1-500 | 501-1000 | 1001-1204
Cap.
1 I | domoch pohasínajú, iba kde-tu sa ešte žiara z oblokov kyvoce
2 I | jednému z očí nevidno, že by sa mu chcelo ísť domov, ač
3 I | Každý pozerá dolu, každý sa stratí sám v sebe, ale ani
4 I | človek troška odpočinul, keď sa celý týždeň v škole namoždí
5 I | zavolá naostatok Janko, "veď sa hádam ešte na dobrú noc
6 I | to Milko, "nezadierajte sa jeden do druhého - ja by
7 I | za ucho pomykne, poškrabe sa za uchom, čelo zahŕždi,
8 I | mlč," vyriekne Janko, "čo sa miešaš do reči? Keď na teba
9 I | na teba rad príde, potom sa ohlás. Teda: Bol raz jeden
10 I | bol raz jeden kráľ."~Tu sa druhí dvaja dajú do smiechu
11 I | z nášho Matiáša," ohlási sa Milko. "Hoci je on mladý
12 I | chlap, a počkaj len, čo sa za jeho časov robiť bude.
13 I | nebude horší. Čo? Veď keď sa ti taký šarvanec k dačomu
14 I | nepôjdeme ako za dákym, čo sa bojí ruku z vrecka vyňať?
15 I | svet! - Dočkajte len, veď sa už skoro pôjde na Turka;
16 I | neverným. A Matiáš? - Ten sa ti nebojí ani čerta, veď
17 I | prosím ťa pekne," ozve sa so smiechom Ondrej.~"Veď
18 I | Ondrej.~"Veď ja viem, že sa tebe nič nepáči," horlivo
19 I | nezačiahne - pritom pri mamičke sa láskať, to je pre teba.
20 I | dačo začne. Hach, budeže sa to rúbať!"~"Dajže si ty
21 I | prevetí Milko, "povedz. A čo sa ty nazdávaš o mne? - Ja
22 I | Koho pripomenul?"~Tu sa zas obaja druhí dajú do
23 I | čo oni myslia, opytuje sa a na nich doráža, aby mu
24 I | chcú a čo mienia - ale títo sa len usmievajú.~"No," povie
25 I | havran - ty! - Kýmu čertu by sa to nepáčilo?"~"Len si neder
26 I | daromnicu," odsekne Milko, "môže sa komukoľvek čokoľvek páčiť,
27 I | ho máte! Či nevie, o čom sa hovorí? - No, Milko! Už
28 I | Ondrej, ty!" obrátiac sa k tomuto, pokračuje: "Či
29 I | si pomysli: tamto ten, čo sa takým svätým robí, ako čo
30 I | kostola na modlitbu. Začne sa ti modliť. Pokiaľ sa ti
31 I | Začne sa ti modliť. Pokiaľ sa ti Pater noster modlí, ešte
32 I | hlbokosti srdca svojho a začal sa obzerať sem-tam, či ozaj
33 I | dačo dakto neuvidí."~Ondrej sa ohlási: "To si darmo tam
34 I | keď do Žiliny prídeme, tam sa môžeš poobzerať a bezpochyby
35 I | sme ti to nadštrkli. A čo sa stavíš, že by si to ani
36 I | to ani za groš nedal, že sa o tomto zhovárame?"~"Ba
37 I | by som ti groš, keby si sa len toľko ráz neopakúval;
38 I | odpovie Milko," veď som sa s ňou nezhováral."~"Tu ho
39 I | nezhováral."~"Tu ho máš! My sa zhovárame o Turkoch, a on
40 I | Len už radšej mlč, lebo sa sám prezrádzaš, hoc nechceš."~"
41 I | prezrádzaš, hoc nechceš."~"Ani sa mu prezradiť netreba, veď
42 I | beztoho," na reč Ondreja ozve sa Janko: "Ale, chlapci, čas
43 I | chlapci, čas je už, aby sme sa domov poberali."~"Dobre,
44 I | Milko, dobrú noc; nech sa ti pekne sníva o voľakom,"
45 I | povedá Ondrej. A šuhajci sa roztratili po uliciach Nitry.~
46 II | šťastný je ten človek, čo sa jej synom nazýva. Tamdolu
47 II | brehoch zastane a zablyštia sa oči nespočetných hôrd východných.
48 II | svojom. - Tam zase odhora sa vypínajú vrchy velebné,
49 II | ohňom a mečom plieni. I ozvú sa hlasy medzi horami, zahučia,
50 II | zahučia, zašumia a hukot ich sa ozve, odraziac sa od štítov
51 II | hukot ich sa ozve, odraziac sa od štítov šedivých skál
52 II | pochytajú hlas ten, spoja sa spolu vo vlnotokom Váhu,
53 II | ktorý pyšne a s treskotom sa valí, povolávajúc bratovi
54 II | bratovi Dunajovi: "Neboj sa, neboj sa a nešum tak smutne,
55 II | Dunajovi: "Neboj sa, neboj sa a nešum tak smutne, veď
56 II | tak prevráva Váh, také sa nesú hlasy po zelenom Považí.~
57 II | životaplný - a celá krajina sa raduje nad povýšením jeho. -
58 II | povýšením jeho. - A prečo by sa neradovala? Hej, vie to
59 II | Krajiny uhorskej? - Turci ak sa tisnú, tak sa tisnú do krajiny.
60 II | Turci ak sa tisnú, tak sa tisnú do krajiny. A kto
61 II | a nikoho niet, koho by sa báli. Starý Hunyadi oči
62 II | je to veselo. Pán Jiskra sa vrátil z cesty i so svojou
63 II | počuť vôľu kráľovu a ako sa to všetko na rákoši dialo,
64 II | ozaj ten mladý Matiáš, lebo sa o ňom divné povesti roznášali.
65 II | treba ozaj chlapa. Tamtí sa tešia, že už raz človek
66 II | krajina slabá, odtrhnuvšia sa i od Čiech, i od Rakús,
67 II | pomáhať nebudú. A bohvie, čo sa to všetko vraví; ale dajte
68 II | na nohách. Mnoho ľudstva sa doň hrnie i von vychádza;
69 II | predsa pozorovať, že by sa každý rád pánu richtárovi
70 II | všetkých strán "vivat!", až sa celé stavanie ozývalo.~Hlavný
71 II | bojovať, a že tam žiada, aby sa všetko podľa vôle jeho riadilo,
72 II | podľa vôle jeho riadilo, že sa ale svedčí, aby v stoličných
73 II | hlavnému išpánovi zdola.~Všetko sa utíši, hlavný išpán vezme
74 II | Slávne zemianstvo! Srdce moje sa teší nad húfnym zhromaždením
75 II | službe vlasti zošedivená sa pokojne do hrobu kloniť
76 II | zastávať krajinu a úprimne sa starať o veci verejné a
77 II | vyvolenému kráľovi. Kto sa z vás nerozpamätá na Varnu?
78 II | Vivat hlavný išpán!" ozvalo sa po palote. Stoličný notarius
79 II | notarius vstane, pomaly sa hrmot a krik tíši - vezme
80 II | všetkým poriadkom a ako sa svedčí povýšení, a tak podľa
81 II | dávame, že My, do vôle božej sa oddávajúc, hodnosť kráľovskú
82 II | Ladislava, bola zaniesla, sa vynachádza. Fridrich ale
83 II | iCillskej rodiny priateľov sa sám vo Viedenskom Novom
84 II | predoznámenú korunu, aby sa zmätky v krajine nestali,
85 II | žiadame teda slávne stavy, aby sa čím skorej aj ich pomoc
86 II | vyzýva; ja teda mienim, aby sa slávne zemianstvo čím skôr
87 II | zemianstvo čím skôr zobralo, dane sa rozpísali a každý si, koľko
88 II | Matiáš nie korunovaný, vždy sa domácich nepokojov obávať
89 II | pozbieraní ľudia. Ej, majmeže sa na pozore. Pán palatín písal,
90 II | zemianstvo?"~"Ej, pán brat," ozve sa druhý, "neverte palatínovi,
91 II | neverte palatínovi, ten sa bojí o svoju kožu."~"Ako
92 II | Ja nejdem na vojnu."~"Keď sa vám nepáči," odpovie druhý
93 II | keď pravdu máte, obzrite sa, veď vám nikto nezabraňuje,
94 II | tu jeden, tam druhý a tak sa rozišla po celej palote.
95 II | povedať, nech vstane a ozve sa!"~Ticho.~"Ešte raz prevolávam,
96 II | raz prevolávam, aby ste sa ozvali, keď máte dačo oproti."~
97 II | Ticho.~"Z pomoci božej sa teda uzaviera insurekcia
98 II | je povinný o jeden týždeň sa ustanoviť v Žiline."~"Vivat
99 II | zahučí a zhromaždenie sa rozchádza.~"Môžete si vy
100 II | nevieš, prečo a začo? A len sa choď biť - choďte si, keď
101 II | choď biť - choďte si, keď sa vám páči."~Tretí: "No len
102 II | môjmu domu najbližší - veď sa nahľadíte."~"Hej, pán brat,
103 II | nebude. Či ste nepočuli, aké sa chýry roznášajú? To len
104 II | vám povedám, ako vám, aby sa to ďalej neroznieslo, že
105 II | toho chceme! Vivat!"~Z toho sa strhne krik a zvada. Kráľovská
106 II | Kráľovská strana a Jiskrova sa začnú nadievať a preháňať
107 II | Garai! Vivat Jiskra!" ozýva sa, až tak duní. Počuješ, čo
108 II | čo len chceš na svete. Tu sa sypú blesky a strely, tam
109 II | štrkocú šable, blyštia sa fokoše a valašky - počuť
110 II | išpán," a "vivat Jiskra!" až sa múry žilinské otriasajú.
111 II | i hlavný išpán káže, aby sa rozišli, a tak i jedna i
112 II | hroziac, odchádza a roztráca sa, ale predsa ešte kde-tu
113 II | predsa ešte kde-tu počuť sa ozývať: "Kujoni, loptoši,
114 III | nemôže, a preto ustavične sa pozerá do zrkadla popod
115 III | celým Turcom a čokoľvek sa v Turci, lebo na okolí vykonať
116 III | na okolí vykonať malo, to sa všetko najprv na Starom
117 III | vyvariť muselo. Poddaní sa báli Starého Hradu, lebo
118 III | čo jeho pán zažiadal, to sa stať muselo; zemania sa
119 III | sa stať muselo; zemania sa naň hnevali, lebo si ich
120 III | nevážil mysliac, že nač by sa mal človek slabému poklonkovať,
121 III | tento tak tancovať musí, ako sa mu od mocnejších zahudie.
122 III | Pankrác bol mocný, lebo sa okolo neho starí, v bojoch
123 III | ustavične otáčali, takže sa Starý Hrad stal strašným
124 III | strašným pre celé okolie.~Ale sa zato i všelijaké, nie vždy
125 III | zlým; zemania šomrali a keď sa dáky človek v okolí naveky
126 III | rozličné od predošlých. Ačpráve sa vraví, že jablko ďaleko
127 III | tiež vravia a veria, že sa vnukovia obyčajne na starých
128 III | prívetivý, predsa tam, kde sa bezprávie robí, ako statočný
129 III | všetko priniesli. Tak som sa stal i ja pánom; celý Turiec
130 III | počúva a sám cisár Fridrich sa nehanbí s Pankrácom v pokoji
131 III | žiť. A čože mám z toho, že sa ma ľudia boja, že si ma
132 III | nezaslúžim," rozkríkne sa otec, "už ti to svet voľakde
133 III | zahynie?"~"Mlč, synko! - Či sa tak treba vôli a zmýšľaniu
134 III | do školy chodiť, aby si sa naučil, ako treba žiť na
135 III | od vojny a boja!"~"Nech sa bije, kto chce, mňa do toho
136 III | Otec môj drahý, nerúhaj sa kráľovi vôľou národa vyvolenému!
137 III | pôjdeš s Jiskrom, od neho sa budeš učiť, on ti preukáže,
138 III | oči nabehli krvou a celý sa trasie. Môžbyť, že keby
139 IV | podúvajú vetry; ale nikdy sa tak široko-ďaleko oblaky
140 IV | povesťou zachytená. ~Ledva sa povesť o výprave Matiášovej
141 IV | stolice jeho ustanovenie, aby sa každý dvadsiaty muž k vojsku
142 IV | k vojsku pripojil, a už sa všade veľké prípravy robia.
143 IV | k Budínu. Húfy ľudstva sa všade ozbrojujú; i starí
144 IV | chuti berú pušky, cvičia sa v streľbe, učia sa rúbať
145 IV | cvičia sa v streľbe, učia sa rúbať šabľami, až kým to
146 IV | Trenčianska stolica? Hej, zbierajú sa chlapci, schodia sa šuhajci,
147 IV | zbierajú sa chlapci, schodia sa šuhajci, až je to milá vec
148 IV | tatranské skaly.~V Žiline sa schodí horný, v Trenčíne
149 IV | prekvitá od radosti, len sa tak teší zo svojej slávy.
150 IV | teší zo svojej slávy. Školy sa rozpŕchli a mládež beží
151 IV | zbrojou, lebo je treba, aby sa už raz Uhorská krajina na
152 IV | krajina na nohy zobrala, aby sa zase časy Jána Hunyadiho
153 IV | mnoho na tom záleží, aby sa čím skorej vec s Fridrichom
154 IV | každý v nej robí tak, ako sa mu páči, beda je kresťanstvu,
155 IV | kostoloch ich múdre rady a hrnie sa do Žiliny.~Pán Dlhohorský
156 IV | tak mladne, plno mládeže sa okolo neho vrtí a čo na
157 IV | odhodlanosť. Pánu Dlhohorskému sa už sníva o časoch slávnych
158 IV | Deň všeobecného zídenia sa už blíži. Hlavný išpán prišiel
159 IV | zástupom ľudstva. Najprv sa ustanovili poriadky, ktorí
160 IV | práva pozor dali; potom sa rozdelili všetci bojovníci
161 IV | pluky a čaty i vyvolili sa kapitáni a náčelníci.~Dom
162 IV | náčelníci.~Dom Dlhohorských sa až tak hemží od ľudí; i
163 IV | ľudí; i mladé i staré by sa rado hneď z prvej ruky dozvedelo,
164 IV | hlavných stoličných pánov radia sa v bočnej izbe; jeden to,
165 IV | druhý to navrhuje, jednému sa to, druhému zase inšie páči
166 IV | alebo nepáči.~Hlavný išpán sa pýta na Jiskru. Dlhohorský
167 IV | ľudí a prívržencov ešte sa žiaden v Žiline neukázal.
168 IV | naši ľudia mi vraveli, že sa vraj mnohí zo zemianstva
169 IV | hovorí Dlhohorský, "veru sa mnohí na vašom onehdajšom
170 IV | najviac na tom záleží, aby sa najprv Fridrich, ostatná
171 IV | nás samých zabúdať. My sme sa teraz celkom samostatne
172 IV | takže Jiskra, ktorý, keď sa tak vysloviť mám, je pánom
173 IV | príležitosť čakali, aby sme sa dáko od jeho rozkazov oslobodiť
174 IV | nás prepadol, takže by sme sa ani pohnúť nemohli, čo potom!"~"
175 IV | neurobí - najviac ak by sa od našich vecí utiahol.
176 IV | vyvedieme."~"Dal by Boh, aby sa tak stalo, ale mne sa tento
177 IV | aby sa tak stalo, ale mne sa tento stav medzi istotou
178 IV | cestách sprevádza."~Vtom sa všetci schytili a vyšli
179 IV | raňajšie slniečko, obzerajúcich sa po oblokoch domov, bo sú
180 IV | strane poskakujú a jazdci sa medzi sebou rozhovárajú.~"
181 IV | zaškripia na husliach, až sa to po celom meste ozvalo,
182 IV | zahučia na bubnoch, až sa len tak po okolí rozliehalo.
183 IV | tak pozerá očami, že by sa človek nazdal, že hneď nimi
184 IV | žily v ňom hrajú tak, že sa ostroha hlboko do boku koňom
185 IV | boku koňom zaryje a tieto sa vzpínajú ako tátoše, prskajú
186 IV | prskajú ako prskavice, dusia sa, akoby boli zdivené - a
187 IV | boli zdivené - a všetko sa to mrví ako z povinnosti.~"
188 IV | hudci, ako hora hučí,~bo sa moje srdce od žiaľu rozpučí,"~
189 IV | hrať dávate? Či nie, aby sa vám títo šuhajci do plaču
190 IV | muzika, hraj veselo,~nech sa vojna rúbe smelo!"~A muzika
191 IV | muzika, hraj veselo," až sa domy zatrasú. ~"Nuž či ho
192 IV | gajdičky, zo sivej kozičky,~čo sa utopila, keď vodičku pila,~
193 IV | inšieho nepočuť, iba: "Nech sa vojna rúbe smelo."~"Keď
194 IV | vojna rúbe smelo."~"Keď sa rúbe, nech sa rúbe, až naveky
195 IV | smelo."~"Keď sa rúbe, nech sa rúbe, až naveky vekov,"
196 IV | prišli. "Ale Janko! Keď sa to tak rúbe, a nás dorúbe
197 IV | čo potom? -"~"Ej, nestar' sa ty o to. O tom potom! Ale
198 IV | Ale kde je ten králik, čo sa v Nitre pri pohárikoch tak
199 IV | ani chýru ani slychu. Ale sa hádam už len pochlapí a
200 IV | aký to bol človek, kým sa nedal zmámiť; naši predstavení
201 IV | a teraz tu ho máš: ešte sa naostatok so svojím otcom
202 IV | priletel, a bolo poznať, že sa ponáhľal, bo kôň jeho bol
203 IV | zarazilo jeho kamarátov, že sa ho Ondrej spýtal:~"A s nami
204 IV | stáť ako oparení. Zdalo sa im, že sa Milko celkom premenil.
205 IV | oparení. Zdalo sa im, že sa Milko celkom premenil. Začali
206 IV | celkom premenil. Začali sa obaja hanbiť, že ho tak
207 IV | skočil z koňa, poklonil sa mu a prosil ho, aby mu dovolil
208 IV | predniesť.~"Vďačne, pane! Nech sa vám dnu páči. Vy ste mladý
209 IV | vyrozumieť mohol, tešia sa, že sa všetko na Viedeň
210 IV | vyrozumieť mohol, tešia sa, že sa všetko na Viedeň hrnie,
211 IV | vás napomenul, žeby ste sa mali na pozore."~Pán Dlhohorský
212 IV | priateľmi na vojnu?" opytuje sa Dlhohorský zdĺhavým a prenikavým
213 IV | dcéra Dlhohorského, pokloní sa Milkovi a pán Dlhohorský,
214 IV | pán Dlhohorský, obrátiac sa k Márii, predstaví jej Milka
215 IV | Čo nového?"~"Otče, všetko sa hýbe k odchodu a radi by
216 IV | Dlhohorský vybehne vonká, Milko sa zapáli ako pivónia; Mária
217 IV | hlas mi volá ,lď - a ja sa mu obrátiť nemôžem."~"I
218 IV | dodala Mária, začervenajúc sa ako ruža.~Milko, akoby mu
219 IV | obrovskej sily pribudlo, schytí sa zo sedaliska a horúci pohľad
220 IV | prudko z izby a jasná slza sa mu zaligotala v oku, bo
221 IV | zvesilo hlávku i triaslo sa a tiché "zbohom" tak vyrieklo,
222 IV | zbohom" tak vyrieklo, že sa šuhaj nazdával, že to "zbohom"
223 IV | veľmi pozerávajú; znali sa teda bez vyslovenia, bez
224 IV | prečo. - Prvé ich zblíženie sa bolo spolu okamihom odchodu
225 IV | krásnym šuhajom a jej srdce sa neslýchanou túžbou zvieralo.~
226 IV | zarmútená, ale odhodlaná. Často sa obracia k tým stranám, ktoré
227 V | do skaly ako stena dohora sa pnúcej, na ktorej Strečno
228 V | stojí. Neviem, či akoby sa chcel s ňou ihrať, a či
229 V | nich, že, keď Boh dá, aj on sa stane strašným v celom okolí;
230 V | Hej, ale časy prídu, keď sa mu krídla rozviažu a svet
231 V | Na Strečne u Vladimíra sa do rady zišli Jiskra, Komorovský,
232 V | nikdy tak nebývalo, keď sa na ňom takí slávni hostia
233 V | takže ono nič nevie, čo sa po svete robí.~Pekná, krásna
234 V | krásna je to izba, kde sa páni radia; strieborné svietniky
235 V | po stenách rozvešaná tak sa liskne, tak sa ligotá, že
236 V | rozvešaná tak sa liskne, tak sa ligotá, že len milo. Rohy
237 V | ostatok šedivých vlasov, ktoré sa ako živé hore dvíhajú, robia
238 V | jednom predmete hovoria, lebo sa Jiskra mraští, Komorovský
239 V | Jiskra mraští, Komorovský sa prudko pohybuje a ostatní
240 V | hovoríte, bratríčko?" spýta sa Komorovský. "Hahaha! Ten
241 V | je s nim nespokojná, že sa prísne pridržiava kališníctva;
242 V | jeho kráľovstvo? Fridrich sa už dal korunovať - čo chce
243 V | hodný kus odštikne, z tretej sa Garaiovci, Cillovci a Frankopanovci
244 V | vlastných pánov prehlásia - a my sa kde podejeme, keď na to
245 V | budeme?"~"Brat náš," ozve sa mrzute Jiskra, "nech bude
246 V | nech bude akokoľvek, ja sa ani sem, ani ta nepripojím.
247 V | nepripojím. Od koľko rokov sa tu sami držíme vlastnou
248 V | ešte neodolalo."~"Na to sa nemáme spúšťať. Matiáš je
249 V | ruky, číta prvý - mraští sa; číta druhý - potriasa hlavou;
250 V | možno?"~Celé zhromaždenie sa pobúri a Komorovský, s úsmevom
251 V | vezme listy hore, poobzerá sa ešte raz po všetkých a začne
252 V | práva a spravodlivosti, keď sa Hunyadiovcovi a jeho strane
253 V | Veľkého na náš dom, takže som sa ja sám po smrti Ladislava
254 V | medzi prvými radcami našimi sa ligotajúci, mohol dakedy
255 V | všetko mlčí - a usmejúc sa prehovorí: "No, páni, ako
256 V | prehovorí: "No, páni, ako sa vám to páči?"~Vladimír sa
257 V | sa vám to páči?"~Vladimír sa ozve: "Pravdu má Fridrich,
258 V | pravdu.~"Jiskra odpovie: "Čo sa jeho práva dotýka - do toho
259 V | zbierame vojsko proti Hunyadimu sa postaviť majúce. Matiáš
260 V | na Viedeň a mnoho ľudstva sa na jeho rozkazy v Budíne
261 V | netrpí, a onehdy, ako som sa od hodnoverných ľudí dozvedel,
262 V | zaprieť, povedal: ,Musím sa najprv týchto centov, čo
263 V | strany všetkých odstrániť, čo sa mu protivia, a potom sa
264 V | sa mu protivia, a potom sa na Jiskru v Tatrách vrhnúť.
265 V | máte vycvičené vojsko a keď sa dolu z vašich hôr spustíte,
266 V | čítať a zo všetkých strán sa ozve:~"Skaza Matiášovi!
267 V | ktorú ste s ním urobili, že sa na vás ani neobzrel? Je
268 V | pekný chlapček -a vy ste sa mu klaňali, vy stará, slávou
269 V | dačo, prečítam - poteší sa ti srdiečko od toho, poteší.
270 V | našich, vyrozprávajúc mu, že sa nielen Jiskra so svojimi
271 V | hovoril. Jeho milosť kráľovská sa veľmi nahnevala na Jiskru
272 V | peleš do rúk dostať?' opýtal sa kráľ. Hlavný išpán odpovedal: ,
273 V | druhej rady neviem, iba ak by sa Dlhohorský všetkých, pokiaľ
274 V | všetko ako peklo zúri, zdá sa, že sa usmieva.~"Skúsiš,
275 V | ako peklo zúri, zdá sa, že sa usmieva.~"Skúsiš, skúsiš,
276 V | Komorovský, "ktovie, či sa pánu Milkovi otcovských
277 V | môjho syna."~"No, no, len sa tak nehnevaj, bratríčko,"
278 V | ako jeleň za vodou. Ktože sa sám bez nás Fridrichovi
279 V | mu krvou nabehli i celý sa trasie ako vetrom zbúrená
280 V | i ty, sluha, opovažuješ sa pánovi svojmu protiviť?"
281 V | Jiskra. "Pokoj! Lebo ako sa Ján Jiskra z Brandýsa volám -"~
282 V | hnevom ako prvý blesk, ktorý sa na mračnom nebi o polnoci
283 V | o polnoci ukáže, predsa sa pokoril Jiskrovi a takto
284 V | pokoril Jiskrovi a takto sa k nemu prihovoril: "Jiskra
285 V | Počul si, videl si, čo sa stalo. Prečo sa mi nedáš
286 V | videl si, čo sa stalo. Prečo sa mi nedáš pomstiť nad nepriateľom
287 V | Komorovskému." Dopovedal a prudko sa odstránil z izby a zo Strečna.~
288 VI | veselá ako to slniečko, keď sa nad Považím pohráva, bývala
289 VI | láme si na tom hlavu, čo sa jeho dieťaťu stať mohlo.
290 VI | mohlo. Matička beduje a chce sa hneď peknými slovami, hneď
291 VI | láme, celý svet háda, čo sa to richtárovej Marienke
292 VI | Marienke stalo, ale nikto sa to dozvedieť nemôže.~Mamička
293 VI | hladká svoju Marienku, bo sa od dakoľko dní prvý raz
294 VI | po nemilých ľuďoch. Matka sa jej pýta: "Či sa nepôjdeme
295 VI | Matka sa jej pýta: "Či sa nepôjdeme troška na svet
296 VI | troška na svet podívať? Azda sa ti čelo vyjasní - pôjdeme
297 VI | ti čelo vyjasní - pôjdeme sa do záhrady prejsť."~"Dobre,
298 VI | Dobre, mamička moja, keď sa ti tak páči." A s tým sa
299 VI | sa ti tak páči." A s tým sa obidve z domu vybrali.~Váh
300 VI | svojej.~Na brehoch jeho sa tiahnu od samých múrov mesta
301 VI | bolo o nich povedať, že sa do toho čistého Váhu zaľúbili
302 VI | rozkvitajú.~Dolu Váhom po brehu sa ku žilinským záhradám dvaja
303 VI | proti mne vystúpi?"~"Neboj sa, neboj. Ten starý sa popálil
304 VI | Neboj sa, neboj. Ten starý sa popálil svojou bláznivou
305 VI | dobre vidí - a o ostatok sa ja postarám. Pankráca som
306 VI | a ako som počul, hrozne sa besnie a veľmi sa hotuje."~"
307 VI | hrozne sa besnie a veľmi sa hotuje."~"Daj sa mu hotoviť,
308 VI | a veľmi sa hotuje."~"Daj sa mu hotoviť, tým hlbšie padne
309 VI | Ale, Komorovský," spýta sa Vladimír, "kedyže už prestaneš
310 VI | ľudí na ľudí huckať? Ak sa to Jiskra dozvie, že s ním
311 VI | Komorovskovci. Hahaha! Bolože sa mi onehdy vo sbore stoličnom
312 VI | nadávali! A tie chúďatá, ako sa to nevinne k tebe hrnuli
313 VI | v baranej koži."~"Dobre sa ti je teraz smiať, ale povedz
314 VI | veru pekný zámok, že by sa žiaden kráľ zaň nehanbil. -
315 VI | zostane; ale po jeho smrti, či sa to všetko nerozpadne, čo
316 VI | stolice s nami držia, akože sa do niekoho zadrapíš, nemajúc
317 VI | daktorých s Matiášom poslali, bo sa my sami medzitým oproti
318 VI | miesto zaujať?" spytuje sa Vladimír, "a predsa si proti
319 VI | byť pánom Tatier, rozumie sa, že len keď starý zomrie.
320 VI | Pankrác musí preto zahynúť, že sa ešte za žitia Jiskrovho
321 VI | žitia Jiskrovho povyšuje a sa panstva domáha."~"Čo je
322 VI | jeho vecami stojí."~Vtom sa priblížili k záhradám. Komorovský
323 VI | priblížili k záhradám. Komorovský sa už oddávna prizeral na pána
324 VI | pokyvoval, dávajúc znať, že sa mu to páči, a to takým spôsobom,
325 VI | zbadať musela. Priblížila sa teda i s dcérkou k parkanu
326 VI | veľmi neteší; Vladimír zas sa obzrie, pozrie panne do
327 VI | pani richtárka. "Nebude sa vám dnuká páčiť?"~"Veľké
328 VI | odpusťte -" chytro, ako čo by sa spamätal, vraví Komorovský. "
329 VI | odpovie pani richtárka, "takže sa len podľa mena známe."~Vladimír
330 VI | podľa mena známe."~Vladimír sa len teraz spamätal, pozrel
331 VI | pozrel na usmechujúceho sa Komorovského a pani richtárku,
332 VI | práce majú, i vtedy, keď by sa o svojich susedov obzrieť
333 VI | pán Komorovský, že ste sa práve k nám vybrali - čo
334 VI | nám je veľmi milé - nebude sa vám teda páčiť do mesta?"~"
335 VI | mesta?"~"Bože môj, komuže by sa to chcelo z takého pekného
336 VI | prehovorí Komorovský. Pani sa ľahko pokloní a vychádza
337 VI | popri Marienke. Nevie, čo sa mu porobilo - dych sa mu
338 VI | čo sa mu porobilo - dych sa mu v prsiach zastavuje,
339 VI | v prsiach zastavuje, oči sa mu svietia ako dva ohníky
340 VI | očí, lebo ani nevieš, ako sa do nich zahľadíš a ťažko
341 VI | potom na to zabudnúť, na čo sa človek zahľadel -~U pána
342 VI | celý dom tak vyzerá, akoby sa panská stolica držala. Po
343 VI | stolica držala. Po meste sa všelijaké povesti roztrusujú,
344 VI | Ale v dome richtárovom sa o jazyky ľudské nestarajú.
345 VI | obstaráva všetko, von i dnu sa krúti. Pán richtár sedí
346 VI | za stolom a veľmi horlivo sa s Komorovským zhovára. Vladimír
347 VI | trošku líčko vyjasnila, milo sa usmieva, a tak prívetivo
348 VI | tak prívetivo hovorí, že sa i matka, vidiac to, teší,
349 VI | pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa usmieva. Vladimír je bez
350 VI | Mária naň pozrie, strasie sa ako osika pred tichým vetrom,
351 VI | pred tichým vetrom, keď sa usmeje, on sa zapáli, keď
352 VI | vetrom, keď sa usmeje, on sa zapáli, keď k nemu prerečie:
353 VI | k nemu prerečie: pomúti sa, onemie a stratí sa v myšlienkach.
354 VI | pomúti sa, onemie a stratí sa v myšlienkach. Celá spoločnost
355 VI | spoločnost to spozoruje, každý sa usmieva a sused so susedom
356 VI | pošeptáva.~Komorovskému sa to akosi nepáči, lebo často
357 VI | pohľadom preklať, ale zase sa obráti k Dlhohorskému i
358 VI | teraz už len veríte, že sa vaše žiadosti vyplnia?"~"
359 VI | vám ešte poslúžiť môže. Či sa Poliaci každý deň do krajiny
360 VI | bude hranice brániť? Či sa Turci zdola do krajiny nedrú
361 VI | zachovať? Kto môže za to, že sa neskúsený kráľ múdreho Jiskru
362 VI | nikdy neprevládal, keby sme sa mu vzopreli spojenými silami."~"
363 VI | ani slova, ale myslím, že sa statočný človek nikdy na
364 VI | dačo povinnosť káže."~"Nože sa len neobzerajte, veď vy
365 VI | Či to ešte neviete, že sa Pankrác v celej hornej Nitrianskej
366 VI | na vedomie."~Komorovský sa zmraštil, ako čo by sa octu
367 VI | Komorovský sa zmraštil, ako čo by sa octu napil, ale spamätajúc
368 VI | octu napil, ale spamätajúc sa vyjasnil tvár a chytro so
369 VI | priateľmi zostaneme."~"To sa rozumie - ak len vy chcete."~"
370 VI | odpovie Dlhohorský a obrátiac sa k zhromaždeným úradským,
371 VI | Komorovský povedal? - Rozíďme sa teda vo meno božie. Varty
372 VI | kapitán, prach a gule nech sa z dom do domu rozdávajú,
373 VI | desiatej zhromaždenie!"~Hostia sa pobúria, povstávajú a odchádzajú
374 VI | domov. Vladimír je rád, že sa môže s Máriou rozlúčiť,
375 VI | predsa, keď si pomyslí, že sa má od nej odobrať, zas mu
376 VI | Hahaha! To som nemyslel, že sa jedným slovom tak dáte pobúriť!
377 VI | je to nie tak náhlo, ako sa nazdávate, Pankrác je veru
378 VI | roboty odháňať?"~Dlhohorský sa usmeje, pokloní sa a nič
379 VI | Dlhohorský sa usmeje, pokloní sa a nič nepovie.~Nato odviedli
380 VI | Premýšľa, premýšľa, usmieva sa a päsťou hrozí, mumle dačo
381 VI | hovorí: "Kozol ťa kopol, že sa hneď tak pobúriš. Nuž ale
382 VI | budeme mať príčinu do teba sa zadrieť. Vyhlásime, že sa
383 VI | sa zadrieť. Vyhlásime, že sa Žilina oproti kráľovi pobúrila,
384 VII | Spišský a Sarišský zámok stali sa hrúzou pre okolie, lebo
385 VII | On len pomyslí a stane sa, ukáže a ide sa, povie a
386 VII | a stane sa, ukáže a ide sa, povie a vykoná sa. Ale
387 VII | a ide sa, povie a vykoná sa. Ale Komorovský ľudí v Liptove
388 VII | Liptove tak zaobchádza, že sa nazdajú, že im je najlepším
389 VII | najlepším priateľom, a keď sa im o jeho priateľstve naj
390 VII | zlodeji na plné truhly; a keď sa idú Komorovskému žalovať,
391 VII | Komorovskému žalovať, usmeje sa on, oči na úzko stiahne
392 VII | na úzko stiahne a obráti sa im chrbtom.~A tá milá Trenčianska
393 VII | stolica očakáva, očakáva, čo sa to robiť bude. Strečno,
394 VII | Starý Hrad a Žilina, všetko sa to zbrojí a "Matiáš kráľ", "
395 VII | Vladimir" a "Pankrác" ozýva sa povetrím.~Na Strečne sa
396 VII | sa povetrím.~Na Strečne sa tisíce ľudstva zháňa, zemania
397 VII | vykrúti fúzy, pristrojí sa do svojho dolomána, pripáše
398 VII | zaujal Prešporok a blížil sa k Budínu. Narástlo toho
399 VII | Strečna ako vĺn morských. Páni sa opytujú, prečo sa to toľké
400 VII | Páni sa opytujú, prečo sa to toľké prípravy robia,
401 VII | prípravy robia, ľudstvo sa do dedín nesprace, a predsa
402 VII | statočný človek videl?" spytuje sa jeden zeman druhého na Strečne.~"
403 VII | čože tuná chcete? Akože sa vy opovažujete sem prísť?
404 VII | Len ho pozri! Kdeže ste sa tej ľudskosti naučili? Akože
405 VII | ľudskosti naučili? Akože sa vy opovažujete statočnému
406 VII | a čože je viac?"~"A ako sa teda opovážite na Strečno
407 VII | opovážite na Strečno prísť, kde sa ten Vladimír proti Matiášovi
408 VII | proti Matiášavi? Hej, strojí sa ver' na Žilinu; a prečo?
409 VII | kráľa odpadla a s Pankrácom sa za Fridricha spojila."~"
410 VII | na nos zavesil? Na Žilinu sa strojí, že sa s Pankrácom
411 VII | Na Žilinu sa strojí, že sa s Pankrácom proti Jiskrovi
412 VII | Matiáša odpadla."~"A či sa vy nazdávate, že ku mne
413 VII | že som ja nie hoden, aby sa ku mne dakto uponížil? To
414 VII | Strečna neprišli povedať, že sa Žilina proti Jiskrovi búri?
415 VII | oni moji poddaní. Toľko sa mi nakláňali, vybozkávali
416 VII | Matejko' ma titulovali, až sa moja žena nazdala, že Pán
417 VII | Ba od Jiskru odpadla. Čo sa stavíte?"~"Päť zlatých stojí."~"
418 VII | stojí."~"Dobre! Stojí! Poďme sa Vladimíra opýtať."~"Poďme,
419 VII | k Vladimírovi!" A zoberú sa obaja do zámku. Po dvore
420 VII | Uhorskej krajiny. Ich srdce sa zdá byť zamrznuté, ich oko
421 VII | nepriateľskou krvou, vidia sa byť železné. Sedia a čakajú,
422 VII | toho bojovať. Neopytujú sa oni: Kde ideme? Kde nás
423 VII | Pankrácov vychovanec, on sa bíjal s najprvšími víťazmi
424 VII | Uhorskej krajiny a nikdy sa premôcť nedal - a teraz?~
425 VII | teraz?~Sám Pán Boh vie, čo sa stalo Vladimírovi, od daktorého
426 VII | stranu pozerá, o vojsko sa nestará, celé noci ani oka
427 VII | oka nezažmúri, celé dni sa po horách a poliach túla,
428 VII | Žilinu dobýjať, pokiaľ sa celkom neozbrojí, pokiaľ
429 VII | vojenskú nezahrá, a potom aby sa ponáhľal na Budín; ale Vladimír
430 VII | Vladimír málo na to dbá, skryje sa do samotnej izby a myslí
431 VII | susedných zámkoch a po dedinách sa rozchádzajú a Vladimír sa
432 VII | sa rozchádzajú a Vladimír sa od nich neodberá, sedí pri
433 VIII | Starý Hrad, Starý Hrad, čože sa to zase v tvojom lone robí?
434 VIII | uteká.~Pankrác vidí, ako sa Strečno strojí, počuje od
435 VIII | i Žilinu zhubiť, ale on sa na tom iba smeje. Divný
436 VIII | on tak myslí. S Matiášom sa spojiť nechce, to mu pýcha
437 VIII | hneď zubami škrípe, hneď sa zahrozí a strašne zakľaje.
438 VIII | Strečno, zakričí pomstu, až sa múry zatrasú, káže sa zbrojiť
439 VIII | až sa múry zatrasú, káže sa zbrojiť svojim rudom a zase
440 VIII | skrčí čelo, vyskočí a zase sa zarmúti - Prečo? Začo? -
441 VIII | jeho výstupy, kdekoľvek sa obrátil.~Pankrác stojí sám
442 VIII | hory. Jeho šedivá hlava sa pyšne vypína, vetry si hrajú
443 VIII | striebornými vlasmi, oko jeho sa blyští povedomím, že nieto
444 VIII | aspoň svet rozpráva, že sa Pankrác nikomu nepoddal
445 VIII | Strečno, zamračí a zarmúti sa, tvár mu je tmavá ako oblak,
446 VIII | búrku v sebe nesie, vlasy sa mu ježia a zuby škrípu;
447 VIII | a zuby škrípu; bo kde by sa mohla podieť sláva a panstvo
448 VIII | medzi vodami morskými, ktoré sa ju každý okamih zatopiť
449 VIII | zatopiť stroja. - Mešťania sa ozbrojujú, ako môžu, ich
450 VIII | kujú šable a kopije, až sa všetky šmikne až tak od
451 VIII | je to na nohách.~Starší sa každý deň radia, pán richtár
452 VIII | neprestajne plný.~Minulo sa viacej dní a Pankrác ešte
453 VIII | Slávne zhromaždenie! Dávno sa už minuli tie časy, keď
454 VIII | dávno je to už tomu, čo sa krajina na stránky porozpadúvala
455 VIII | zmluvám, spoliehali sme sa na svätosť prísahy a nasledovali
456 VIII | nástroje vôle Jiskrovej? - Tak sa len na vlastné sily spoľahnúť
457 VIII | spoľahnúť môžeme. - My sme sa raz prehlásili za Hunyadiovca,
458 VIII | teda, čo môžeme, bráňme sa, kým vládzeme a kým nám
459 VIII | pomoc.~"Pán richtár," ozve sa mestský kapitán, "a ktovie,
460 VIII | strachy nie daromné, bo čo by sa i Vladimír i Pankrác tak
461 VIII | naše mesto nevydrží, a tak sa musíme poddať."~"Hej, čo
462 VIII | vždy prehováral, aby sme sa i my do takých vecí starali,
463 VIII | bude dobrá vôľa, a načo sa my do panských veci staráme?
464 VIII | vážny a pán dobrý: "Hanbite sa, Žilinčania, že ešte v takýchto
465 VIII | richtár vypočúval všetko, čo sa vravelo, tvár jeho bola
466 VIII | jeho bola spokojná, ani sa neusmieval, ani nezamračil,
467 VIII | nezamračil, a len potom, keď sa všetko utíšilo, vstal i
468 VIII | zhromaždenie! Vidím, že sa hlasy i za i proti mne a
469 VIII | človek inak nevyjde, len keď sa k jednej, lebo k druhej
470 VIII | vládzu zbroj dvíhať, nemáme sa ničoho báť. Pomoc iste príde,
471 VIII | Pomoc iste príde, naši sa z Rakús navrátia, a potom
472 VIII | krajina!" zahučí zbor. "Budeme sa brániť, kým žijeme! Vivat
473 VIII | vytrvanlivosti napomínajúc. Mešťania sa rozchádzajú po domoch, páni
474 VIII | po domoch, páni zemania sa okolo richtára zhŕňajú,
475 VIII | vytrvalosti." Dlhohorský sa usmeje, stíska im ruky,
476 VIII | povie: "No, páni moji, nech sa vám páči ku mne."~Páni na
477 VIII | cvalom letí muž vysoký, ani sa len neobzrie, ťažký meč
478 VIII | vysoké biele pero na kalpaku sa zhýňa a dohora vstáva ako
479 VIII | ho zazrie, čuší a trasie sa; ale on sa na to ani neobzrie,
480 VIII | čuší a trasie sa; ale on sa na to ani neobzrie, len
481 VIII | ďalej letí ako vietor. Už sa zblížil k richtárovmu domu,
482 VIII | uviaže ho na mreže, obráti sa, na pánov ani nepohliadnuc,
483 VIII | nepohliadnuc, k Dlhohorskému. Tento sa pokloní a Pankrác, kývnuc
484 VIII | hovoril."~"Vďačne, pane, nech sa vám páči dnuká," odpovie
485 VIII | odpovie richtár a obrátiac sa k druhým pánom, hovorí: "
486 VIII | hlavou na ženské, obráti sa k richtárovi a vraví: "Dlhohorský,
487 VIII | neposlal. Počul som, že sa ta vybral z dobrej vôle."~"
488 VIII | písať za mojím synom, aby sa priam ustanovil v Trenčíne.
489 VIII | nevzkriesiš," - a v tom sa mu reč zasekla. Dlhohorský
490 VIII | reč zasekla. Dlhohorský sa zamračí a skočí mu do reči: "
491 VIII | pomsty? Hahaha! Mal by som sa to nad kým pomstiť. Pankrác
492 VIII | teda Komorovský povedal, že sa na Žilinu strojíte."~"Komorovský?
493 VIII | Vladimírom, pane. Žilina sa zbrojí za Matiáša kráľa,
494 VIII | Syna mi vystanovíš, a keď sa do zajtra za Pankráca neprehlásiš,
495 VIII | tebe, beda Žiline." Vtom sa skrútne, nepovediac ani
496 VIII | izby, odviaže koňa, vyhodí sa naň a zase letí pomedzi
497 VIII | prikovaný, nevie, či je to, čo sa stalo, skutočnosť, a či
498 VIII | len sen. Mária a jej matka sa trasú ako topole vetrom
499 VIII | hrobe. Dlhohorský, dvíhajúc sa na pustivšie sa do plaču
500 VIII | dvíhajúc sa na pustivšie sa do plaču ženské, prehovorí: "
1-500 | 501-1000 | 1001-1204 |