Cap.
1 I | veď ja viem, že to takí ľudia, ako si ty, radi majú, keď
2 II | akých kútov sveta pozbieraní ľudia. Ej, majmeže sa na pozore.
3 II | Či my máme odrazu inakší ľudia zostať? S Garaiom sme držali
4 III | Pankrácovi roznášali. Starí ľudia spomínali, že otec terajšieho
5 III | zabraté, vždy mysleli, že to ľudia zo Starého Hradu alebo zo
6 III | stromu nepadá, predsa to ľudia tiež vravia a veria, že
7 III | čože mám z toho, že sa ma ľudia boja, že si ma ľudia vážia
8 III | ma ľudia boja, že si ma ľudia vážia a viac nič? Ale, synko,
9 III | nebol, už by ani nežil, lebo ľudia vravia, že pred mnohými
10 IV | odpovie hlavný išpán, "a naši ľudia mi vraveli, že sa vraj mnohí
11 IV | zrozumiteľným hlasom. Už od rokov ľudia i Milkovi i Márii hovorievali,
12 V | starožitných vekov, v ktorých ho ľudia stavali; on je skoro taký
13 VI | pekných očiek nevideli; starí ľudia, uzrúc ju, vzdychli a povedali: "
14 VI | Marienka nič neodpovedá. Ľudia hlavou krútia a vravia všeličo.
15 VII | z domov vyháňajú, starí ľudia so zvesenou hlavou horekujú,
16 VIII | zakriči: "Beda nám, beda nám!" Ľudia z domov vychádzajú, kričia
17 VIII | hrnie k richtárovi, starí ľudia idú pomaly za nimi, zemania,
18 VIII | o svadbe sníva. Môžu ale ľudia vravieť, čo sa im páči,
19 IX | zadunia bubny, zavreštia ľudia: "Na Žilinu! Na Žilinu!"
20 IX | rozličné strany. Vladimírovi ľudia lezú od východnej strany
21 IX | a to sú zas Pankrácovi ľudia z Nitrianskej stolice.~Vladimír
22 IX | ešte sa kúria, rozpŕchnutí ľudia plačú nad svojím nešťastím.~
23 IX | Pankrác?" ozvú sa zostrašení ľudia. "Utekajte! Pankrác nám
24 IX | zástupok sa pohol hore Váhom a ľudia, ktorých dediny boli popálené,
25 IX | utešená, hoc jej to predsa ľudia do očú hovoria. Váh si mumle
26 IX | šepce dačo, ale ani on, ani ľudia nevedia čo, len si šepce,
27 IX | ale brány sú pozatvárané, ľudia na múroch a po svojich kútoch
28 IX | a na múroch ukázavší sa ľudia sa ozvú:~"Kto tam?"~"My
29 X | dobré nebo vie, čo všetko ľudia hovoria. Jedni zúfajú nad
30 X | len on sám vie, a čo by ľudia len stadiaľ mohli uhádnuť,
31 X | horšie nepovstalo, vediac, že ľudia, keď sa im dačo nespáči,
32 XI | ktorú on Považiu hotuje. Ľudia utekajú a hľadajú prítuľku
33 XI | oj, Mária, keby sa všetci ľudia z vašej ľúbosti tak tešili
34 XII | prehrnuli predchádzajúci ľudia a prečo sa i Komorovský
35 XII | Pankráca, kedy a ako môže. Ľudia vravia, že je tiež tak na
36 XIV | Milkovi a Vladimírovi. Všetci ľudia ľutujú Milka i Máriu a ktokoľvek
37 XIV | gajdovať až do rána, kým ho ľudia nevytiahli; tretí rozkladá
38 XV | a cvalom na rínok uteká. Ľudia sa čudujú, čo je to za koníka,
39 XV | domom richtárovým zastane. Ľudia sa pri ňom zastavujú, poznávajú
40 XV | tieto šeptajú: "Vladimírovi ľudia nás prepadli a pichli pánovi
41 XV | Žiline za Milkom všetci ľudia. Len teraz im prichádza
42 XV | pohreb ako dakási posviacka, ľudia ustavične prichádzali, hádžuc
43 XV | kopenec, ako to za starodávna ľudia svojim vodcom na hroboch
44 XVI | kráľa tam stála, či nie, to ľudia nevedia. Ale sotva tam stála,
45 XVI | zriedkavé bolo a chudobní ľudia ho ešte ani neznali. Starú
46 XVI | neznali. Starú túto chalupu ľudia obyčajne nazývali čertovým
47 XVI | porobiť, čerta vycitovať atď. Ľudia nepamätajú, odkedy v horách
48 XVI | zbližovali k nej trasúci sa ľudia, prosiac o pomoc, k jej
49 XVI | čo si zažiadala, to jej ľudia dávali bojac sa, aby im
50 XVI | vskutku nevyzerala ako druhí ľudia. Jej nízka postava bola
51 XVI | nazdala, že len chudobní ľudia vzdychajú, haha, a to i
52 XVI | tvojho zoschnutého tela."~"To ľudia vravia a ja som to v dedine
53 XVI | trošku, počkaj. My starí ľudia máme zlé oči a tu treba
54 XVII | pokoj panuje na Považí. Ľudia už skoro zabúdajú na chvíle
55 XVIII| pribiť na sklepenia nebeské.~Ľudia sa skrývajú do domova zvery
56 XIX | láskou, nad zašlými časmi, bo ľudia už zabudli na zahynutú lásku,
57 XIX | zašlými časmi, ktoré už ľudia zabudli -~A hoc je aj ticho
58 XIX | zašlých časoch, na ktoré už ľudia zabudli.~Obecný človek prejde
|