1-500 | 501-1000 | 1001-1336
Cap.
501 VIII | mladosi čistia zhrdzavené a ostria vyštrbené meče, chlapci
502 VIII | plný.~Minulo sa viacej dní a Pankrác ešte neprichádza;
503 VIII | prosí o pomoc, pýta živnosť a chlapstvo. A skutočne prichodia
504 VIII | pýta živnosť a chlapstvo. A skutočne prichodia do Žiliny
505 VIII | Žiline na radnom dome sú páni a starší mesta zhromaždení.
506 VIII | richtár vstane, pozrie dookola a keď všetko utíchne, začne
507 VIII | na stránky porozpadúvala a my sme tiež s jednou stránkou
508 VIII | verili statočnosti ľudskej a urobeným zmluvám, spoliehali
509 VIII | sme sa na svätosť prísahy a nasledovali sme naše vnútorné
510 VIII | sveta, aby stratenú česť a slávu krajiny navrátiť pomáhala,
511 VIII | nezná Pankráca? On je mocný a strašný a skazou nám hrozí -
512 VIII | Pankráca? On je mocný a strašný a skazou nám hrozí - a mesto
513 VIII | strašný a skazou nám hrozí - a mesto naše? Mesto naše je
514 VIII | celou stolicou naším pánom a tak nemôžeme slovo dané
515 VIII | bráňme sa, kým vládzeme a kým nám pomoc od Boha a
516 VIII | a kým nám pomoc od Boha a kráľa nepríde."~"Sláva richtárovil!"
517 VIII | ozve sa mestský kapitán, "a ktovie, či sú vaše strachy
518 VIII | s malou silou potlačiť? A keby i tak bolo, naše mesto
519 VIII | bolo, naše mesto nevydrží, a tak sa musíme poddať."~"
520 VIII | im len bude dobrá vôľa, a načo sa my do panských veci
521 VIII | starý Otlík, zeman vážny a pán dobrý: "Hanbite sa,
522 VIII | neusmieval, ani nezamračil, a len potom, keď sa všetko
523 VIII | sa hlasy i za i proti mne a nášmu bráneniu ozývajú:
524 VIII | robím len pre osoh náš a vlasti, bo kde je celok
525 VIII | naši sa z Rakús navrátia, a potom bude Žilina z pomoci
526 VIII | rečou, svojich k smelosti a vytrvanlivosti napomínajúc.
527 VIII | okolo krku, bozkávajú ho a vravia: "Predsa ste vy,
528 VIII | šedivé fúzy, hladká si bradu a povie: "No, páni moji, nech
529 VIII | Páni na to všetci pristali a idú k domu richtárovmu.
530 VIII | domov vychádzajú, kričia a zase umĺkajú od strachu,
531 VIII | pero na kalpaku sa zhýňa a dohora vstáva ako živé.
532 VIII | kričí, kým ho nezhliadne, a keď ho zazrie, čuší a trasie
533 VIII | nezhliadne, a keď ho zazrie, čuší a trasie sa; ale on sa na
534 VIII | páni práve tiež dochádzajú a naň so zadivením pozerajú.
535 VIII | Dlhohorskému. Tento sa pokloní a Pankrác, kývnuc hlavou,
536 VIII | dnuká," odpovie richtár a obrátiac sa k druhým pánom,
537 VIII | žena i s dcérou bývala, a preriekol: "Odpusťte, pán
538 VIII | Tu je len moja rodina, a tá -"~"Všetko jedno - to
539 VIII | obráti sa k richtárovi a vraví: "Dlhohorský, vy viete,
540 VIII | nepríde, vy budete príčina," - a Pankrác povedá, že potom
541 VIII | zahynul? Ak ho nevzkriesiš," - a v tom sa mu reč zasekla.
542 VIII | zasekla. Dlhohorský sa zamračí a skočí mu do reči: "Pane!
543 VIII | zbrojí za Matiáša kráľa, a vy ste obaja s Jiskrom proti
544 VIII | vám."~"Syna mi vystanovíš, a keď sa do zajtra za Pankráca
545 VIII | odviaže koňa, vyhodí sa naň a zase letí pomedzi zástupy
546 VIII | čo sa stalo, skutočnosť, a či len sen. Mária a jej
547 VIII | skutočnosť, a či len sen. Mária a jej matka sa trasú ako topole
548 VIII | otec môj ?" ozve sa Mária a hodí sa mu plačúc okolo
549 VIII | Neboj sa, dieťa moje, a neplač. Boh nás neopustí."~
550 VIII | začala Mária potichu s otcom a matkou rozprávať. Veľa razy
551 VIII | vidí, že sa otec usmieva a hlavou prisvedčuje. Objíma
552 VIII | prisvedčuje. Objíma i otca i matku a nezná si rady od radosti.
553 VIII | radosti. O čom sa potichu a v tajnosti radili? Ešte
554 VIII | sa on k otcovi neobráti a zostane nám verným?"~"Ja
555 VIII | až do päty, krúti hlavou a spýta sa: "Akože ty môžeš
556 VIII | stáť?"~Mária sklopí oči a pozerajúc v jedno miesto,
557 VIII | otca, stratil lásku jeho a hádam i všetko svoje dedičstvo,
558 VIII | rozžehná sa so svojimi a vychádza von.~Na ulici je
559 VIII | spojil. Každý sa suseda o tom a inom spytuje a každý inakšiu
560 VIII | suseda o tom a inom spytuje a každý inakšiu odpoveď dáva,
561 VIII | Pankrác v Žiline chcel, tisnú a hrnú sa.~Dlhohorský kývne
562 VIII | Dlhohorský kývne rukou a začne od slova do slova
563 VIII | hovoriť, čo Pankrác rozprával, a potom pokračuje: "Slávny
564 VIII | Komorovský skrz Vladimíra a Pankrác. Ja by som myslel,
565 VIII | Milko je náš telom i dušou, a keď ho my za nášho vodcu
566 VIII | človeku ani na um nezišlo, a predsa sa môže človek z
567 VIII | Zanechávajúceho radný dom a odchádzajúceho s pány zemanmi,
568 VIII | Milkovi! Vivat Dlhohorský a celé zemianstvo!"~Po meste
569 VIII | ako pred dakoľko hodinami.~A čože sa robí v dome Dlhohorského?
570 VIII | sedia si samy v izbici a hoc i viac okamihov a hodín
571 VIII | izbici a hoc i viac okamihov a hodín prešlo, predsa im
572 VIII | usmieva sa, pozerá na dcéru a prekára ju tu i tu. Dievča
573 VIII | Zaklope volačo na dvere a dnu vstúpi - Vladimír. Obe
574 VIII | krátkych určitých slovách a práve po tak určitých odpovediach,
575 VIII | odišiel, celý sa trasúc a rozpálený i hnevom i sklamanou
576 VIII | Uvidíte, čo je Vladimír a sila jeho, čo je ten Vladimír,
577 VIII | bežali preľaknuté k otcovi a vyprávali mu, že sa Vladimír
578 VIII | Vladimír tajne vkradol do mesta a ich domu, že žiadal ruku
579 VIII | nepriatelia i skazu prisahali," a objíma ich obe, i prituľuje
580 VIII | von zo Žiliny na Strečno a koník jeho zhýbal hlavou,
581 VIII | jeho zhýbal hlavou, prskal a rechtal pyskom, ako čo by
582 IX | IX~Čo sila a moc na svete nedovedie,
583 IX | slovo, napomínanie, hrozby a prosby sú ničím oproti srdcu
584 IX | ktovie, či to jeho pýcha a či čo bolo. Odrazu sa ale
585 IX | Ešte sa ani nerozbrieždilo a len tam ďaleko, ďaleko na
586 IX | dlhom spaní oči pretieralo, a už Vladimír sedí na koni,
587 IX | zarehotajú, vozy zavrždia a všetko sa to pohybuje dolu
588 IX | dolu Váhom.~Svitať začína a pod múrmi žilinskými už
589 IX | kalpaky, dolomány vyšnurované a panciere ligotavé; možno
590 IX | Na Žilinu! Na Žilinu!" a všetko sa k múrom valí.
591 IX | títo prikladajú rebríky a driapu sa na múry, tamtí
592 IX | múrov žilinských mešťanov a pánov, títo obchádzajú a
593 IX | a pánov, títo obchádzajú a obklopujú celé mesto. Kriku
594 IX | obklopujú celé mesto. Kriku a hukotu nieto konca-kraja.~
595 IX | by odrazu všetko zdrúzgať a znivočiť; vychytí prvému
596 IX | zavolajúc: "Za mnou, za mnou!" a zubami škrípúc, ako blesk
597 IX | Váh je zakrytý kompami a na nich sa prevážajú z pravého
598 IX | západu zdola prichádzajú nemo a tmavo zástupy, a to sú zas
599 IX | prichádzajú nemo a tmavo zástupy, a to sú zas Pankrácovi ľudia
600 IX | pyšne povieva v rukách jeho a ťažký meč sa len tak kúpe
601 IX | Žilinčanov. Vladimír rúbe a šepce: "Poď pozerať, Mária,
602 IX | Pankrác!" Vladimír sa obzrie a zakričí: "Hviezdy nebeské!
603 IX | mnou!" Skočí dolu z múru a hodí sa na prvého koňa,
604 IX | prvého koňa, čo popadne, a letí so zástavou na tú stranu,
605 IX | vojsko sa obráti od mesta a ide za vodcom svojím.~Nebolo
606 IX | jeden stojí za všetkých, a to chlapstvo tak z chuti
607 IX | svojou. Pankrác sa mraští a kdekoľvek svoje tmavé oko
608 IX | strany ako divý do najväčších a najhustejších kôp nepriateľských,
609 IX | Žilinou medzi Pankrácom a Vladimírom.~Minulo sa viacej
610 IX | Minulo sa viacej hodín a nič inšieho sa nevykonalo,
611 IX | zredla, pole sa krvou zalialo a mŕtvymi posypalo; ale nezvíťazil
612 IX | odhadzujú zbroj, ale Pankrác a Vladimír len rúbu, len sa
613 IX | Pankrác nikdy bitku neprehral, a Vladimír nedbá, čo priam
614 IX | čo priam celý svet zbúra a jeho spolu so sebou zahrabe.~"
615 IX | ona zo zemanov nič nerobí, a vy sa jeden s druhým tlčiete!
616 IX | nikto od kráľa neodpadol, a predsa sa tlčiete. Vivat
617 IX | Jiskrovi. Sláva Jiskrovi!'~A obe strany volajú: "Sláva
618 IX | prestanú sa biť, zastanú a pozerá jedna na druhú. Vladimír
619 IX | ale preto, že ešte žije a nemôže Márii ukázať moc
620 IX | svojich panstvách rozišli a dva brehy Váhu boli v rukách
621 IX | Pankrác. Starý Hrad, Podhradie a celá Nitrianska stolica
622 IX | Lietava, Trenčín, Tematín a Frašták boli v rukách českých
623 IX | Frašták boli v rukách českých a nimi rozkazoval Vladimír.
624 IX | Komorovský prišiel z Liptova a s Vladimírom z mocne ohradených
625 IX | kráľovskej dediny poraboval a na prach a popol obrátil,
626 IX | dediny poraboval a na prach a popol obrátil, ľudí porozháňal
627 IX | ľudí porozháňal po svete, a títo chudáci bez prístrešia,
628 IX | prístrešia, bez ohniska a chleba utekali, kde mohli.~
629 IX | bez oddychu sem-tam behal a čo mu prišlo pod ruku, hubil
630 IX | mu prišlo pod ruku, hubil a navnivoč obracal. Vladimír
631 IX | zámky Vladimírove napádal a to sa všetko tak skoro a
632 IX | a to sa všetko tak skoro a náhle stávalo, že nikto
633 IX | pomaly, bo ich ťažké práce a dlhé cesty zmorili. Objavilo
634 IX | Objavilo sa im rodinné Považie a oči ich videli, čo sa na
635 IX | zeme, zaškrípali zubami a pomstu vyvolávali nepriateľom
636 IX | pomstu vyvolávali nepriateľom a hubiteľom svojich domov,
637 IX | mlčia, plecami stískajú a bedovaniu a plaču ani konca
638 IX | plecami stískajú a bedovaniu a plaču ani konca ani kraja.~
639 IX | konca ani kraja.~Medzi mužmi a mládencami smutnými vyniká
640 IX | nad biedou rodiny svojej a prsia vzdychajú. Chcel by
641 IX | svojimi dedinami. Plač radosti a plač žalosti sa dookola
642 IX | nenavráti vašich otcov, bratov a synov; oni zahynuli za krajinu,
643 IX | zahynuli za krajinu, kráľa a za vás. Skoro príde i vám
644 IX | horekovať i starí i mladí a zamyslený mládenec prerečie: "
645 IX | pomordoval." Tak hovoria a začnú sa všetci búriť, na
646 IX | kýva hlavou akoby z ľútosti a vypovie: "Duše moje, nebojte
647 IX | nebojte sa mňa, to je môj otec a nie ja."~"Jablko ďaleko
648 IX | zbadal. Mlčal za chvíľku a potom ich ,prísnym hlasom
649 IX | čím skorej ísť do Žiliny a odtiaľ na nepriateľov napadať?"~"
650 IX | my máme ísť do Žiliny a tuná nepriateľ naše dediny
651 IX | nepriateľ naše dediny páli a domácich sužuje? Hej, páni
652 IX | páni bratia, poďme my domov a obráňme pred skazou, čo
653 IX | zas vážne pozrie dokola a zavolá: "Či ste nestratili
654 IX | celkom, keď sa rozdvojíte a roztratíte? Ľahko vás veru
655 IX | so svojimi starými plukmi a vy zahyniete, nič nevykonajúc.
656 IX | Vaše dediny budú ochránené, a nikto sa na ne nepustí,
657 IX | Domov, domov, brániť ženu a deti," pekne-krásne sa po
658 IX | Daktorí až k Bystrici došli a tam sa roztratili. Milko
659 IX | že sa jeho zástup tratí a sa do záhuby nesvornosťou
660 IX | sme mali na Čechov napádať a hľa -"~"Netrať nádeju, Milko,
661 IX | nestálosť, nevytrvalosť a nesvornosť naša. No ale
662 IX | keď tí nevedeli vydržať a neznali si uctiť svojich
663 IX | stojme teda aspoň my pevne a smelo."~"My žijeme a mrieme
664 IX | pevne a smelo."~"My žijeme a mrieme s tebou!" zahučali
665 IX | sa uklonil, pohol rukou a zástupok sa pohol hore Váhom
666 IX | zástupok sa pohol hore Váhom a ľudia, ktorých dediny boli
667 IX | panie sa k nim pripojujú a idú do Žiliny vo meno božie.~
668 IX | pokradomky sa objavoval na nebi a svietil tak čisto, tak ticho
669 IX | sami so sebou zhovárajú. A to Považie tak sa ukazuje
670 IX | týmto Považím ide zástup a na čele jeho mládenec; koník
671 IX | potľapkáva po krásnej hrive a vraví potichu: "Neboj sa,
672 IX | sme už skoro v Žiline." A zase sa do premýšľania zaberá
673 IX | zdvihla ako na privítanie, a on ani nevie, že sám sebe
674 IX | ma čaká v Žiline? Či smrť a či život a potešenie?" A
675 IX | Žiline? Či smrť a či život a potešenie?" A voľky-nevoľky
676 IX | a či život a potešenie?" A voľky-nevoľky vzdychne,
677 IX | koníkovi, koník zastane a pán jeho sa obzrie za druhými.
678 IX | pozatvárané, ľudia na múroch a po svojich kútoch utiahnutí.
679 IX | bránu, druhý raz buchnú a na múroch ukázavší sa ľudia
680 IX | mladosti, Marienka šije a len kedy-tedy okom hodí
681 IX | príde oznámiť Trenčanov a Milka. Márii vypadne šitie
682 IX | opáše šabľu, vykrúti fúzy a volá: "Ej, dobre je, dobre,"
683 IX | bolo plno ľudí po uliciach a ich počet tak rástol ako
684 IX | dolu, dá zabúchať na bránu a volá:~"Kto je tam?"~"Priateľ."~"
685 IX | Vaše heslo?"~"Pankrác a Matiáš."~"Naši sú, naši
686 IX | radostne zvolá Dlhohorský a dá odmykať záporu, otvárať
687 IX | na koníku Milko Pankrác a celý jeho zástup.~Bolo to
688 IX | hneď po domoch rozdelil a richtár k sebe zavolal,
689 IX | obyčajne, vážnejších pánov a panie. V dome jeho je veselo.
690 IX | poznáme," odpovedá Milko a obracajúcemu sa k panej
691 IX | obracajúcemu sa k panej a Márii ľahký zápal prelieta
692 IX | veď je syn Jána Hunyadiho. A toho by ste len boli videli!
693 IX | dopovie Dlhohorský.~"Ach, a s ním padá i jednota naša,"
694 IX | malicherníci," trasavým a trpkým hlasom vypovedal
695 IX | hlasom vypovedal Dlhohorský, "a čože si nedali rozkázať?"~"
696 IX | nazdá byť kráľom pre seba a že si nikomu rozkazovať
697 IX | som to s bolesťou skúsil. A tí, čo s vami ostali?"~"
698 IX | nebojte, aspoň ste vy tu, a tak nám nič nechybí."~"A
699 IX | a tak nám nič nechybí."~"A čože ja vám spomôžem?"~"
700 IX | hovorí ďalej Dlhohorský a potom usmievajúc sa doloží: "
701 IX | že ho otec dobre prijme, a ja mu vravím, že to ty lepšie
702 IX | to vravela, že mu z očú a tváre bolo vidno, ako by
703 IX | Milko, "keď vy povedáte."~"A mne neveríte?" opýta sa
704 X | rozličné postavy, ten otec a syn. Otec si sedí pri okrúhlom
705 X | okrúhlom dubovom stole sám a sám na Starom Hrade. On
706 X | starú hlavu oboma rukami a tu i tu buchne pravicou
707 X | mu poletujú po pleciach a z očú, na starca sa prenikave
708 X | Chlapče, prisahaj pomstu a nenávisť i Komorovskému
709 X | budem môcť, prenasledovať."~"A písal si ty listy od Viedne
710 X | otec môj!"~"Hrúza nebeská! A Komorovský vraví, že Pankrác
711 X | sem daj ruku, budeme páliť a rúbať, že živá duša nezostane
712 X | svojho otca, podá mu ruku a začne hovoriť o svojich
713 X | svojich úmysloch, o Matiášovi a Jiskrovi, ale otec jeho
714 X | slová jeho iba pomstou a nenávisťou kypia, reči jeho
715 X | kypia, reči jeho sú len oheň a smrť.~"Sadni si, chlapče,
716 X | pánom na svojich dobrách sám a sám. Čo druhému slúžiť?
717 X | vezme, od toho neodstúpi, a preto sa opytuje, ako veci
718 X | stoja v Nitre, v Trenčíne a v Turci.~"Hahaha! Ten si
719 X | viacej cesty domov nenájdu."~"A či Turiec pevne s tebou
720 X | Vladimírovi do očú pozerať, Nitra a Trenčín musia byť spojené."~"
721 X | večne nenávidí Komorovského a nikto ho neprevýši, ako
722 X | neznám polohu druhých krajov, a ty to máš na päť prstoch.
723 X | Žilina Pankrácov počúva a rada by, aby som ju ja sám
724 X | Žiliny? Odkáž jej len slovo, a už ti pod nohami leží. Žilina
725 X | cez hory napadať Lietavu a Strečno. Ja pôjdem na Branč
726 X | Strečno. Ja pôjdem na Branč a zakúrim Komorovskému vo
727 X | Komorovskému vo Fraštáku a Tematíne."~To bolo všetko,
728 X | oznámil im svoje ustanovenie a vyvolal ich k poslušnosti
729 X | synovi svojmu toľký majetok a moc popustil, bo je to známo,
730 X | nezvykol, nikomu neveril a syn jeho je známy horlivec
731 X | radosti celý bez seba - a Mária? Tá milo sa usmievala
732 X | Mária? Tá milo sa usmievala a srdce sa jej od potešenia
733 X | rozkoši svojej prišla k otcovi a riekla: "Vidíš, či som ti
734 X | nevie, či nás Milko nezradil a sa otcovi do náručia nehodil."~"
735 X | Milko iste Žilinu nezradí, a -"~Ale matka jej dala prísnym
736 X | odvrátila, začervenala sa a nič nerieknuc, sadla si
737 X | Dlhohorský sa prechádza po izbe a vraví: "Veď uvidíme, veď
738 X | Milkovi, sláva Milkovi!" a ľudu mladého i starého sa
739 X | Pankrác odišiel do Nitrianskej a dobré nebo vie, čo všetko
740 X | Jedni zúfajú nad Milkom a držia Žilinu za stratenú,
741 X | štvrtí zazerali na pánov a vojakov s Milkom prišlých
742 X | zle hovoriacim nadávajú a hrozia, a po začúchnutí
743 X | hovoriacim nadávajú a hrozia, a po začúchnutí týchto na
744 X | viacej. Na bielom koníku a s červenou hrivou, so žltými
745 X | hrdo sa nesie pán Milko a tak si bystro pozerá dovôkola,
746 X | ako sa na najbohatšieho a najmocnejšieho pána v Trenčíne
747 X | mnoho starostí z hlavy, a preto ju tak hore nesie.
748 X | už má odkiaľ napomáhať; a tak čože mu chybí? Čože
749 X | pravda, len on sám vie, a čo by ľudia len stadiaľ
750 X | hovorili; páni si vysukujú fúzy a pyšne hlavami hádžu, akoby
751 X | sa v Milkovi nesklamali a že veru mu verní zostali,
752 X | podáva ruky starým známym a uzrúc Ondreja, starodávneho
753 X | k nemu, zosadol z koníka a stisol mu ruku. Ondrej sa
754 X | ruku. Ondrej sa zasmial a hovoril: "Ej, Milko, čiže
755 X | Dajže pokoj, ty pokušiteľ!" a to hovoriac Milko, pojíma
756 X | Páni pripasujú šable k boku a hrnú sa k Dlhohorskému uvítať
757 X | teší, že sa s otcom pomeril a dostal samostatné držanie;
758 X | pokoj, ja som len ten starý a chcem, aby ste sa tak ku
759 X | radostnú novinu povedať, a vy ste hádam prv o nej počuli
760 X | prv o nej počuli ako ja."~A tak to všetko išlo veselo;
761 X | domom radosti, junáckej sily a víťazského zápalu. Milko
762 X | ona bola jedinou pravdou; a páni tiež nepovažujú svoje
763 X | dobrú vôľu, ale za potrebu a povinnosť. Predtým Pán Boh
764 X | povedal na Milkove reči a skutky, páni by sa boli
765 X | zasmiali, stisli plecom a riekli: "Dobre, pôjdeme,
766 X | si ty ešte menej ako my." A teraz, keď Milko vraví,
767 X | vraví, že iba spojené sily a jeden zápal za jednotu môže
768 X | ustavičných vojnách slávu zachovať a nepriateľov zdrúzgať, že
769 X | býval predtým tichý, smutný a keď mu prišlo dačo vykonať,
770 X | nepovedal ani slova, ale išiel a vykonal. Potom stanúc sa
771 X | prosil, napomínal, radil a keď dakedy i neposlušnosť
772 X | hneď do náruživosti upadajú a nechávajú i tie najsvätejšie
773 X | dovráva, začne i on hovoriť a tak horlive pánom predstierať,
774 X | ďalšieho pustošenia zastúpila; a hoc to daktorý i dobre zná,
775 X | zápal, ktorý len dobré chce a za svojím osobným úžitkom
776 X | osobným úžitkom nejde. - A tak sa páni na tom uzniesli,
777 X | ohniskom všetkého počínania, a s tým sa rozišli.~Milko
778 X | starý pán je celý bez seba a tak v radosti svojej hovorí: "
779 X | Milko stisne ruku starcovi a sľúbi mu, že sa v ňom nesklame;
780 X | Turca, porozposiela poslov a vyzvedačov na všetky strany.
781 X | starého priateľa Ondreja Bachu a privíta ho týmito slovami: "
782 X | vyplnia?"~Milko stisol plecom a pokývajúc hlavou, povedal: "
783 X | nebolo, keby taký pokušiteľ a posmievač ustavične pri
784 X | Komorovského od Vladimíra a ja pri Vrátnej."~Ondrej
785 X | rozložil mu jeho povinnosti a povedal mu, že už i jeho
786 X | priateľa, ako sám seba, a tak ešte pozrie naňho ostatný
787 X | vyjde, usporiada svoje veci a uháňa do Turca, do okrúhleho
788 X | napísal, navravel, navrtel a teraz zostal sám ako prst;
789 X | teraz zostal sám ako prst; a pravda je to, že človek,
790 X | vyrástol,učil sa, bojoval a krv za kráľa vo spoločnosti
791 X | vylieval, zatúži, namoždiac a naprajúc sa, zase len za
792 X | Máriu. Matka odišla po práci a Dlhohorský bol v meste.~
793 X | všetky sny mladosti zabudne a teraz len celkom veci svojej
794 X | hlave mnoho starostí leží, a tak mu treba vážnosti, pilnosti
795 X | treba vážnosti, pilnosti a prísnosti; ale ako do izby
796 X | pozrie mu do čiernych očiek a povedá: "Odpusťte mi, Marienka
797 X | spočinúť na tvári vašej samo a samo bez svedkov a zatúžili
798 X | samo a samo bez svedkov a zatúžili pery moje za okamihom,
799 X | si vás nadovšetko vážim a ako lipne duša moja na postave
800 X | postave vašej, na dychu vašom a na všetkom, všetkom, z čoho
801 X | zboka pohliada na šuhaja, a ten jeho pohľad , hoc bol
802 XI | dá zvážať zbroj, zbožie a rozličnú živnosť do mesta,
803 XI | čo je k vojne potrebné, a teraz sa to dobre zišlo
804 XI | vytiahol zo svojich zámkov a celý ľavý breh Váhu je preplnený
805 XI | je preplnený jeho ľudom a husté, večierkom a v noci
806 XI | ľudom a husté, večierkom a v noci po nebi lisknúce
807 XI | lisknúce sa ohne veštia záhubu a skazu, ktorú on Považiu
808 XI | Považiu hotuje. Ľudia utekajú a hľadajú prítuľku v Žiline
809 XI | hľadajú prítuľku v Žiline a v okolí, nad ktorým Milko
810 XI | On tam viac nemá roboty, a tak na ustavičnú prosbu
811 XI | veľkou silou do Trenčína a napadol Turiec. Ale ani
812 XI | je to vyvozené do Žiliny a Komorovský sa rúti na jeho
813 XI | sa spojila s Vladimírom a obľahla ohradené mesto. -
814 XI | prikladá; ale čože vykoná? Nič. A z Turca, z toho malého,
815 XI | rozpŕchla sa po horách a stade váľa skaly na ľud
816 XI | Komorovského, váľa stromy a púšťa ich dolu dolinami,
817 XI | ich dolu dolinami, strieľa a hubí zhora dobývačov - potom
818 XI | sa utiahne na Starý Hrad a stade pozerá Komorovskému
819 XI | priznáva k strane Pankrácovej a nieto nikoho v celej stolici,
820 XI | málo prichádzal do Turca a tak ho i málo ľudí poznalo,
821 XI | Turci priateľské prijatie a tak vždy s Turčanmi a s
822 XI | prijatie a tak vždy s Turčanmi a s Pankrácom držali, lebo
823 XI | jednomyseľný, jeho statky a držania neboli od nepriateľov
824 XI | spustošené, jeho smelosť a odhodlanosť nebola ešte
825 XI | dávajúc rozkazy, s Dlhohorským a s pánmi sa radí. A keď sa
826 XI | Dlhohorským a s pánmi sa radí. A keď sa už dosť naradili,
827 XI | nahovorili, otvoria sa brány a množstvo vojska vyhrnie
828 XI | vyhrnie sa rovno na pole a na jeho čele Milko Pankrác.~
829 XI | mocné, dobre ozbrojené, a on je taký netrpezlivý,
830 XI | malo, vojsku káže sa hýbať a ustavične stáť pod zbrojou.
831 XI | nechal v zlosti Starý Hrad a prirazil k Vladimírovi,
832 XI | inšieho nevídať, len ľudí a ľudí. V meste rozkazuje
833 XI | meste rozkazuje Dlhohorský a na múroch čaká začiatok
834 XI | s kráľovským zemianstvom a s vlastnými poddanými sa
835 XI | poludnia zastane na výškach a ženie na Vladimíra, od Lietavy
836 XI | odmykla na druhú stranu a Turčania, zo Starého Hradu
837 XI | Hradu pod pánom Rutkayom a Zátureckým prišlí, tisnú
838 XI | Ondrej Bacho s pánom Vladárom a Košútom odsekáva spojenie
839 XI | spojenie medzi Komorovským a Vladimírom.~Tak surma nastala
840 XI | ako besný, seká si cestu a prosto na Žilinu udrie.
841 XI | múroch je prázdne miesto, a tak sa ta hýbe a potom mužstvo
842 XI | miesto, a tak sa ta hýbe a potom mužstvo jeho o múry
843 XI | hviždia, horúca voda sa leje a spredu Milko pichá koníka,
844 XI | švihá šablicou ponad hlavu, a tak sa to všetko rúti na
845 XI | na hlavách i na prsiach a dobrými panciermi ozbrojených
846 XI | skoro obrátil na východ, a sám si stanúc na čelo svojich
847 XI | si robí dlhým mečom cestu a druhí ako divé husi dlhým
848 XI | neobzrie, prikladá rebríky a v mihu oka sa vyhodí na
849 XI | on metie okolo seba mečom a keď si už urobil slobodné
850 XI | zodvihne krvavý meč dohora a ústami hýbe, akoby šeptal: "
851 XI | ohnivým mečom zasvietiť!" A taký zostal strašný, že
852 XI | farba zmizla z jeho líc a vpadnuté oči strašne vykukávali
853 XI | Vtom hodí okom za seba a vidí, že ho nikto nenasleduje.
854 XI | Vladimír, "Komorovskému? A Vladimír neuvidí svoju Máriu?!"
855 XI | Vladimír neuvidí svoju Máriu?!" a s tým skočí dolu z múru,
856 XI | Komorovského, vyhodí sa na koňa a ako zlý duch sa rúti do
857 XI | zlý duch sa rúti do šabieľ a kopíj Turčanov, čo sa od
858 XI | Vladimír kliesni svojim cestu a naozaj berie do horúca Turčanov,
859 XI | prelomení; padol Vladár i Košút a mnoho inších pánov, cez
860 XI | vietor preletel Vladimír a za ním ako dlhá reťaz čaty
861 XI | Komorovským odtiahnuť museli, a hoc aj nemuseli, teda sa
862 XI | príhodnejší čas zanechať, a to keď sa páni zo Žiliny
863 XI | zavrešťali i v meste i za mestom a vo všeobecnom radostnom
864 XI | mu červené ako aksamiet a tak nimi preberá, akoby
865 XI | ho dačo na nich pálilo. A ten Milko, čo na ňom sedí,
866 XI | mu lisnú, líca mu horia, a to všetko od radosti nad
867 XI | víťazstvom, nad dnešnou slávou.~A keď už prišli na ten žilinský
868 XI | ľudstva k obrane na Starý Hrad a do Varína, prosí Dlhohorského,
869 XI | zbroj z bojiska poodvážať, a sám si zaskočí bystro ako
870 XI | nikto nevie, ako sa stratil. A v tom richtárovom dome je
871 XI | odstránila od spoločnosti a zaprela sa samotná do izby,
872 XI | vidíš, že sa my tu trápime, a ty, Pán Boh vie ako, lietaš
873 XI | Milkovi sa nič nestane. A čo by si na to povedala,
874 XI | stojac na rínku, neobzrel, a ja som toľko strachu za
875 XI | svete: vernosť k Matiášovi a teba, srdce moje! Vezmi
876 XI | rečiach, ostatný raz mne a matke hovorených. Vidíš,
877 XI | mňa Žiline pokoja nedá, a ty od Žiliny skazu odvracajúc,
878 XI | Žiline nestane," vraví šuhaj a na prsia svoje pritisne
879 XI | Dvere sa otvoria na izbe a na prahu zostane so smutnou
880 XI | zjavisko - pozerá, pozerá a tvár sa mu vyjasní, bo sa
881 XI | ho nespozorovali - ach, a rád sa on díva na šťastie
882 XI | zatvárajúc dvere, usmieval sa a odchádzal. S ním hľadel
883 XI | anjel na šťastie milých a s ním vykročil i ostatný
884 XI | vykročil i ostatný anjel pokoja a šťastie z domu Dlhohorského.~
885 XII | raz bola oslobodená Žilina a Považiu sa tým nič nepomohlo.
886 XII | prehrnuli predchádzajúci ľudia a prečo sa i Komorovský i
887 XII | snehom tatranským rozvodnený. A Komorovský sa tiež neodťahuje,
888 XII | ale napáda Pankráca, kedy a ako môže. Ľudia vravia,
889 XII | odporníka, iba jemu samému. A Vladimír sa vďačne ponáhľa
890 XII | ustavične stará o upevnenie a ohradenie mesta; Milko lieta
891 XII | Milko zo Žiliny neodchádza a smutný je. S pánom richtárom
892 XII | zatvára do svojej izbice a obaja sú zarmútení, sám
893 XII | stisne plecom, pokýva rukou a nič neodpovedá. Richtárka
894 XII | palote sa zišiel mestský úrad a hlavnejší páni so Žilinou
895 XII | sa pozornosť nevzbudila; a keď už boli všetci pohromade
896 XII | už boli všetci pohromade a zasadli si za stôl, začal
897 XII | všetko spoločne začínali a v bratskom dorozumení pred
898 XII | bojúvali, spolu plakávali a radovali sa; a duše naše
899 XII | plakávali a radovali sa; a duše naše sa so spoločným
900 XII | spojili, v jednu vôľu zrástli a to vykonali, že sa posiaľ
901 XII | Matiáš kráľ vie o Žiline a Trenčianskej stolici, že
902 XII | stolici, že ona za jeho slávu a právo žije a umiera, a tak
903 XII | jeho slávu a právo žije a umiera, a tak nám sľubuje
904 XII | slávu a právo žije a umiera, a tak nám sľubuje pomoc proti
905 XII | to len neskorej stať môže a že teraz on sám od nás pomoci
906 XII | od nás pomoci potrebuje a žiada. Milosť kráľ píše,
907 XII | Starý Szilágyi je zajatý a hádam už aj zahynul v rukách
908 XII | stopäťdesiattisíc do Bosny a dal zoťať jej kráľa, teraz
909 XII | nám Turek záhubou hrozí a celá naša krajina, verte
910 XII | z pomoci božej na Turka a nás pýta, aby sme sa všetkým
911 XII | že našej pomoci potrebuje a pokoja od polnoci. Tak píše
912 XII | vidíme, že je celá krajina a my s ňou na kocke, ktorá,
913 XII | ceste s nimi vyjednávať a pokoj uzavrieť. Prvé je
914 XII | uzavrieť. Prvé je nemožné a druhé je ťažké, lebo sú
915 XII | silní, držia spolu ako reťaz a s kráľom sa nikdy nepokonajú.
916 XII | Pán richtár vravel vážne a zhromaždení páni mlčali,
917 XII | mlčali, počúvali, divili a zhrozili sa. Dlhohorský
918 XII | kráľovský list zo stola a podal ho susedovi. Každý
919 XII | videl na ňom kráľovskú pečať a podpis: Mathias rex. A keď
920 XII | pečať a podpis: Mathias rex. A keď sa už tí páni napozerali,
921 XII | Naostatok sa Milko pozdvihol a vravel: "Páni moji! Ja len
922 XII | Čechov medzi sebou roztrhať a hlavne Vladimíra s Komorovským.
923 XII | Vladimírovi Strečno podpísal, a to tak, že on na ňom za
924 XII | Komorovského odpadol, s nami držal a i sám pomoc jeho milosti
925 XII | vlasti mojej spomôžené. A keď Vladimír na nič nepristane,
926 XII | tak, čo budem môcť zbroje a peňazí na Budín vystrojím."~
927 XII | zostal v dolnom Trenčíne a Nitre, sám sa tlčúc so starým
928 XII | starým Pankrácom. Lietava a Strečno sú ešte nie prihotovené,
929 XII | nepozerá len na tú vysokú vežu a na tie pevné múry, no maľuje
930 XII | dozrieť nemôže.~Už je noc a Vladimír v dlhom bielom
931 XII | V Žiline je tvoj život a tvoja smrť." A Vladimír
932 XII | tvoj život a tvoja smrť." A Vladimír verí tomu hlasu,
933 XII | pustom poli, pozerá na Žilinu a tu i tu sa také slová vyderú
934 XII | zhliadol? Ty si ma odvrhla, a ja nemôžem na teba zabudnúť.
935 XII | svedkovia mojej bolesti, a ty nemáš nado mnou ľútosti! -
936 XII | jeho radosťou krv ľudská a pohľad na nešťastie, že
937 XII | požiaroch dedín zohrieva a biedou nevinných ochladzuje;
938 XII | Slnce vyskočilo spoza hôr a okom plamenným vítalo široké
939 XII | zamumlala temným hlasom a utiekla v okamihu z celého
940 XII | širokého bieleho plášťa a hoc aj celú noc ani oka
941 XII | sťahuje údy ľudské, štípe tvár a fúka do očú, že slzy z nich
942 XII | k táboru, prezerá stráže a zostane pri nich, lebo je
943 XII | najlepšie hľadieť na mesto a posielať poslov na Strečno
944 XII | posielať poslov na Strečno a Lietavu.~Slnce sa ako obor
945 XII | sa ako obor dvíha dohora a od Žiliny letí mládenec
946 XII | Šuhaj si sedí na koníku a popúšťa mu uzdu, vyťahuje
947 XII | popúšťa mu uzdu, vyťahuje sa a pozerá, či už skoro do tábora
948 XII | dôjde. Z jeho držania, z očú a tváre mu poznať, že je nie
949 XII | Povie, že ide zo Žiliny a že by rád s Vladimírom hovoriť.~"
950 XII | Žiliny?" povedá Vladimír a potom obrátiac sa k prišlému
951 XII | premenený, oko mu je vpadnuté a tvár bledá.~"Pane, čo vám
952 XII | koňa, dal ho do rúk stráži a odchodil pešky s Vladimírom
953 XII | priateľského zväzku."~"Tak? A či on môže myslieť, že Vladimír,
954 XII | nemali."~"Nič neutratil? A znáš ty Máriu?" pýtal sa
955 XII | Žilinčan.~"Ty si zo Žiliny a neznáš Máriu?" trpko vyrieknúc
956 XII | Máriu?" trpko vyrieknúc a zmraštiac čelo, prvý raz
957 XII | tváre neznámeho Vladimír a zavolal: "Človeče, ja ťa
958 XII | znať! Ty si sám Pankrác - a luháš opytujúc sa: Ktorú
959 XII | Áno, ja som Pankrác sám - a chcel by som sa s tebou
960 XII | delia. Vladimír, ja ťa znám a viem, ktorú Máriu mieniš;
961 XII | svojimi nohami celé mesto - a potom jej povie: ,Vezmi
962 XII | sebou človeka nie obecného a hádam i preto, že sa nazdal,
963 XII | ako čo by o ničom nevedel a mal inakšie veci na pamäti.
964 XII | pamäti. Spýta sa teda: "A keď Žilinu nedobyješ?"~"
965 XII | svet Vladimíra! Komorovský a Mária! Čo mi je z Komorovského,
966 XII | Dlhohorského znivočiť. Hahaha! A ja som sa mu dal vari za
967 XII | náruživosti ešte nikdy nevidel, a všelijaké myšlienky ho zachvacujú.
968 XII | Odstúp od Komorovského a drž so Žilinou, a ja ti
969 XII | Komorovského a drž so Žilinou, a ja ti sľubujem, že ťa môj
970 XII | Urob to, Vladimír, urob a oslobodíš sa od Komorovského,
971 XII | ťa beztoho len za sluhu a nástroj svoj považuje, a
972 XII | a nástroj svoj považuje, a jednako ti to zostane, čo
973 XII | Máriu, vezmi si všetko, a ja budem spokojný ."~Milko
974 XII | Ja ti ju dať nemôžem!" a to takým hlasom, že sa Vladimír
975 XII | že sa Vladimír zastavil a zavolal: "Nemôžeš?! - A
976 XII | a zavolal: "Nemôžeš?! - A ty tiež miluješ Máriu? Áno,
977 XII | ponúknuť ti svoje priateľstvo, a ty žiadaš odo mňa to, čo
978 XII | tábora? V mojej si moci, a tak počúvaj moje slová:
979 XII | svete nechcem, len Máriu, a keď tú mám, všetkého ostatného
980 XIII | nezastavil, bo i on zvesuje hlavu a málo vraví, mladistvá sviežosť
981 XIII | izbici v dome richtárovom sám a sám. Málokto sa opováži
982 XIII | to ide hodina za hodinou a Milko sa rozveseliť nemôže.
983 XIII | Príde dnu k nemu Dlhohorský a opýta sa ho: "No akože?
984 XIII | zveriť môžete, ak nie mne? A potom viete, už skoro dač
985 XIII | sotva bude možno vyplniť, a keď sa nevyplní, Vladimír
986 XIII | prehlásili? Ale on žiada o lásku a ruku vašej Márie, ktorá
987 XIII | nad touto rečou zarazil a zbledol, Milko ale pokračoval
988 XIII | malo uvädnúť vaše dieťa, a ja zahynúť, ak by sa žiadosť
989 XIII | lebo verte, že hoc potichu a potajomne, predsa žiaden
990 XIII | úprimne nemiloval vaše dieťa, a to oddávna, ako ja."~"A
991 XIII | a to oddávna, ako ja."~"A na čomže ste zostali ?"
992 XIII | alebo krajina padnúť musí. - A či my tiež tak nezhynieme?
993 XIII | aby sme naším utrpením a trápením sa oslobodili i
994 XIII | Vladimíra nikdy ľúbiť nebude. A načo by ste ju zanechávali,
995 XIII | by ste tým nič nevykonali a len seba, ju i nás všetkých
996 XIII | srdce tiež krvácať bude; a Marienka? Ja ju znám i budem
997 XIII | Vladimíra. Jej dobré srdce a láska ku mne bude iste spôsobná
998 XIII | hoc aj by sa i Vladimírov a žiadosť vyplnila, predsa
999 XIII | seba chce šťastným urobiť, a čo šťastie jeho osobe donesie,
1000 XIII | to je on umierať hotový, a čo zas proti tomuto stojí,
1-500 | 501-1000 | 1001-1336 |