Cap.

 1 I    |         ako si ty, radi majú, keď im človek len to meno povie,
 2 I    |          len to meno povie, ktoré im je drahé."~"Ale veďže mi
 3 II   |      svojho kráľa vítali a My sme im zachovanie všetkých práv
 4 IV   |        stáť ako oparení. Zdalo sa im, že sa Milko celkom premenil.
 5 V    |        pozerá na vlny Váhu, akoby im beh predpisovať chcela.
 6 VII  |     zaobchádza, že sa nazdajú, že im je najlepším priateľom,
 7 VII  |     najlepším priateľom, a keď sa im o jeho priateľstve naj sladšie
 8 VII  |          úzko stiahne a obráti sa im chrbtom.~A tá milá Trenčianska
 9 VII  |         žiaľ a smútok. A ten žiaľ im z očú vyzerá, lebo od mladi
10 VII  |       železné. Sedia a čakajú, čo im pán rozkáže, neťahá ich
11 VII  |          všetko stratili a všetko im je jedno, či žiť či umierať,
12 VII  |          seba nedávajúc. Tváre sú im dosekané, vlasy sú im najviac
13 VII  |          sú im dosekané, vlasy sú im najviac šedivé - smutno
14 VIII |       zbrojiť svojim rudom a zase im káže zbroj dolu skladať;
15 VIII |           pánov pánmi byť, pokiaľ im len bude dobrá vôľa, a načo
16 VIII |      Dlhohorský sa usmeje, stíska im ruky, vysukuje si šedivé
17 VIII |            Páni vošli do ukázanej im izby, Dlhohorský zas uviedol
18 VIII |          vie čo pohovorili, bo sa im už aj o svadbe sníva. Môžu
19 VIII |          ale ľudia vravieť, čo sa im páči, na tom nezáleží nič;
20 VIII |   okamihov a hodín prešlo, predsa im výjav s Pankrácom z hlavy
21 IX   |        cesty zmorili. Objavilo sa im rodinné Považie a oči ich
22 IX   |          aspoň ich milí žijú, hoc im i majetok prepadol, títo
23 IX   |         prepadol, títo smútia, že im nič na svete neostalo.~"
24 IX   |   nemlčali tak ako predtým, už sa im rozviazali jazyky, bo cieľ
25 IX   |       cesty sa približuje, Žilina im je už pred očima.~Prišli
26 IX   |         moje dietky, môže byť, že im dakedy budete môcť pomáhať,'
27 X    |   počúvali, svojich ľudí, oznámil im svoje ustanovenie a vyvolal
28 X    |          vediac, že ľudia, keď sa im dačo nespáči, hneď do náruživosti
29 X    |        veci stáť len preto, že sa im po vôli nestalo. Ale teraz?
30 XI   |          hoc aj nemuseli, teda sa im predsa lepšie videlo ostalé
31 XII  |       doniesli. Pani ale tuší, že im to vyjaviť Dlhohorský zakázal.~
32 XIV  |            druhí tiež hovoria, čo im slina na jazyk donesie,
33 XIV  |           oči pretierajú a poznať im na tvárach, že sa im chce
34 XIV  |       poznať im na tvárach, že sa im chce ísť na odpočinok. Milko
35 XV   |     obrátiac sa k sluhom, zakázal im toto všetko rozprávať a
36 XV   |       všetko rozprávať a rozkázal im chytro ísť do mesta pre
37 XV   |           všetci ľudia. Len teraz im prichádza na um, čo im bol
38 XV   |      teraz im prichádza na um, čo im bol Milko za živa. Plakali
39 XV   |      obviazané fakle; na ramenách im címer pankrácovský visí.
40 XVI  |           a všetko svetlo slnečné im odňali. Ľud sa triasol,
41 XVI  | čarodejnica, znajúca ľudí liečiť, im porobiť, čerta vycitovať
42 XVI  |       pomoc, k jej chalupe, na čo im ona nikdy pomoci neodoprela.
43 XVI  |        ľudia dávali bojac sa, aby im neporobila, čo obyčajne
44 XVI  |     hľadajú zelinky, o ktorých sa im sníva, keď zaspia a ich
45 XVIII|          a škeria sa na obete, čo im do pazúrov padnúť majú.