Cap.
1 I | druhým radu nedával, ale sám dačo začínal," odpovie Ondrej.~"
2 I | dačomu priberie, nuž len dačo vykoná. A my, nech som dobrý,
3 I | vám povedám: Matiáš skoro dačo začne. Hach, budeže sa to
4 I | obzerať sem-tam, či ozaj dačo dakto neuvidí."~Ondrej sa
5 II | ešte za vec alebo proti nej dačo povedať, nech vstane a ozve
6 II | ste sa ozvali, keď máte dačo oproti."~Ticho.~"Z pomoci
7 III | nechcete, budem vám o ňom aspoň dačo rozprávať, keď vám všetko
8 III | teší - predsa, raz už i ty dačo začneš. Keď som ja bol mladý,
9 IV | že my i bez jeho pomoci dačo vyvedieme."~"Dal by Boh,
10 IV | spojí -"~Dupoce, dupoce dačo za mestom, zadupoce po uliciach
11 IV | prísna tvár Milkova a či dačo inšieho tak zarazilo jeho
12 V | Komorovský. "Prečítam ti ešte dačo, prečítam - poteší sa ti
13 VI | druhých obzerať nemá, keď mu dačo povinnosť káže."~"Nože sa
14 VI | sa a päsťou hrozí, mumle dačo pod nos a potom hovorí: "
15 VII | ideme? Kde nás vedieš? Či dačo vykonáme? Ale keď príde
16 IX | prsia vzdychajú. Chcel by dačo povedať, ale nemôže, len
17 IX | malodušným, že i bez nich dačo vyvedieme."~"Daj pokoj,
18 IX | pesničky večerné, šepce dačo, ale ani on, ani ľudia nevedia
19 IX | nechcelo, hádže, akoby sa mu dačo nepáčilo, prská, potkýna
20 X | žiadať? - Ale predsa mu chybí dačo, hádam si predsa dačo žiada,
21 X | chybí dačo, hádam si predsa dačo žiada, čo, pravda, len on
22 X | smutný a keď mu prišlo dačo vykonať, čo mu vodcovia
23 X | vediac, že ľudia, keď sa im dačo nespáči, hneď do náruživosti
24 X | ale vediac, že nielen sám dačo môže, ale že sa teraz i
25 X | už teraz len veríš, že dačo vykonáme, že sa reči Milkove,
26 XI | ani príčiny proti Turcu dačo začínať, lebo sa ho vždy
27 XI | tak nimi preberá, akoby ho dačo na nich pálilo. A ten Milko,
28 XI | okom pozerajúc, akoby mu dačo predhadzovala, ako čo by
29 XI | predhadzovala, ako čo by sa ho dačo opytovala.~"Čo tak na mňa
30 XII | dozvedieť, bo čím sa väčšmi dačo ukrýva, tým väčšmi to ženské
31 XV | blízkosti od mŕtveho Milka dačo vzdychne, pohne sa a pretrhne
32 XV | pohliadne na svojho pána i začne dačo šeptať, ale tak potichu,
33 XVI | modliac sa na večer.~Zaklepe dačo na jej dvere, ona nepočúva;
34 XVI | je svet. - Stará, daj mi dačo jesť!"~"Čože vám dám ja,
35 XVI | ruky po jeho dlani, ukazuje dačo, zastavuje prst na troch
36 XVI | na troch miestach, šomre dačo pod nos, trasie hlavou a
37 XVIII| počúvaj. Dupotom-hupotom dačo letí hore Váhom; zem šumí
38 XVIII| jeho.~Dupotom-hupotom sa dačo nesie po tom brehu považskom.
|