Cap.

 1 II  |          Mohamed hrozí a sily naše sú slabé. Ak čas zmeškáme,
 2 II  |          to isté myslí. Vie on, že sú to starého Szilágyiho kúsky,
 3 IV  |         vec na nich pozerať. Pekní sú ako paničky, vyrastení ako
 4 IV  |           sa po oblokoch domov, bo sú tam krásne žilinské dievčence.
 5 V   |          kože medveďov, na ktorých sú trúby a zbroje poľovné medzi
 6 V   |         Jiskru. Po druhých stoloch sú rozkladené ich zbroje a
 7 V   |         ako raba na Világošvár. Tu sú listy od palatína - pozrite
 8 V   |        Dlhohorský všetkých, pokiaľ sú vedno v Trenčíne, na dáky
 9 V   |       Kristus!" zahrmí Jiskra. "To sú tvoje zmluvy, to sú tvoje
10 V   |             To sú tvoje zmluvy, to sú tvoje kráľovské prísahy!"~"
11 VI  |           slávneho mestského úradu sú povolaní, mnohí zo známejších
12 VI  |          dakoľko tisíc vojakom, tí sú vám vždy ku pomoci; načo
13 VII |           zo seba nedávajúc. Tváre sú im dosekané, vlasy sú im
14 VII |        Tváre sú im dosekané, vlasy sú im najviac šedivé - smutno
15 VII |          hostí, pánov a vojska, už sú všetci na Strečne, po susedných
16 VIII|      ozbrojujú, ako môžu, ich sily sú nie veľké, bo mládež zväčša
17 VIII|            V Žiline na radnom dome sú páni a starší mesta zhromaždení.
18 VIII|             Čo chce Komorovský? Či sú oni tiež nie len nástroje
19 VIII|     mestský kapitán, "a ktovie, či sú vaše strachy nie daromné,
20 VIII|            už len nič nemôžeme? Či sú múry žilinské nie dosť pevné?
21 VIII|    nevládzeme, čo sme starí?"~"Veď sú pevné naše múry," hovorí
22 VIII| neobrážajte ma. Všetky vaše pomsty sú daromné."~"Čo za pomsty?
23 VIII|           treba. Dvaja nepriatelia sú proti nám: Komorovský skrz
24 VIII|       meste je veľká radosť, smelí sú smelši, bojazliví o strachu
25 IX  |       napomínanie, hrozby a prosby sú ničím oproti srdcu nenávisťou
26 IX  |         nemo a tmavo zástupy, a to sú zas Pankrácovi ľudia z Nitrianskej
27 IX  |           po múry mesta, ale brány sú pozatvárané, ľudia na múroch
28 IX  |        ešte niet tak neskoro, ešte sú domy osvetlené. Pán richtár
29 IX  |           Pankrác a Matiáš."~"Naši sú, naši sú!" radostne zvolá
30 IX  |            Matiáš."~"Naši sú, naši sú!" radostne zvolá Dlhohorský
31 IX  |             čo s vami ostali?"~"To sú všetci istí, ale čože, keď
32 X   |        nenávisťou kypia, reči jeho sú len oheň a smrť.~"Sadni
33 X   |         dakoľko mešťanov robil, čo sú radi, že žijú; ale Komorovskému
34 X   |            daktorý i dobre zná, že sú reči Milkove často číre
35 XI  |           krvou dostriekaný, nôžky sú mu červené ako aksamiet
36 XII |           do svojej izbice a obaja sú zarmútení, sám Pán Boh vie,
37 XII |      poslovia z Budína s listy, tí sú ešte v dome richtárovom,
38 XII |     nemožné a druhé je ťažké, lebo sú oni silní, držia spolu ako
39 XII |       Pankrácom. Lietava a Strečno sú ešte nie prihotovené, Vladimír
40 XII |           teba zabudnúť. Noc i deň sú svedkovia mojej bolesti,
41 XIII|           Poznať, že plakala, lebo sú jej oči červené, líca jej
42 XIII|        lebo chvíle terajšieho času sú také vážne, že inak robiť
43 XIV |            jeho čele rozprestreli, sú inakšie ako druhý raz, bo
44 XIX |            na jednom mieste, obaja sú spolu v tom jednom hrobe