Cap.

 1 II   |         citom vrelým, životaplným; a nikdy noha vraha, čo dolné kraje
 2 III  |     ctižiadosť vlasti škodiť mal, to nikdy nechcem a nikdy nespravím -"~"
 3 III  |              mal, to nikdy nechcem a nikdy nespravím -"~"Zaslúžim,
 4 III  |          tvoja, otec drahý, syn tvoj nikdy inakší nebude. Nedbám, rob
 5 IV   | hlboko-vysoko si podúvajú vetry; ale nikdy sa tak široko-ďaleko oblaky
 6 IV   |            nerozídu ako chýr ľudský, nikdy vetry takú hlbinu a výšinu
 7 IV   |           sľub mu dal, že proti nemu nikdy bojovať nebude."~"A vy nejdete
 8 V    |              na Strečne ticho, že to nikdy tak nebývalo, keď sa na
 9 V    |              to, že Hunyadi a Jiskra nikdy priatelia byť nemôžu. Ostatne,
10 V    |       spasenie svoje prisahám, že to nikdy žiaden Pankrác nepísal!"~"
11 VI   |        príjemná. Šuhajci vraveli, že nikdy tak pekných očiek nevideli;
12 VI   |           Ale by ho Fridrich istotne nikdy neprevládal, keby sme sa
13 VI   |        myslím, že sa statočný človek nikdy na druhých obzerať nemá,
14 VII  |           víťazmi Uhorskej krajiny a nikdy sa premôcť nedal - a teraz?~
15 VIII |          druhých ľuďdoch, bo Pankrác nikdy nebol obyčajným človekom;
16 VIII |           samostatnosti svojho rodu, nikdy na mále nepristával a ako
17 IX   |              premávajú; lebo Pankrác nikdy bitku neprehral, a Vladimír
18 X    |            od Viedne Dlhohorskému?"~"Nikdy, otec môj!"~"Hrúza nebeská!
19 X    |            to známo, že on moc svoju nikdy deliť nezvykol, nikomu neveril
20 XII  |                   XII~Už sa to hádam nikdy neprestane búriť na tom
21 XII  |               Szilágyi chytený, kráľ nikdy ešte s Turkami nebojoval. -
22 XII  |              ako reťaz a s kráľom sa nikdy nepokonajú. Páni moji, dajte
23 XII  |            bo takej náruživosti ešte nikdy nevidel, a všelijaké myšlienky
24 XIII |    kedy-netedy navštívi, nemôžuc ale nikdy odohnať oblaky smutných
25 XIII |             čože tým získa? Mária ho nikdy ľúbiť nebude. Otče, tak
26 XIII |              Máriu, bo ona Vladimíra nikdy ľúbiť nebude. A načo by
27 XV   |           kúsok. I zavolal: "Nebudeš nikdy zaťom mojím, Vladimír! To
28 XVI  |             horách je pusto a tmavo. Nikdy tam jedle nepovytínali,
29 XVI  |   rozpadávali a slniečko božie skoro nikdy nepreniklo až k samej zemi,
30 XVI  |            jej chalupe, na čo im ona nikdy pomoci neodoprela. Ona zas
31 XVI  |               do ktorej svetlo božie nikdy neprenikne. Marta zatvorí
32 XVII |           veselí sa, ako čo by nebol nikdy smútku zacítil, a tak sa
33 XVII |           života za to dala, keby ho nikdy viacej nepočula. Len ty
34 XVII |       rozhnevaný muž, ako ho predtým nikdy nevidela, z druhej plačúca
35 XVII |                Upokoj sa - veď si ty nikdy taký nebýval."~"Radšej mohla
36 XVII |              zahynie s rodom svojím, nikdy nedá dieťa svoje vrahovi.
37 XVII |             sa dačoho zlého, bo ešte nikdy nevidela muža svojho takého
38 XVII |              otec ťa nenávidí - a ja nikdy tvoja nebudem -"~"Nebudeš?
39 XVIII|              mrákavy také temné, ako nikdy. Kedy-tedy z nich i zhora