Cap.

 1 II  |         myšlienka, jedna voľa má nás všetkých spojovať k cieľu
 2 II  |        ňom tečie, veľkú nádeju v nás vzbudzuje; už prišiel do
 3 II  |      kráľovstva uhorského, ktorí nás ešte v Čechách menom národa
 4 II  |       krajiny docela spravodlivo nás proti Fridrichovi vyzýva;
 5 II  |        slávnej stolici a každý z nás je povinný o jeden týždeň
 6 III |       ako ty vravíš, čože bude z nás jednotlivcov? Či my tiež
 7 IV  |      Jednotlivci nech kričia; čo nás do toho? Keď raz hlava s
 8 IV  |  Dlhohorský, "ale netreba ani na nás samých zabúdať. My sme sa
 9 IV  |        nemu za nevďak vykladal a nás prepadol, takže by sme sa
10 IV  |     Janko! Keď sa to tak rúbe, a nás dorúbe i porúbe, nuž čo
11 IV  |         je to už dávno, a dákosi nás nenavštivujete."~"Môj otec -~"
12 V   |        viac na seba myslí ako na nás všetkých. Celá katolícka
13 V   |        toľko rokov bojovavší, od nás vždy vyznačený, medzi prvými
14 V   |          vodou. Ktože sa sám bez nás Fridrichovi do ochrany dáva?
15 VI  |       páčiť?"~"Veľké šťastie pre nás, pani richtárka."~"Moja
16 VI  |     beztoho susedia."~"Ba veru u nás zriedkavý hosť," odpovie
17 VI  |        my, pocítiť nemôžete, ako nás to bolí, keď celá krajina
18 VII | Neopytujú sa oni: Kde ideme? Kde nás vedieš? Či dačo vykonáme?
19 VIII|       navrátiť pomáhala, ale Boh nás privideI, nie pre našu vinu. -
20 VIII|     nevedia, že sme my slabí, že nás môžu s malou silou potlačiť?
21 VIII|       jeden mešťan, "náš richtár nás vždy prehováral, aby sme
22 VIII|         vecí starali, do ktorých nás nič. Načo my ta ruku pcháme,
23 VIII|        dieťa moje, a neplač. Boh nás neopustí."~Vtom začala Mária
24 VIII|          všetkým možným spôsobom nás zahubiť chcejúcemu. Opýtate
25 VIII|    chcejúcemu. Opýtate sa, či my nás samých tým nezapredáme? -
26 VIII|           vraví Dlhohorský. "Boh nás neopustí, hoc aj nám naši
27 IX  |          druhý, "čo je to? Veď z nás azda nikto od kráľa neodpadol,
28 IX  |         to?" zavolajú hlasy, "že nás tak nemilosrdne chce od
29 IX  |         nie! Lebo viete, že sa u nás každý nazdá byť kráľom pre
30 IX  |       všetci istí, ale čože, keď nás je málo."~"Nič sa nebojte,
31 X   |          to ešte nikto nevie, či nás Milko nezradil a sa otcovi
32 X   |          vy jeden sám stojíte za nás všetkých."~"Teda už všetko
33 XII |      Páni moji! Spoločná potreba nás k tomu doviedla, aby sme
34 XII |        môže a že teraz on sám od nás pomoci potrebuje a žiada.
35 XII |          pomoci božej na Turka a nás pýta, aby sme sa všetkým
36 XII |        tebou bližšie spojiť, hoc nás do týchto čias naše zásady
37 XIII|      nevykonali a len seba, ju i nás všetkých utrápili ?"~"Nehovorte,
38 XIII|         To ja viem, že rozžialim nás všetkých, že vaše otcovské
39 XIII|        Či myslíte, že by i vás i nás sám váš otec neprenasledoval
40 XIII|        lebo príde zajtra a večne nás rozlúči."~
41 XIV |           páni moji, pán Pankrác nás chce hneď teraz zanechať."
42 XIV |         je to pichnuté, pochváli nás Vladimír." Sluha Milkov
43 XV  |      šeptajú: "Vladimírovi ľudia nás prepadli a pichli pánovi
44 XV  |        do pŕs volajúc: ,Vladimír nás pochváli, lebo je dobre
45 XVII|        poď so mnou do sveta, kde nás ani vtáča nedohoní, ani