Cap.

 1 I   |              Len by si ty, prosím ťa pekne, druhým radu nedával,
 2 I   |             No len nepleť, prosím ťa pekne," ozve sa so smiechom
 3 I   |      Milko, "sedieť za pecou, kde ťa guľka nedôjde a šabľa nezačiahne -
 4 III |           čo chceš, ale mne dovoľ ta ísť na Viedeň s Matiášom
 5 III |   Pankrácov nádvorníkom? A či som ťa práve v tej nádeji nedal
 6 IV  |      Vitaj, bratko, vitaj! Pánboh ťa doniesol. Nuž čože ťa do
 7 IV  |      Pánboh ťa doniesol. Nuž čože ťa do Žiliny privábilo ? Či
 8 V   |     akokoľvek, ja sa ani sem, ani ta nepripojím. Od koľko rokov
 9 V   |   úsmecnom. "Ktovie, či si ho sám ta neposlal - veď to známe,
10 VI  |           či som ti nepovedal, že ťa Pankrác len za svojho kastelána
11 VI  |         Čo je ako, už nedbám, len ťa prosím, aby si dal pozor,
12 VI  |        nos a potom hovorí: "Kozol ťa kopol, že sa hneď tak pobúriš.
13 VII |   náchylnosť vlastná ani sem, ani ta, oni s vlasťou všetko stratili
14 VII |           Len deň - len dva - kým ťa vidím, Mária! - Hrom a strely,
15 VIII|           veľké, bo mládež zväčša ta išla na Fridricha, zbroj
16 VIII|          ktorých nás nič. Načo my ta ruku pcháme, kde nám ju
17 VIII|   Matiášom na Rakúsy."~"Vy ste ho ta poslali?"~"Ja som ho neposlal.
18 VIII|        neposlal. Počul som, že sa ta vybral z dobrej vôle."~"
19 IX  |        Akože sa v Žiline ukážeme? Ta sme na pomoc poslaní, odtiaľ
20 X   |          to ja urobím, ale prosím ťa, nechaj ma v Trenčíne."~"
21 X   |    náručia nehodil."~"Ach, prosím ťa, nevrav také smutné reči.
22 X   |         bude, tak bude, ale ja si ťa musím z hrdla striasť, lebo
23 XI  |          prázdne miesto, a tak sa ta hýbe a potom mužstvo jeho
24 XI  |           Milkovi známa izbička - ta on letí, ta sa on ponáhľa.
25 XI  |       známa izbička - ta on letí, ta sa on ponáhľa. Pri obloku
26 XII |       vyderú z pŕs jeho: "Nač som ťa zhliadol? Ty si ma odvrhla,
27 XII |           a zavolal: "Človeče, ja ťa mám znať! Ty si sám Pankrác -
28 XII |        zásady delia. Vladimír, ja ťa znám a viem, ktorú Máriu
29 XII |        dievča toľko myslíš, akoby ťa viacej nič na svete neviazalo.
30 XII |       Márie nemám?"~"Môže byť, že ťa Mária preto tak pyšne odpravila,
31 XII |     Žilinou, a ja ti sľubujem, že ťa môj otec v panovaní na Strečne
32 XII |         sa od Komorovského, ktorý ťa beztoho len za sluhu a nástroj
33 XII |     hviezdy nebeské, nepovedz, že ťa ona miluje!"~"Vladimír,
34 XIII|          Mária. "Nežartuj, prosím ťa, tak ukrutne so mnou."~"
35 XIII|           postaviť môžucej, a tak ťa zanechať musím."~Ale Marienka
36 XIII|          Na svätosť ľúbosti našej ťa prosím, urob taký skutok,
37 XIII|           na to nepodvolíš, nikto ťa siliť nemôže; ale keď to
38 XIII|      jednako zhyniete. Nie, nikto ťa nechce zapredať - ja som
39 XIII|          nechce zapredať - ja som ťa na svätosť lásky našej prosil,
40 XIII|          je človek nepokazený, on ťa ľúbi na život a smrť, a
41 XV  |    pretrhne tichosť. Pohliadnuvší ta Dlhohorský uvidí svojho
42 XV  |     hovorí: "Prosím vás, nechoďte ta, zaspalo nebožiatko, azda
43 XV  |           vrúcne miluje?"~"Miluje ťa, miluje, ako život svoj!"~"
44 XVII|           od svojho dieťaťa. "Keď ťa peklo tvojho svedomia,"
45 XVII|      tvojho svedomia," volá, "keď ťa pomsta nebeská ešte zničiť
46 XVII| neodstrániš. Hybaj mi z domu, kým ťa pomsta moja nezastihne!"
47 XVII|      opúšťa, otec ma kľaje - a ja ťa nemôžem zabudnúť." Vtom
48 XVII|          to, duša moja, prichodím ťa potešiť po búrke."~Vyskočila
49 XVII|       Vladimír môj, utekaj - otec ťa nenávidí - a ja nikdy tvoja
50 XVII|         sme stratení naveky. Otec ťa chce súdu vydať a hovorí,
51 XVII|          neoddýchnem si, nepustím ťa skorej, kým nesľúbiš, že
52 XVII|          hore Váhom, tam neďaleko ťa Vladimír očakávať bude,