Cap.

 1 I    |            škole namoždí a natrápi.~"No, čože tak mlčíte, chlapci?"
 2 I    |        rozprávať, ak nebudete mlčať. No pst -: bol raz jeden kráľ."~
 3 I    |            takého šuhaja na tróne?"~"No len nepleť, prosím ťa pekne,"
 4 I    |              títo sa len usmievajú.~"No," povie Janko, "veď ja viem,
 5 I    |            nevie, o čom sa hovorí? - No, Milko! Už je to raz s tebou
 6 I    |               Dajže si pokoj, synko! No len no, však si rád, že
 7 I    |              si pokoj, synko! No len no, však si rád, že sme ti
 8 II   |            keď sa vám páči."~Tretí: "No len no! Pán Jiskra mlčal,
 9 II   |            vám páči."~Tretí: "No len no! Pán Jiskra mlčal, i Komorovský
10 III  |         prácu otcovu naruby obrátiť! No a čo si si za zlaté zámky
11 V    |            počúvajú.~Jiskra hovorí: "No už, bratko, akokoľvek, ja
12 V    |             a usmejúc sa prehovorí: "No, páni, ako sa vám to páči?"~
13 V    |             istotne od môjho syna."~"No, no, len sa tak nehnevaj,
14 V    |         istotne od môjho syna."~"No, no, len sa tak nehnevaj, bratríčko,"
15 V    |            mene konať budeme? Ha?! - No ale žiaden Pankrác tak písať
16 V    |             proti Jiskrovi nejedná - no, ale ja nikomu na cti utŕhať
17 VI   |         nebolo dielo Komorovského?"~"No, no, Vladimírko! A ktože
18 VI   |            dielo Komorovského?"~"No, no, Vladimírko! A ktože za
19 VI   |            múdre slovo mlčať musí."~"No ale teraz, pán Dlhohorský,
20 VI   |        zviedol? Kto to smie povedať? No ale dobre, nech príde -
21 VII  | slúžnodvorského zo mňa urobia. ,Nože no, pán brat,' vraveli, ,nože
22 VII  |            pán brat,' vraveli, ,nože no, ešte raz tú vašu šabľu
23 VIII |            hladká si bradu a povie: "No, páni moji, nech sa vám
24 IX   |      nevytrvalosť a nesvornosť naša. No ale keď tí nevedeli vydržať
25 IX   |             tisne mu ruku hovoriac: "No, neznáme sa ešte síce bližšie,
26 IX   |          Matiášovi kráľovi slovami: "No, či sa vyberie dáky človek
27 IX   |           starých známych Hunyadiho! No Pán Boh mu daj večnú slávul"
28 X    |          privíta ho týmito slovami: "No, chlape, už teraz všetko
29 X    |          pokývajúc hlavou, povedal: "No, no, Ondrej, ako bude, tak
30 X    |      pokývajúc hlavou, povedal: "No, no, Ondrej, ako bude, tak bude,
31 XII  |            vežu a na tie pevné múry, no maľuje si v duši svojej
32 XII  |            sa k nemu priznať nemôže. No nie je to čudná vec, Vladimír
33 XII  |             až sa Vladimír ohlásil: "No, čože máte nového v Žiline?"~"
34 XIII |           Dlhohorský a opýta sa ho: "No akože? Rozmysleli ste sa
35 XIII |           veľké slzy z očú vytisli. "No len sa uspokojte," hovorí
36 XIV  |      vyjasnil obličaj a von vyšiel. "No," myslí Dlhohorský, "možno
37 XIV  |              ale ho zadržať nemôžu. "No, keď nechcete zostať," vraví
38 XVI  |               a to i páni vzdychajú; no ale nič to - nech sa i páni
39 XVIII|          svieti, býva ľahko človeku; no keď je noc tmavá, to sa