX | ani život ani smrť, preto ich aspoň spolu pochovali, aby
61 XIX | aspoň spolu pochovali, aby ich hrob jeden skrýval, aby
|