Cap.

1001 XIII |                  tomuto stojí, to nenávidí, a tak bude nenávidieť i Komorovského,
1002 XIII |                  urobí, že bude jeho ženou, a možno ho ešte i milovať
1003 XIII |                   Ja sa odstránim z Považia a pôjdem do Budína slúžiť
1004 XIII |                   nesmiete odísť z Považia. A či myslíte, že by ste tým
1005 XIII |                 ešte dnes naveky rozlúčim." A vtom vyšli obaja z Milkovej
1006 XIII |                    líca jej stratili živosť a sviežosť odrazu. A prečo?
1007 XIII |                   živosť a sviežosť odrazu. A prečo? Sama si na to odpovedať
1008 XIII |                      akoby ju hlávka bolela a tak bolestne pozrie, že
1009 XIII |                 robí. Vtom vstúpi dnu Milko a dlho na ňu pozerá, kým sa
1010 XIII |                     pozerá, kým sa vzbudila a spamätala.~Dlho sa nato
1011 XIII |                 naraz zarmúti, ovesí hlávku a jej oči slzy zalejú. Milko
1012 XIII |                  zalejú. Milko pozrie na ňu a hlasitejšie riekne: "Neľakaj
1013 XIII |                     sa, srdce moje, neľakaj a nezarmucuj." A po tvári
1014 XIII |                      neľakaj a nezarmucuj." A po tvári ju hladkajúc, pokračuje: "
1015 XIII |                   dní preč odídem zo Žiliny a sa na Turka s kráľom Matiášom
1016 XIII |                 oproti sa postaviť môžucej, a tak ťa zanechať musím."~
1017 XIII |                   plaču i vraví: "Zanecháš? A prídu Česi a s nimi aj Vladimír -
1018 XIII |                      Zanecháš? A prídu Česi a s nimi aj Vladimír - a my
1019 XIII |                 Česi a s nimi aj Vladimír - a my zahynieme."~"A prídu
1020 XIII |                Vladimír - a my zahynieme."~"A prídu Turci - a zahynie
1021 XIII |                zahynieme."~"A prídu Turci - a zahynie celá krajina, a
1022 XIII |                     a zahynie celá krajina, a my s ňou, keď sa všetýkmi
1023 XIII |                  inšieho nežiada, len lásku a ruku tvoju."~"Ty ma chceš
1024 XIII |             Trenčíne, kráľovi pomoci ubudne a Boh vie, čo sa bude robiť;
1025 XIII |                     pod mečom Vladimírovým, a vy jednako zhyniete. Nie,
1026 XIII |             nepokazený, on ťa ľúbi na život a smrť, a nežiada nič inšieho
1027 XIII |                    ťa ľúbi na život a smrť, a nežiada nič inšieho na svete
1028 XIII |                  hovorím. Daj mu tvoju ruku a on je celkom náš. Považie
1029 XIII |                 spojené, nikto nám neodolá, a sily naše bezpečne pošleme
1030 XIII |                 ešte teraz o našom nešťastí a potom zabudnime na žalosť
1031 XIII |                   láske - lebo príde zajtra a večne nás rozlúči."~
1032 XIV  |                     ho k tomu nesvedomitosť a prehováranie Komorovského,
1033 XIV  |                    ako predtým, pýta správu a panstvo nad Strečnom, zaväzujúc
1034 XIV  |                   sa čelo krčí, oko sťahuje a tvár sa skrivuje na smiech.
1035 XIV  |                     náruživého srdca, pýchy a pomstyžiadosti, nie ale
1036 XIV  |                 človek uhádnuť, čo on myslí a cíti; len hlas, z pŕs jeho
1037 XIV  |                     pôjdeme na postriežku!" A v okamihu sa Podhradie hýbe,
1038 XIV  |                  hýbe, Pankrác sadá na koňa a ako strela letí so svojimi
1039 XIV  |              zdravká s vojakmi Pankrácovými a mešťanmi žilinskými; páni
1040 XIV  |                meste sa plno chýrov roznáša a ženičky si o ničom inšom
1041 XIV  |             richtárovej Marienke, o Milkovi a Vladimírovi. Všetci ľudia
1042 XIV  |                  ľudia ľutujú Milka i Máriu a ktokoľvek na jedného alebo
1043 XIV  |                   kvapky krvi bránil Žilinu a Máriu, bo som i ja sčiastky
1044 XIV  |                     plameň v srdci tvojom - a teraz neborká musí hynúť."~"
1045 XIV  |                     ti bol pravdu povedal." A vtom vzal šišak zo stola
1046 XIV  |                    vtom vzal šišak zo stola a zanechal izbu. Milko zostal
1047 XIV  |                schýlila vysoká jeho postava a tvár jeho zbledla. Ale naraz
1048 XIV  |                  roziskrilo nevídaným ohňom a prsia hlas vydali: "Nie,
1049 XIV  |                   opustí, neopustím Matiáša a vlasť!"~Vladimír je obyčajne
1050 XIV  |                     krúti sa okolo Marienky a pekné reči jej dáva; ale
1051 XIV  |              zostanúc ale sama, zvesí hlavu a zaplače -~Ľudstvo sa i zo
1052 XIV  |                   zo Starého Hradu, Strečna a Lietavy tratí, ustavične
1053 XIV  |                  práce so starým Pankrácom, a tak nieto ani pomyslenia,
1054 XIV  |              hraniciach zámkov Komorovského a od chotára oravského nechalo
1055 XIV  |                   neprestáva byť živo. Páni a panie prichádzajú do Žiliny
1056 XIV  |                   Pani richtárka sa usmieva a vďačne prijíma poklony a
1057 XIV  |                    a vďačne prijíma poklony a vinše, ale ten starý Dlhohorský
1058 XIV  |                     vinše len plecom stíska a povedá: "Ako Pán Boh dá,
1059 XIV  |                     na koni, celkom v zlate a striebre vyobliekaný, pricválal
1060 XIV  |                 stôl krem pána Dlhohorského a jeho panej, mnoho starostí
1061 XIV  |                  zlaté gombičky na dolománe a po boku draho vykladanú
1062 XIV  |                     hovoriť, začal od Adama a prišiel hen k Panne Márii
1063 XIV  |                   prišiel hen k Panne Márii a všetkým svätým až na dnešný
1064 XIV  |                    svätým až na dnešný deň; a keď sa už dosť naspomínal
1065 XIV  |                   si musí hľadať pomoc atď. A keď sa už do chuti nahovoril,
1066 XIV  |                  stavu manželského vstúpiť, a ja, ako jeho pytač, prosím
1067 XIV  |                    Dlhohorský stisol plecom a povedal: "Staň sa vôla božia!
1068 XIV  |                 teda nič proti tomu nemám." A vtom kývne rukou, panie
1069 XIV  |                     držať, stydlivo pozerať a oči od všetkých ľudí odvracať;
1070 XIV  |                  bledej tvári pekne svedčia a ruže v čiernych vlasoch
1071 XIV  |                  vlasoch jej dodávajú kvetu a živosti. Na otázku otcovu,
1072 XIV  |           vyrieknuté nešťastie, ktoré mocou a smelosťou potlačiť chcela.~
1073 XIV  |                     prsteň z Máriinho prsta a strkol ho na prst Vladimírovi;
1074 XIV  |                    Mária sa obzrela po izbe a keď jej zdvihnutý prsteň
1075 XIV  |                 prst kládli, uzrela Milka - a slabosťou premožená omdlela.
1076 XIV  |              premáha. - Mária prišla k sebe a oddávky sa skončili. Prikryli
1077 XIV  |                 skončili. Prikryli sa stoly a panstvo večeralo.~Po večeri
1078 XIV  |                  večeri sa panie vzdialili, a páni zostali sami zabávajúc
1079 XIV  |                   zostali sami zabávajúc sa a zdravkajúc si. Dlhohorský
1080 XIV  |                  Dlhohorský odíde na stranu a stretne sa s Milkom vyobliekaným,
1081 XIV  |                     mi!" odpovedal mládenec a obidvaja si padli okolo
1082 XIV  |                    Dlhohorský plášť z pleca a vedúc ho popod ruku k hosťom,
1083 XIV  |                  chce hneď teraz zanechať." A páni prosili Milka, až sa
1084 XIV  |                    Milka, až sa dal uprosiť a zostal. Začali potom na
1085 XIV  |               Dlhohorskému, ktorý sa klania a chodí od jedného k druhému,
1086 XIV  |                   donesie, bo je víno dobré a pán hospodár s ním negazduje.
1087 XIV  |                  nevie, kde sa odrazu podel a len Dlhohorský zbadal, že
1088 XIV  |                     odíde, vyjasnil obličaj a von vyšiel. "No," myslí
1089 XIV  |                 medzi paniami lepšie páči," a ďalej sa oň nestaral.~Hostia
1090 XIV  |                    čo spadol do vlčej jamy, a za ním čľup vlčisko, začal
1091 XIV  |                    čo basou vlkov odháňal - a Pán Boh vie, čo spomínajú,
1092 XIV  |                    dopíjajú, oči pretierajú a poznať im na tvárach, že
1093 XIV  |                človeku samému v noci chodiť a zvlášte na Starý Hrad, hoc
1094 XIV  |                    pánu richtárovi popustiť a jedného sluhu so sebou vziať - -~
1095 XIV  |                      oblaky lietajú po nebi a mesiac pláva pomedzi nimi
1096 XIV  |               bokoch jazdcov, kopytá dupocú a to dupotanie sa popod zemou
1097 XIV  |                    pesničky svojim ločkaním a hviezdy preberajú očami,
1098 XIV  |                 hore Váhom na koníku svojom a sluha beží za ním. Prišli
1099 XIV  |              nevidno, lebo je už skoro ráno a prievozníci dlho večerom
1100 XIV  |                 čakali. Sluha začne hvízdať a kričať: "Prievozníci, vstávajte!"
1101 XIV  |                odrazili ju tyčkami od brehu a prosto plávali k prichádzajúcim.
1102 XIV  |               volajú: "Hej, pane, zosadnite a chyťte si koňa, lebo inak
1103 XIV  |              vytiahne spoza pása široký nôž a strčí ho Milkovi prosto
1104 XIV  |                    volajúc: "Mária, Mária!" A prievozník riekne chechtavo: "
1105 XIV  |                   rúbať do sluhu, až padne, a onen vysadnúc na jeho koňa,
1106 XV   |                 štrngá kantárom i strmeňmi, a keď sa ťažké vráta žilinské
1107 XV   |                 otvoria, skočí dnu do mesta a cvalom na rínok uteká. Ľudia
1108 XV   |                ktoré ale medzi hmlou rannou a že sa ešte dobre nerozvidnilo,
1109 XV   |                     zastavujú, poznávajú ho a zvedia, že je to kôň Milkov;
1110 XV   |                     trápenia či pre starobu a strach pred budúcnosťou.
1111 XV   |                    pred budúcnosťou. Zhovor a hádanie pri koníkovi je
1112 XV   |                takže to i Dlhohorský počuje a pozrúc oblokom, uvidí krvou
1113 XV   |                   sám si vysadne na bieleho a letí von bránou sám a sám.
1114 XV   |               bieleho a letí von bránou sám a sám. A ten koník, ani čo
1115 XV   |                  letí von bránou sám a sám. A ten koník, ani čo by mal
1116 XV   |                 koňovi, tento letí pokojne, a len keď už k prievozu dochádza,
1117 XV   |                     schytí sa, začne prskať a rehtať; Dlhohorský sa obzrie,
1118 XV   |                Dlhohorský sa obzrie, vidí - a dobre z koňa nespadne. Kôň
1119 XV   |                   jeho zbledol, striasol sa a skočil dolu.~Na čiernej
1120 XV   |               skamenený. Prúd sĺz ho zaleje a biedny starec začne horekovať: "
1121 XV   |                   daromné tvoje ustávania!" A kľakol si i pomodlil sa
1122 XV   |             Dlhohorský ich ani nespozoruje, a oni sa neopovážia rušiť
1123 XV   |                     dačo vzdychne, pohne sa a pretrhne tichosť. Pohliadnuvší
1124 XV   |                    sluhu s Milkom poslaného a teraz sa so smrťou pasujúceho.
1125 XV   |              Vladimírovi ľudia nás prepadli a pichli pánovi do pŕs volajúc: ,
1126 XV   |                       zavzdychol ešte sluha a umrel. - Darmo sa ho Dlhohorský
1127 XV   |                   druhí sluhovia natriasali a keď nič ďalej nepreriekol,
1128 XV   |                 tvár krvou celkom zatečenú, a jeden z nich vyvolá: "Veď
1129 XV   |               pravdu máš," odpovedá druhý, "a tak sa hneval, keď ho pán
1130 XV   |                  videl ako vlastného syna." A potom obrátiac sa k sluhom,
1131 XV   |                    im toto všetko rozprávať a rozkázal im chytro ísť do
1132 XV   |                 Milko toľko ráz vyslobodil, a dietky pri ňom zložia rúčky
1133 XV   |                 dietky pri ňom zložia rúčky a modlia sa za jeho dušu.~
1134 XV   |                  rozpráva všetko, čo videl, a istí, že Vladimír rozkázal
1135 XV   |              Vladimír rozkázal zabiť Milka. A keď jej povedal, že Milkovo
1136 XV   |                 bolo "Mária!", tu ona plače a narieka: "Dieťa moje, i
1137 XV   |                     myslel."~Tak celé mesto a celý dom richtárov narieka
1138 XV   |                richtárov narieka za Milkom. A Mária? Ach, nežiadajte,
1139 XV   |                  ktorí ho tak radi videli?" A nič neodpovedajúc, rozkazuje
1140 XV   |                istom mieste dakedy bojúval, a hoden je taký víťaz, ako
1141 XV   |                     súknom obtiahnuté bubny a dlhý sprievod sa pohol zo
1142 XV   |              oblečení vojaci, potom trubači a speváci, dvanásť v bielych
1143 XV   |                    dvanásť v bielych šatách a voňačky v rukách nesúcich
1144 XV   |               Pankrácovcov zo Starého Hradu a Svätého Mikuláša, na truhle
1145 XV   |                     ležali krížom preložené a venčekom obviazané šable -
1146 XV   |              dievčat žilinských, ovenčených a v rukách voňačky nesúcich.
1147 XV   |                   kňazmi Dlhohorský s pánmi a s paniami, tak zase vojsko
1148 XV   |                     tak zase vojsko s bubny a hudbou; naostatok ale celé
1149 XV   |                     i starí i mladí plakali a hudba i spevy ticho zaznievali,
1150 XV   |                  pomohli dolu zosňať truhlu a dievčatá ju vzali na rúčky
1151 XV   |                  dievčatá ju vzali na rúčky a doniesli ju až k samému
1152 XV   |                 pokropili i truhlu i jamu - a páni spustili truhlu do
1153 XV   |                     Hudba začala húsť temne a smutne, vojsko kľaklo na
1154 XV   |                 ešte ostatný raz križ svätý a celé zhromaždenie začalo
1155 XV   |                zohol, urobil kríž nad jamou a prvý hodil hrsť čiernej
1156 XV   |                hádžuc zem s plačom do jamy, a nebolo tam treba hrobárov,
1157 XV   |                     už ani nemyslí na vojnu a Matiáša kráľa, ale stojí
1158 XV   |                     posteľou svojho dieťaťa a plače so zvesenými rukami.
1159 XV   |                dobrej duši, o jeho stálosti a obetiach. Marienka ťažko
1160 XV   |            oddychuje, oči jej stĺpkom stoja a tu i tu blúzni. Nepozná
1161 XV   |              treskom-pleskom k Dlhohorskému a prosto sa vrúti do izby,
1162 XV   |                   Veru zaspala na večnosť." A nedajúc sa zastaviť richtárovi,
1163 XV   |                    richtárovi, otvorí dvere a násilne do izby vstúpi.~
1164 XV   |                     spí. Naraz otvoriac oči a uzrúc Vladimíra, sediaceho
1165 XV   |                   zodvihuje sa na postieľke a opýta sa Vladimíra: "A ktože
1166 XV   |            postieľke a opýta sa Vladimíra: "A ktože si ty?"~"Tvoj oddanec,
1167 XV   |                  zabil Milka." - Dohovorila a od slabosti oči zatvorila
1168 XV   |                    zúfalstvo, bolesť, láska a všetko nešťastie na hlavu
1169 XV   |              pomstiteľ. - Vykríkne, vyskočí a zúfanlivo uteká preč zo
1170 XVI  |                          XVI~Medzi Oravskou a Trenčianskou stolicou ležia
1171 XVI  |                    dedina medzi tými horami a zovie sa Terchová; ale či
1172 XVI  |                   tam stála, lebo iba bieda a psota ľudí sem vyhnala,
1173 XVI  |                terchovských horách je pusto a tmavo. Nikdy tam jedle nepovytínali,
1174 XVI  |                    samy od seba rozpadávali a slniečko božie skoro nikdy
1175 XVI  |                     mládniky svojimi listmi a ihlicami prikryli a všetko
1176 XVI  |                  listmi a ihlicami prikryli a všetko svetlo slnečné im
1177 XVI  |                vchod do dier černokňažníkov a drakov. Na jednom vŕšku
1178 XVI  |                  černokňažník na šarkanovi, a ani za všetok svet by vtedy
1179 XVI  |                  boli handrami pozapchávané a len tu a tam mechúrom zalepené,
1180 XVI  |              handrami pozapchávané a len tu a tam mechúrom zalepené, bo
1181 XVI  |                    sklo ešte zriedkavé bolo a chudobní ľudia ho ešte ani
1182 XVI  |                  nazývali čertovým hniezdom a v nej bývala stará Marta,
1183 XVI  |                     odkedy v horách bývala, a tí najstarší povedajú, že
1184 XVI  |                     v pomoc ľudskú vyhynula a len potom sa zbližovali
1185 XVI  |                  často prichádzala do dedín a čo si zažiadala, to jej
1186 XVI  |                  celkom šedivé, hrdlo nízke a akoby skamenené, bo sa,
1187 XVI  |                      jej ruky boli len kosť a koža. I v jej chalupe všetko
1188 XVI  |                   kúte ležali staré hrnčeky a misky s nakladenými v nich
1189 XVI  |                   Marta, preberajúc pátriky a modliac sa na večer.~Zaklepe
1190 XVI  |               horiacu hlavienku spod kozuba a ide von do pitvorca. Otvorí
1191 XVI  |                   do pitvorca. Otvorí dvere a dnu sa vrúti muž vysoký,
1192 XVI  |              triesok osvecuje, čierne steny a sadzami začadenú povalu
1193 XVI  |                   dvere, pozrie na prišlého a skoro sa jeho pozoru zľakne,
1194 XVI  |              zaškúlil ako spolovice šialený a tvár sa mu potrhovala i
1195 XVI  |                      Nechce prijať? Haha! - A vieš ty, čo je svet? - Nič
1196 XVI  |                   bo Vladimír blúdi tri dni a tri noci, chce sa hladom
1197 XVI  |                   ale nie - chodí po horách a po tŕňoch, a nemôže si oči
1198 XVI  |                chodí po horách a po tŕňoch, a nemôže si oči vykľať, aby
1199 XVI  |                 nemôže zabudnúť, že žije. - A stará, kto si ty?"~"Ja som
1200 XVI  |                  horské zeliny pre lekárov, a to bola naša živnosť. Muž
1201 XVI  |                   naučila poznať moc zelín, a títo ma na odplatu vyhlásili
1202 XVI  |           šialenstve, chytil starú za plece a hovoril: "Hľaďže! Ty ma
1203 XVI  |                  seba v jej rozvalinách -"~"A čože vám chybí? Či telo,
1204 XVI  |             chudobní ľudia vzdychajú, haha, a to i páni vzdychajú; no
1205 XVI  |                     tela."~"To ľudia vravia a ja som to v dedine počula.
1206 XVI  |                   nuž som mu hádala z dlane a povedala: ,Strež sa čiernych
1207 XVI  |             čiernych očí.' Dieťa sa usmialo a strepotalo rúčkami, i ostatní
1208 XVI  |                rúčkami, i ostatní sa smiali a odohnali ma. Vidíte, nie
1209 XVI  |                veľkým pánom pravdu hovoriť. A Milko predsa pre čierne
1210 XVI  |               predsa pre čierne oči zahynul a stará Marta mala pravdu.
1211 XVI  |                    som Milka pre čierne oči a Mariene oči plačú za ním,
1212 XVI  |                   tam svedčiť na Vladimíra. A prečo? preto; že ju Vladimír
1213 XVI  |                   miloval. Haha, ona umrie, a Vladimír bude žiť. Pošle
1214 XVI  |                     všetky muky do pŕs jeho a ony ho budú za živa zožierať -
1215 XVI  |                    na jeho zúfalú postavu. "A vy ste dali z lásky k nej
1216 XVI  |                     k nej zabiť jej milého? A ona teraz umiera? Či je
1217 XVI  |                     ju ako život svoj. Ach, a ona preklína Vladimíra pre
1218 XVI  |                  pre lásku jeho, ona umiera a nemiluje Vladimíra." Po
1219 XVI  |                     týchto oslabol Vladimír a hodil sa na lavicu pri stole.
1220 XVI  |                      podloží mu ich pod nos a on vydýchne hlboko a skoro
1221 XVI  |                    nos a on vydýchne hlboko a skoro plačlivým hlasom zavolá: "
1222 XVI  |                Odpočinie?" vyskočí Vladimír a zakričí: "Odpočinie? Stará,
1223 XVI  |                  uspokoj. Zajedz si trochu, a potom hneď budeme premýšľať."~
1224 XVI  |                     Vladimír uchytil chlieb a zjedol ho, napil sa z krčiažka
1225 XVI  |                    napil sa z krčiažka vody a stúpil naprostred izby volajúc: "
1226 XVI  |                    dakoľko triesok na kozub a keď sa zahoreli, pritiahla
1227 XVI  |               pozerá na ňu vpadnutými očami a hovorí: "Počkaj len trošku,
1228 XVI  |                    starí ľudia máme zlé oči a tu treba silného zraku."
1229 XVI  |                 dačo pod nos, trasie hlavou a pozerá mu do očú a zase
1230 XVI  |                   hlavou a pozerá mu do očú a zase na dlaň. Vladimír sa
1231 XVI  |               Vladimír sa stal netrpezlivým a zavolal: "Či už bude skoro
1232 XVI  |                   páni nemáte trpezlivosti, a predsa viete bedovať."~"
1233 XVI  |                     predsa viete bedovať."~"A čo tam čítaš, stará?!"~"
1234 XVI  |                    od malého prsta je život a ten v prostriedku je šťastie
1235 XVI  |                    v prostriedku je šťastie a nešťastie. Keď sa ten prostredný
1236 XVI  |                    palcovému šváru priblíži a s ním spojí, nieto viac
1237 XVI  |                    dopovedala ostatné slová a Vladimír už vychytil ruku;
1238 XVI  |                     sa bol už dávno bádaniu a strigôňstvu učil, i zavolal: "
1239 XVI  |                     šťastný, bude šťastný!" A ten človek sa tak teší ako
1240 XVI  |                   zohla, utiahla sa do kúta a stadiaľ pozerala na poskakujúceho
1241 XVI  |              zašumeli, Vladimír sa uškľabil a povedal: "Hoj, striga, strašno
1242 XVI  |                 teba, hovor, čo mám robiť!"~A stará nič neodpovediac,
1243 XVI  |                vzala z poličky zväzok zelín a dala mu z nich jednu. "Tu
1244 XVI  |                  ťahajú sa cez doliny, hory a lesy i hľadajú zelinky,
1245 XVI  |                     sa im sníva, keď zaspia a ich nešťastie postihlo.
1246 XVI  |               vpustila, daj ju tvojej milej a uvidíš, čo sa stane!"~Nad
1247 XVI  |                    sa krížom-krážom po nebi a Vladimír ako beží, tak beží
1248 XVII |                     po smrti z hrobu vstáva a prichádza ľuďom vo všelijakých
1249 XVII |                   pochovali, veľmi zostarel a keď príde k svojmu jedinému
1250 XVII |                plače nad ním, keď sa trápi, a baví sa s ním, keď príde
1251 XVII |               Dlhohorská obstaráva celý dom a sedáva v noci pri Marienke
1252 XVII |                 celú činnosť v žiali svojom a tak sa nemá kedy naň opytovať
1253 XVII |                   sa nemá kedy naň opytovať a krem toho si ho ani vidieť
1254 XVII |                     z hodiny na hodinu viac a viac, a nič jej nespomáha.~
1255 XVII |               hodiny na hodinu viac a viac, a nič jej nespomáha.~Už starý
1256 XVII |                  dakto teší, pokrúti hlavou a povie: "Nieto už pomoci
1257 XVII |                  Vladimír. Vstúpil do chyže a ako jeleň skočil hneď ku
1258 XVII |          neodpočinula; len Vladimír sa hýbe a strežie nemocnú i podáva
1259 XVII |                 nebol nikdy smútku zacítil, a tak sa krúti okolo Marienky,
1260 XVII |                 prečo odchodievaš zo Žiliny a nebývaš tu pri svojej neveste,
1261 XVII |              neprítomnosť kormúti, hnevá sa a hrozí mi kláštorom!"~"Tebe,
1262 XVII |                   zahynie, ako teba opustí. A prečo sa tvoj otec hnevá?"~"
1263 XVII |                     dákehosi človeka zabil, a že on svoje dieťa žiadnemu
1264 XVII |                    Oh, nehovor ani slova -"~A Vladimír nehovoril ani slova,
1265 XVII |                 objal milú svoju prudkejšie a náruživejšie, akoby objímal
1266 XVII |                  dych sa mu v prsiach krúti a ústa zavolajú: "Ha, nebo
1267 XVII |                    ústa zavolajú: "Ha, nebo a peklo! Dieťa Dlhohorského
1268 XVII |                     náručí Milkovho vraha!" a skočí ako pomstiteľ medzi
1269 XVII |                medzi oboch, chytí Vladimíra a silou mládeneckou ho odstrčí
1270 XVII |                   už v hrobe stojaci starec a rozmrví ti hlavu ako hadovi,
1271 XVII |                       Mária si zakryla tvár a plakala; ale Dlhohorský
1272 XVII |                 srdcu môjmu toľko ako dieťa a jeho zabil Vladimír, a ten
1273 XVII |                dieťa a jeho zabil Vladimír, a ten Vladimír berie do náručia
1274 XVII |                      mrak zastrel čelo jeho a jeho šedivá hlava vyzerala
1275 XVII |                   Mária, letí k nej plačúc, a matka ju pritisne k sebe
1276 XVII |                    matka ju pritisne k sebe a vraví obrátená k mužovi: "
1277 XVII |               Počkaj, dám rozostaviť stráže a nevyjde Vladimír viacej
1278 XVII |                     ho obžalujem pred súdom a budem svedčiť pred tvárou
1279 XVII |                        Dopovedal, zobral sa a vyšiel z izby. - Matka sa
1280 XVII |                 svojho takého rozpáleného - a on predtým taký vážny, taký
1281 XVII |                     sama. Sadla si k obloku a tam premýšľala, až sa mrkať
1282 XVII |                   začalo. Mária si len sedí a premýšľa, až naraz sklopí
1283 XVII |             premýšľa, až naraz sklopí hlavu a začne hovoriť: "Vladimír,
1284 XVII |                     opúšťa, otec ma kľaje - a ja ťa nemôžem zabudnúť."
1285 XVII |                   otvoria, dnu dakto vstúpi a dievča sa opýta: "Kto to?"~"
1286 XVII |                 utekaj - otec ťa nenávidí - a ja nikdy tvoja nebudem -"~"
1287 XVII |                     Otec ťa chce súdu vydať a hovorí, že ma vraj vrahovi
1288 XVII |               vrahovi nedá."~"Hahaha, nedá? A ty ho tiež nezanechávaš?
1289 XVII |                    teba, ale otec zakazuje, a tvoja byť nemôžem."~Vladimír
1290 XVII |                    nohám, schytí ju za ruku a pritisne k ústam svojim
1291 XVII |                    mu darovala srdce svoje; a teraz ho chceš zanechať?
1292 XVII |                     Ty musíš zanechať otca, a nie Vladimíra; a keď naopak
1293 XVII |             zanechať otca, a nie Vladimíra; a keď naopak urobíš, Vladimír
1294 XVII |                     kým neprídu nepriatelia a mu pätou nerozmrvia hlavu,
1295 XVII |                 mnou, zanechaj otca i matku a poď so mnou do sveta, kde
1296 XVII |                     starého, matku utrápenú a ten drahý dom, v ktorom
1297 XVII |                   Radostne vyskočí Vladimír a zavolá: "Áno, ty si vyvolila
1298 XVII |             osedlaný koň čakať. Sadni naňho a utekaj hore Váhom, tam neďaleko
1299 XVII |                     svoji zostali."~Povedal a vyletel z izby.~
1300 XVIII|                 duša i najsilnejšieho ľaká. A dnes je noc tmavá, vietor
1301 XVIII|                     staroveké hory považské a ony šumia po celom okolí
1302 XVIII| zmŕtvychvstávajúcich; opiera sa o vlny Váhu a tieto sa penia, búria, akoby
1303 XVIII|                akoby sa nebo zrútiť chcelo, a hučí to v nich tak temne,
1304 XVIII|               nazdal, že sa tam kliatby sto a tisícročné objímajú a škeria
1305 XVIII|                   sto a tisícročné objímajú a škeria sa na obete, čo im
1306 XVIII|                    ho tá rozbúrenosť živlov a či tá ťažkosť pánova nepokojí,
1307 XVIII|                Vladimír na brehoch Váhu sám a sám v tej temnej, v tej
1308 XVIII|                tatranské okolo neho lietajú a hlas duše sa ozýva väčšmi
1309 XVIII|               uchádza - Vladimír darmo čaká a myšlienky tmavšie od tej
1310 XVIII|                     mu v prsiach zastavil - a vetry fúkajú, horami trieskajú
1311 XVIII|                    fúkajú, horami trieskajú a blesky lietajú.~Počúvaj,
1312 XVIII|                  Mária pohon naňho poslala. A na tú myšlienku sa zamraští,
1313 XVIII|                    kopec, čo pri ňom stojí, a prisahá, že sa ani z miesta
1314 XVIII|             považskom. Blesk na nebi zahorí a Vladimír vidí liskot zbroje,
1315 XVIII|                 liskot zbroje, blesk šišaka a ligot panciera, počuje štrnganie
1316 XVIII|                      počuje štrnganie šable a búrlivá duša jeho sa rozleje
1317 XVIII|                      Vetry fúkajú, zem hučí a povytrhúvané z nej hrudy
1318 XVIII|                     povznesie holý svoj meč a zatne do šišaka priblíživšiemu
1319 XVIII|                vyskočí z rozštiepenej hlavy a - jazdec padne mŕtvy Vladimírovi
1320 XVIII|               výsosti nebeskej, letí na zem a vidno, ako Vladimír božou
1321 XIX  |                           XIX~Medzi Žilinou a Varínom stojí na pravom
1322 XIX  |               okrúhly kopec: tam leží Milko a pri ňom Marienka richtárova.
1323 XIX  |                    ktoré už ľudia zabudli -~A hoc je aj ticho na tom Milkovom
1324 XIX  |                      ale zrozumiteľný duši. A ten šumot si hudie smutné
1325 XIX  |                  prejde dovôkola, počuje to a povie: "To je len vietor,
1326 XIX  |                 lásku, za zapadnuté časy. - A keď o polnoci človek citlivej
1327 XIX  |                mladý Ladislav Pohrobok sťať a Mateja odvliekol do zajatia
1328 XIX  |                   Strážnice - moravský hrad a mestečko pri Hodoníne.~Mohamed -
1329 XIX  |                       1481). Dobyl Carihrad a útočil na Uhorsko. ~Komorovský -
1330 XIX  |              Uhorsko. ~Komorovský - Mikuláš a Peter, poľskí šlachtici,
1331 XIX  |                    porazili spojené uhorské a poľské vojská. V bitke padol
1332 XIX  |                 tejto kráľovskej listiny... a všetkých, ktorých sa to
1333 XIX  |                   našej... Po smrti českého a uhorského kráľa Albrechta
1334 XIX  |              Alžbeta zachrániť uhorský trón a korunu pre svojho syna Ladislava
1335 XIX  |                     bojov medzi Vladislavom a Alžbetou - Proti Ladislavovi
1336 XIX  |                     uhorského (1342 - 1382) a poľského (1370 - 1382).~