Cap.

 1 I    |        si tak zo srdca vzdychol, akoby mu všetky ťažkosti zo svedomia
 2 IV   |  dievčence. Vľavo stojí pechota, akoby ju do zeme vbil, pevne,
 3 IV   |         ako prskavice, dusia sa, akoby boli zdivené - a všetko
 4 IV   | začervenajúc sa ako ruža.~Milko, akoby mu bolo obrovskej sily pribudlo,
 5 V    |        Strečno stojí. Neviem, či akoby sa chcel s ňou ihrať, a
 6 V    |          chcel s ňou ihrať, a či akoby ju chcel podmaniť vlnami
 7 V    |       šedivú hlavu svoju dohora, akoby si z celého sveta nič nerobila,
 8 V    |   nerobila, pozerá na vlny Váhu, akoby im beh predpisovať chcela.
 9 VI   |       takže celý dom tak vyzerá, akoby sa panská stolica držala.
10 VIII |        jej reči hlavou pokrútil, akoby chcel povedať: "Nie, nie,
11 IX   |     rozbúrenom mori, kýva hlavou akoby z ľútosti a vypovie: "Duše
12 IX   |          započul, ale sa staval, akoby nič nebol zbadal. Mlčal
13 IX   |    pomaly za hory, mesiac ticho, akoby pokradomky sa objavoval
14 IX   |         pod ním nôžkami preberá, akoby sa mu ďalej ísť nechcelo,
15 IX   |       ďalej ísť nechcelo, hádže, akoby sa mu dačo nepáčilo, prská,
16 IX   |     nepáčilo, prská, potkýna sa, akoby si už dávno nebol odpočinul,
17 X    |      fúzy a pyšne hlavami hádžu, akoby svojou hrdosťou ukázať chceli,
18 X    |          vyslovuje svoju mienku, akoby ona bola jedinou pravdou;
19 XI   |        meč dohora a ústami hýbe, akoby šeptal: "Mária! Vladimír
20 XI   |     aksamiet a tak nimi preberá, akoby ho dačo na nich pálilo.
21 XI   |      zaprela sa samotná do izby, akoby sama so sebou bola spokojná -
22 XI   |        tak naňho okom pozerajúc, akoby mu dačo predhadzovala, ako
23 XII  |          zore, hviezdy sa trasú, akoby cítili svoj blízky pád,
24 XII  |        okamihu z celého Považia, akoby ju bola kliatba denného
25 XII  |   zarapoce, hádže hlavou, prská, akoby sa radoval nad sviežim ranným
26 XII  |       slabé dievča toľko myslíš, akoby ťa viacej nič na svete neviazalo.
27 XIII |       pravicu si položí na čelo, akoby ju hlávka bolela a tak bolestne
28 XIV  |    pozrie, tak smutne pohliadne, akoby ho to samého bolelo, že
29 XIV  |         hodil zrakom po Milkovi, akoby ho chcel preraziť, dobre
30 XIV  |        sa s Milkom vyobliekaným, akoby chcel preč odísť. "Čo je
31 XIV  |        hneď sa skryje za oblaky, akoby sa smútil, hneď vykukne
32 XIV  |        vykukne spomedzi oblakov, akoby sa radoval. Pomysli si,
33 XIV  |         pán nedurí, tak sa vidí, akoby i on premýšľal, čo to jeho
34 XIV  |         hviezdy preberajú očami, akoby driemali, keď mesiačik za
35 XV   |          veži, smutne, žalostne, akoby plakali nad pominuteľnosťou
36 XV   |          spevy ticho zaznievali, akoby dušu do neba sprevádzať
37 XV   |      hľadel na tú čiernu truhlu, akoby v nej i jeho, i celej Uhorskej
38 XV   |   šedivej brade, ústa sa hýbali, akoby sa modlili, ruka sa dvíhala
39 XV   |          hádže okolo seba očima, akoby zúfalstvo, bolesť, láska
40 XVI  |     celkom šedivé, hrdlo nízke a akoby skamenené, bo sa, chtiac
41 XVI  |         šváry, sám čítal v nich, akoby sa bol už dávno bádaniu
42 XVI  |          dieťa, tak iskrí očima, akoby v ohni na kozúbku videl
43 XVII |       prudkejšie a náruživejšie, akoby objímal umierajúcu nádeju
44 XVIII|         a tieto sa penia, búria, akoby zradu na ľudské plemeno
45 XVIII|         zhora i zdola zahurtuje, akoby sa nebo zrútiť chcelo, a
46 XVIII|         tých oblakoch tak čudne, akoby tie oblaky chcel ako ohnivý