1-500 | 501-1000 | 1001-1204
Cap.
501 VIII | drahý otec môj ?" ozve sa Mária a hodí sa mu plačúc
502 VIII | ozve sa Mária a hodí sa mu plačúc okolo krku.~"Neboj
503 VIII | plačúc okolo krku.~"Neboj sa, dieťa moje, a neplač. Boh
504 VIII | matkou rozprávať. Veľa razy sa zapálila ako malina, veľa
505 VIII | jej tvári, keď vidí, že sa otec usmieva a hlavou prisvedčuje.
506 VIII | si rady od radosti. O čom sa potichu a v tajnosti radili?
507 VIII | nič dobre nepočuť, len keď sa už dlho naradili, ozve sa
508 VIII | sa už dlho naradili, ozve sa Dlhohorský hlasitejšie: "
509 VIII | ktože nám stojí za Milka, že sa on k otcovi neobráti a zostane
510 VIII | ti stojím za to," chytro sa ozve Mária, začervenajúc
511 VIII | ozve Mária, začervenajúc sa až po uši.~Otec pozrie dievčaťu
512 VIII | päty, krúti hlavou a spýta sa: "Akože ty môžeš zaňho dobre
513 VIII | zvon radného domu, rozžehná sa so svojimi a vychádza von.~
514 VIII | všetko oči otvára, diví sa, každý si hlavu láme nad
515 VIII | si hlavu láme nad tým, čo sa robí v meste, čuduje sa,
516 VIII | sa robí v meste, čuduje sa, kde je richtár, bo chýry
517 VIII | richtár, bo chýry idú, že sa s Pankrácom spojil. Každý
518 VIII | Pankrácom spojil. Každý sa suseda o tom a inom spytuje
519 VIII | včely bzučí. Pán richtár sa ukáže na rínku, všetko utichuje,
520 VIII | všetko utichuje, úrad mestský sa hrnie k richtárovi, starí
521 VIII | Žiline chcel, tisnú a hrnú sa.~Dlhohorský kývne rukou
522 VIII | dobré presvedčenie naše, ale sa nám predsa teraz nahodila
523 VIII | Ja by som myslel, aby sme sa prehlásili za Milka, syna
524 VIII | zahubiť chcejúcemu. Opýtate sa, či my nás samých tým nezapredáme? -
525 VIII | na um nezišlo, a predsa sa môže človek z nepriateľskej
526 VIII | richtár na to prišiel, aby sa s Pankrácom spojil, keď
527 VIII | Boh vie čo pohovorili, bo sa im už aj o svadbe sníva.
528 VIII | Môžu ale ľudia vravieť, čo sa im páči, na tom nezáleží
529 VIII | dakoľko hodinami.~A čože sa robí v dome Dlhohorského?
530 VIII | Pankrácovi písal: "Žilina sa prehlásila za Pankráca,
531 VIII | Pankrácovi!' Do Budína píše, aby sa čím skorej Žiline pomoc
532 VIII | list, v ktorom všetko, čo sa stalo, vypisuje, Milka volá,
533 VIII | vypisuje, Milka volá, aby sa čím najskôr i s Trenčanmi
534 VIII | navrátil.~Pani richtárka sa s dcérkou zhovára, sedia
535 VIII | vytiahnuť, krúti hlavou, usmieva sa, pozerá na dcéru a prekára
536 VIII | Dievča nič neodpovedá, len sa obracia k obloku, rúčkami
537 VIII | strachu nespadli, ale skoro sa spamätajúc, privítali ho,
538 VIII | ho, ako mohli. - Nedlho sa ale bavil pri nich, lebo
539 VIII | prišiel, tak odišiel, celý sa trasúc a rozpálený i hnevom
540 VIII | dopovediac, ako šialený sa von vyrútil.~Matka i dcéra
541 VIII | otcovi a vyprávali mu, že sa Vladimír tajne vkradol do
542 IX | pýcha a či čo bolo. Odrazu sa ale s ním stala zmena; včera,
543 IX | behať po Strečne, kázal sa zbrojiť, prehliadal rady
544 IX | prehliadal rady vojska, ktoré sa tak skoro do radu postavili,
545 IX | by zo zeme vyrástli.~Ešte sa ani nerozbrieždilo a len
546 IX | ďaleko, ďaleko na východe sa pozlátistá žiara troška
547 IX | Vladimír sedí na koni, vojsko sa hýbe, všetko stojí na nohách.
548 IX | vozy zavrždia a všetko sa to pohybuje dolu Váhom,
549 IX | Žilinu! Na Žilinu!" a všetko sa k múrom valí. Tí strieľajú
550 IX | prikladajú rebríky a driapu sa na múry, tamtí zostreľujú
551 IX | Žiline zahučali zvony, až sa človek nazdá, že len tak
552 IX | Dlhohorský pozerá na pohybovanie sa nepriateľa, rozdeľuje mešťanov
553 IX | chytro letí na múry - ľudstvo sa hrnie za ním.~Čože sa to
554 IX | ľudstvo sa hrnie za ním.~Čože sa to zas robí za chrbtom ľudstva
555 IX | ako, nikto nevie kedy, len sa ako včely odrazu vyvíjajú
556 IX | zakrytý kompami a na nich sa prevážajú z pravého boku
557 IX | rukách jeho a ťažký meč sa len tak kúpe v krvi Žilinčanov.
558 IX | Pankrác, Pankrác!" Vladimír sa obzrie a zakričí: "Hviezdy
559 IX | Skočí dolu z múru a hodí sa na prvého koňa, čo popadne,
560 IX | zástavou na tú stranu, odkiaľ sa nepriateľ približuje. Jeho
561 IX | približuje. Jeho vojsko sa obráti od mesta a ide za
562 IX | Žilinou ako teraz. Pankrác sa objavil na bielom koni,
563 IX | s milou svojou. Pankrác sa mraští a kdekoľvek svoje
564 IX | jeho strelami. Vladimír sa zas ženie z druhej strany
565 IX | Pankrácom a Vladimírom.~Minulo sa viacej hodín a nič inšieho
566 IX | viacej hodín a nič inšieho sa nevykonalo, len že jedna
567 IX | druhá stránka zredla, pole sa krvou zalialo a mŕtvymi
568 IX | a Vladimír len rúbu, len sa premávajú; lebo Pankrác
569 IX | zemanov nič nerobí, a vy sa jeden s druhým tlčiete!
570 IX | kráľa neodpadol, a predsa sa tlčiete. Vivat Matiáš kráľ!"
571 IX | zase volá jeden, "čože sa vám porobilo, veď ste vy
572 IX | Sláva Jiskrovi!" prestanú sa biť, zastanú a pozerá jedna
573 IX | jedna na druhú. Vladimír sa hnevá, ale nie preto, že
574 IX | ukázať moc svoju. Pankrác sa zas hnevá preto, že ľudstvo
575 IX | proti ich úmyslom.~Opýtaš sa, prečo je to tak málo zemianstva
576 IX | Vladimír nič nevykonal, obaja sa po svojich panstvách rozišli
577 IX | častejšie na ľavý. Nikoho sa nepýtal, len pálil, čo popadol,
578 IX | Vladimírove napádal a to sa všetko tak skoro a náhle
579 IX | stolici. Popálené dediny ešte sa kúria, rozpŕchnutí ľudia
580 IX | vojaci na koňoch i peší. To sa vracajú Trenčania z výpravy
581 IX | cesty zmorili. Objavilo sa im rodinné Považie a oči
582 IX | Považie a oči ich videli, čo sa na ňom robilo! Zaplakali
583 IX | stál, tam teraz iba popol sa práši. Každý hľadá svojich
584 IX | ale ktože mu povie, kde sa podeli? Kopa ľudí sa okolo
585 IX | kde sa podeli? Kopa ľudí sa okolo prichádzajúcich zbiera;
586 IX | prichádzajúcich zbiera; tento sa opytuje na svojho otca,
587 IX | domácich medzi prišlými, každý sa obzerá po okolí za svojimi
588 IX | Plač radosti a plač žalosti sa dookola ozýva, tí sa tešia,
589 IX | žalosti sa dookola ozýva, tí sa tešia, že aspoň ich milí
590 IX | vodca."~"Pankrác?" ozvú sa zostrašení ľudia. "Utekajte!
591 IX | pomordoval." Tak hovoria a začnú sa všetci búriť, na Milka škarede
592 IX | vypovie: "Duše moje, nebojte sa mňa, to je môj otec a nie
593 IX | Milko to tiež započul, ale sa staval, akoby nič nebol
594 IX | Páni bratia, poberajme sa ďalej, čas je drahý."~"Nenáhliteže
595 IX | rozkazy-nerozkazy," zase sa ozve jeden, "my máme ísť
596 IX | ho nestratíte celkom, keď sa rozdvojíte a roztratíte?
597 IX | budú ochránené, a nikto sa na ne nepustí, keď Vladimíra
598 IX | ženu a deti," pekne-krásne sa po Trenčíne rozišiel. Daktorí
599 IX | až k Bystrici došli a tam sa roztratili. Milko zostal
600 IX | mu je smutno nad tým, že sa jeho zástup tratí a sa do
601 IX | že sa jeho zástup tratí a sa do záhuby nesvornosťou rúti,
602 IX | nesvornosťou rúti, i ozve sa k nemu: Nič to, brat môj
603 IX | nerob si veľké nádeje. Akože sa v Žiline ukážeme? Ta sme
604 IX | páni, "poďme, poďme!" Milko sa uklonil, pohol rukou a zástupok
605 IX | pohol rukou a zástupok sa pohol hore Váhom a ľudia,
606 IX | starí i mladí, páni i panie sa k nim pripojujú a idú do
607 IX | ticho, akoby pokradomky sa objavoval na nebi a svietil
608 IX | si šepce ako chlapci, keď sa sami so sebou zhovárajú.
609 IX | zhovárajú. A to Považie tak sa ukazuje oku pri bledom svetle
610 IX | ním nôžkami preberá, akoby sa mu ďalej ísť nechcelo, hádže,
611 IX | ísť nechcelo, hádže, akoby sa mu dačo nepáčilo, prská,
612 IX | nepáčilo, prská, potkýna sa, akoby si už dávno nebol
613 IX | a vraví potichu: "Neboj sa, koníček môj, veď sme už
614 IX | skoro v Žiline." A zase sa do premýšľania zaberá mládenec
615 IX | idúci, pozerá, vyťahuje sa v strmeňoch, hľadí, až sa
616 IX | sa v strmeňoch, hľadí, až sa svetlom mesiaca ožiarená
617 IX | to mládencom, ruka jeho sa zdvihla ako na privítanie,
618 IX | voľky-nevoľky vzdychne, i z úst jeho sa vykradne tichučko meno Márie.
619 IX | koník zastane a pán jeho sa obzrie za druhými. Došli
620 IX | nemlčali tak ako predtým, už sa im rozviazali jazyky, bo
621 IX | jazyky, bo cieľ ich cesty sa približuje, Žilina im je
622 IX | buchnú a na múroch ukázavší sa ľudia sa ozvú:~"Kto tam?"~"
623 IX | múroch ukázavší sa ľudia sa ozvú:~"Kto tam?"~"My sme
624 IX | vypadne šitie z ruky, matka sa usmeje, Dlhohorský vyskočí,
625 IX | dobre," i beží do mesta.~Kde sa vzali, tu sa vzali, ale
626 IX | mesta.~Kde sa vzali, tu sa vzali, ale už bolo plno
627 IX | ruku hovoriac: "No, neznáme sa ešte síce bližšie, ale hádam
628 IX | síce bližšie, ale hádam sa obznáme."~"Boh dá, že sa
629 IX | sa obznáme."~"Boh dá, že sa i poznáme," odpovedá Milko
630 IX | odpovedá Milko a obracajúcemu sa k panej a Márii ľahký zápal
631 IX | mu nedá pokoja, vypytujúc sa hneď o vojne, hneď o Matiášovi
632 IX | kráľovi slovami: "No, či sa vyberie dáky človek z neho?"~"
633 IX | kráľa ešte nemali, odkedy sa veľký Ľudovít na večnosť
634 IX | odpovie Dlhohorský, "veď sme sa už dávno s hlavným išpánom
635 IX | na to Milko. "Nezľaknite sa, pán richtár, ale to vám
636 IX | Neviem - dosť na tom, naši sa nad tým zlobili. Jedni vraveli:
637 IX | svete rozohnanú, rozišli sa každý na svoju stranu, že
638 IX | veru nie! Lebo viete, že sa u nás každý nazdá byť kráľom
639 IX | keď nás je málo."~"Nič sa nebojte, aspoň ste vy tu,
640 IX | dosť síl vojenských?"~"Tomu sa ukázať nesmiem."~"Neverte
641 IX | Dlhohorský a potom usmievajúc sa doloží: "Aspoň moja Marienka
642 IX | kedy-tedy pozrelo na nich. Teraz sa ale obzrelo, ako čo by predtým
643 IX | nebolo počulo, i opýtalo sa: "Čo rozkazuješ, otec?"~"
644 IX | A mne neveríte?" opýta sa so smiechom Dlhohorský, "
645 IX | hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí."~
646 X | predstaviť nemohol.~Otvoria sa dvere. Dnuká vojde mladý,
647 X | panička vyrastený šuhaj, líca sa mu i červenejú i blednú,
648 X | pleciach a z očú, na starca sa prenikave opierajúcich,
649 X | neobyčajný. Starý Pankrác sa obzrie, nevstane syna privítať,
650 X | Komorovského?"~"Preto som sa, otec, i bez tvojej vôle
651 X | Milko je s tým spokojný, sám sa teší zo svojho otca, podá
652 X | si, chlapče, ku mne, uč sa od svojho otca, ako má človek
653 X | toho neodstúpi, a preto sa opytuje, ako veci stoja
654 X | musia byť spojené."~"Či sa nazdávaš, otče, že tvoj
655 X | vodcu stojí za Pankráca. Keď sa ti to páči, polož svojho
656 X | strany kráľovskej.~Len Žilina sa tomu zaradovala, pán richtár
657 X | seba - a Mária? Tá milo sa usmievala a srdce sa jej
658 X | milo sa usmievala a srdce sa jej od potešenia triaslo.
659 X | či nás Milko nezradil a sa otcovi do náručia nehodil."~"
660 X | znať, aby mlčala. Mária sa odvrátila, začervenala sa
661 X | sa odvrátila, začervenala sa a nič nerieknuc, sadla si
662 X | Milkovi hovoriť. Dlhohorský sa prechádza po izbe a vraví: "
663 X | a ľudu mladého i starého sa na rínku zíde, že sa to
664 X | starého sa na rínku zíde, že sa to až tak černie. Prišiel
665 X | synovho prehovárania, tretí sa obávajú, že Milko, zostanúc
666 X | Ale všetci vojaci Milkovi sa oproti tomu stavajú, ba
667 X | so žltými nôžkami hrdo sa nesie pán Milko a tak si
668 X | bystro pozerá dovôkola, ako sa na najbohatšieho a najmocnejšieho
669 X | ho je ešte viac. Všetko sa to hrnie za Milkom, bo by
670 X | hrdosťou ukázať chceli, že sa v Milkovi nesklamali a že
671 X | pokreskávajú ostrôžkami. Pán Milko sa klania, podáva ruky starým
672 X | a stisol mu ruku. Ondrej sa zasmial a hovoril: "Ej,
673 X | čiže si za chlapa! Tak sa mi zdá, že sa chceš ukázať
674 X | chlapa! Tak sa mi zdá, že sa chceš ukázať tomu švárnemu
675 X | pripasujú šable k boku a hrnú sa k Dlhohorskému uvítať Milka - -~
676 X | páni ho tiež vítajú, každý sa teší, že sa s otcom pomeril
677 X | vítajú, každý sa teší, že sa s otcom pomeril a dostal
678 X | držanie; na čo Milko usmejúc sa, odpovedá: "Prosím vás,
679 X | ten starý a chcem, aby ste sa tak ku mne držali ako predtým."~"
680 X | domom ustavičného trápenia sa ako predtým, ale je domom
681 X | Milkove reči a skutky, páni by sa boli hádam zasmiali, stisli
682 X | riekli: "Dobre, pôjdeme, ak sa nám bude páčiť, čože nám
683 X | a vykonal. Potom stanúc sa vodcom vojska trenčianskeho,
684 X | nepovstalo, vediac, že ľudia, keď sa im dačo nespáči, hneď do
685 X | veci stáť len preto, že sa im po vôli nestalo. Ale
686 X | nielen sám dačo môže, ale že sa teraz i druhí neopovážia
687 X | Páni tiež na tom stoja, aby sa Vladimírovi čím skorej cesta
688 X | často číre vrúce reči, že sa všetko tak ľahko stať nemôže,
689 X | osobným úžitkom nejde. - A tak sa páni na tom uzniesli, že
690 X | všetkého počínania, a s tým sa rozišli.~Milko zostal sám
691 X | sám s Dlhohorským, radia sa ešte ďalej, ako by mali
692 X | starcovi a sľúbi mu, že sa v ňom nesklame; zavolá hlavnejších
693 X | veríš, že dačo vykonáme, že sa reči Milkove, dakedy v Nitre
694 X | vyplnia?"~"Bolo by zle, keby sa nevyplnili; ale i ty veríš,
695 X | nevyplnili; ale i ty veríš, že sa i reči Ondrejove, dakedy
696 X | Turci oznámil i rozlučoval sa s ním. Ondrej je duša dobrá,
697 X | naňho ostatný raz, usmieva sa, voľačosi rukou ukazuje,
698 X | samojediný v izbici. Dosť sa už napracoval, napísal,
699 X | človek, ktorý vyrástol,učil sa, bojoval a krv za kráľa
700 X | zatúži, namoždiac a naprajúc sa, zase len za inými. Milkovi
701 X | zase len za inými. Milkovi sa tiež zanechcelo samému i
702 X | zanechcelo samému i pobral sa richtára hľadať, majúc sa
703 X | sa richtára hľadať, majúc sa s ním dač porozprávať. Prišiel
704 X | prísne pozorovať bude, či sa všetko pohybuje, či sa jeho
705 X | či sa všetko pohybuje, či sa jeho rozkazy plnia, lebo
706 X | nevedel ani ako, ani prečo sa mu ďalej ísť nechce. Bolo
707 X | len dobre pozdraviť, ani sa vás len opýtať, ako sa máte."~"
708 X | ani sa vás len opýtať, ako sa máte."~"Ach, veď ja to viem,
709 X | hovorí potichu trasúca sa dievčina.~"Nehovorte tak,
710 X | stvoril."~Mária, zapáliac sa, čiernym okom zboka pohliada
711 X | Milko zahliadol. Jeho oči sa po druhý raz zišli s jej
712 X | výrazom duše človeka.~Milkovi sa dnes otvorila brána do raja
713 XI | XI~Týždeň sa chýli ku koncu. Zo Starého
714 XI | koncu. Zo Starého Hradu sa ustavične hrnú zakryté vozy
715 XI | všetko to potrebujúce, bo sa ľudstva toľko nahrnulo,
716 XI | vojne potrebné, a teraz sa to dobre zišlo Žiline. Starý
717 XI | dostatku nepotrebuje, lebo keď sa do zámku dakoľko ľudí zamkne,
718 XI | zásoby i ľudí poslal, takže sa to všetko len tak mrví okolo
719 XI | obliehaní Žiliny, o ničom sa mu nesnívalo, iba o jej
720 XI | iba o jej znivočení. Teraz sa vytiahol zo svojich zámkov
721 XI | v noci po nebi lisknúce sa ohne veštia záhubu a skazu,
722 XI | prosbu Vladimírovu pohol sa s veľkou silou do Trenčína
723 XI | strečnianskych horách, takže sa ani Vladimír ku Komorovskému
724 XI | tento k tamtomu. Komorovský sa besnie, vedie svoje ľudstvo
725 XI | Nepristúpil ani Komorovský. Dosť sa hádzal, dosť zubami škrípal,
726 XI | mu to nič nepomohlo, lebo sa musel pekne-krásne od Fatry
727 XI | bol kto zvedel, priblížil sa k Varínu. Bolo to odrazu
728 XI | nečaká dlho, nemárni čas, ale sa hneď pustí do roboty. Starý
729 XI | vyvozené do Žiliny a Komorovský sa rúti na jeho steny, dobýja
730 XI | druhú pošlúc do Žiliny, aby sa spojila s Vladimírom a obľahla
731 XI | mesto. - Ale Starý Hrad sa dobre drží, nie je to tak
732 XI | to tak ľahko na jeho múry sa vyškriabať. Komorovský len
733 XI | nik nevedel ako, prikradla sa pravou stranou Váhu kopa
734 XI | kopa ľudstva, rozpŕchla sa po horách a stade váľa skaly
735 XI | zhora dobývačov - potom sa utiahne na Starý Hrad a
736 XI | do očú.~Divné je to, čo sa v Turci robí. Celý Turiec
737 XI | Turci robí. Celý Turiec sa priznáva k strane Pankrácovej
738 XI | Turcu dačo začínať, lebo sa ho vždy pridŕžal. Mnohé
739 XI | ale v Pankrácovom mene sa riadili. Tak bol Turiec
740 XI | nebola ešte zlomená. Dobre sa teda Turčania na Starom
741 XI | svojím, prišli.~V Žiline sa celé mesto pohybuje, lebo
742 XI | celé mesto pohybuje, lebo sa nikto nestrojí, ako predtým,
743 XI | s Dlhohorským a s pánmi sa radí. A keď sa už dosť naradili,
744 XI | a s pánmi sa radí. A keď sa už dosť naradili, dosť nahovorili,
745 XI | dosť nahovorili, otvoria sa brány a množstvo vojska
746 XI | množstvo vojska vyhrnie sa rovno na pole a na jeho
747 XI | Milko Pankrác.~Vladimír sa prihrnul k Žiline, jeho
748 XI | zhynúť malo, vojsku káže sa hýbať a ustavične stáť pod
749 XI | a s vlastnými poddanými sa rúti proti Komorovskému
750 XI | na Vladimíra, od Lietavy sa približujúceho.~Zakypelo
751 XI | odrazu ako súdny deň. Milko sa prosto valí na prichádzajúceho
752 XI | škoda takej mladej krvi, že sa tak búri, že by sa tak rada
753 XI | krvi, že sa tak búri, že by sa tak rada z pádu nepriateľa
754 XI | hersky počínať bude; on sa len ženie, až mu len tak
755 XI | mentiečka v povetrí pláva, až sa mu tak to pero na šišaku
756 XI | Bubny vreštia, ľudstvo sa hýbe, jazda beží za Milkom
757 XI | chladným okom na hrnúcich sa Trenčanov, ale tým pilnejšie
758 XI | tým ohnivejšie rúbu. Milko sa uhol ku Váhu, pechota sa
759 XI | sa uhol ku Váhu, pechota sa odmykla na druhú stranu
760 XI | je prázdne miesto, a tak sa ta hýbe a potom mužstvo
761 XI | len tak človeku nejde, ako sa mu vidí. Komorovskému, pravda,
762 XI | ísť, ale ani nevie, ako sa to stalo, len naraz padajú
763 XI | pušiek hviždia, horúca voda sa leje a spredu Milko pichá
764 XI | šablicou ponad hlavu, a tak sa to všetko rúti na nepriateľa,
765 XI | všetko rúti na nepriateľa, že sa Komorovskému v očiach zaiskrilo.
766 XI | poslov k Vladimírovi, aby sa, zanechajúc daromné dobýjanie
767 XI | svojich bojovníkov, vyrútil sa proti Trenčanom.~Vladimír
768 XI | proti Trenčanom.~Vladimír sa predral až k samému mestu.
769 XI | husi dlhým radom za ním sa ponáhľajú. Dosť z mesta
770 XI | Vladimír na to nedbá, ani sa len neobzrie, prikladá rebríky
771 XI | prikladá rebríky a v mihu oka sa vyhodí na múry. Zhŕknu sa
772 XI | sa vyhodí na múry. Zhŕknu sa okolo neho síce Žilinčania
773 XI | taký zostal strašný, že sa ho všetci Žilinčania zľakli,
774 XI | tým skočí dolu z múru, až sa zem zatrasie, vypočúva poslov
775 XI | poslov Komorovského, vyhodí sa na koňa a ako zlý duch sa
776 XI | sa na koňa a ako zlý duch sa rúti do šabieľ a kopíj Turčanov,
777 XI | šabieľ a kopíj Turčanov, čo sa od poludňajšej strany proti
778 XI | dlhá reťaz čaty jeho.~Tak sa spojil Vladimír s Komorovským.
779 XI | a hoc aj nemuseli, teda sa im predsa lepšie videlo
780 XI | príhodnejší čas zanechať, a to keď sa páni zo Žiliny rozpŕchnu,
781 XI | víťazstvo trúbiť.~Brány žilinské sa otvorili, zvony zahučali,
782 XI | vchádza to radostné vojsko, čo sa dnes toľko, ale, chvalabohu,
783 XI | držanou, vstúpil do mesta; oči sa mu lisnú, líca mu horia,
784 XI | že ani nikto nevie, ako sa stratil. A v tom richtárovom
785 XI | izbička - ta on letí, ta sa on ponáhľa. Pri obloku stojí
786 XI | na púšti vyrastená. Zdá sa, že nepokojne dakoho čaká,
787 XI | nepokojne dakoho čaká, lebo sa odstránila od spoločnosti
788 XI | od spoločnosti a zaprela sa samotná do izby, akoby sama
789 XI | predhadzovala, ako čo by sa ho dačo opytovala.~"Čo tak
790 XI | ti hádam neublížil? Ani sa veru za mňa hanbiť nemusíš."~"
791 XI | hláskom dievča, "vidíš, že sa my tu trápime, a ty, Pán
792 XI | medzi nepriateľmi - nič sa nešanuješ -"~"Haha, duša
793 XI | Haha, duša moja, nič sa neboj, nič sa nestaraj,
794 XI | moja, nič sa neboj, nič sa nestaraj, Milkovi sa nič
795 XI | nič sa nestaraj, Milkovi sa nič nestane. A čo by si
796 XI | z bitky utekal? Či by si sa zaňho nehanbila? Či mi neveríš,
797 XI | veď som videla, ako si sa ani na svoju Máriu, stojac
798 XI | ako ten dlhý čas, čo si sa v Rakúskej bavil. Ach, ty
799 XI | teba k srdcu tisnúť i biť sa za Matiáša kráľa."~"Ale,
800 XI | usmievavým na ňu pozrúc, opýta sa Milko.~"Či nevieš nič o
801 XI | všade na mňa mieri, všade sa len na mne chce vypomstiť.
802 XI | nebezpečenstvo hrozí."~"Nestrachuj sa, dieťa moje! Pokiaľ Milko
803 XI | Pokiaľ Milko žije, nič sa ani tebe, ani Žiline nestane,"
804 XI | prsia svoje pritisne trasúce sa dievča, hľadajúce tiež prítulok
805 XI | srdci milého svojho.~Dvere sa otvoria na izbe a na prahu
806 XI | pozerá, pozerá a tvár sa mu vyjasní, bo sa teší,
807 XI | a tvár sa mu vyjasní, bo sa teší, že ho nespozorovali -
808 XI | nespozorovali - ach, a rád sa on díva na šťastie ľudské!
809 XI | Milko, oj, Mária, keby sa všetci ľudia z vašej ľúbosti
810 XI | zatvárajúc dvere, usmieval sa a odchádzal. S ním hľadel
811 XII | XII~Už sa to hádam nikdy neprestane
812 XII | oslobodená Žilina a Považiu sa tým nič nepomohlo. Komorovský
813 XII | Komorovský s Vladimírom sa len zase ukázali pri Žiline,
814 XII | Liptova. Nikto nevie, kde sa prehrnuli predchádzajúci
815 XII | predchádzajúci ľudia a prečo sa i Komorovský i Vladimír
816 XII | o Komorovského objavení sa v Trenčianskej stolici,
817 XII | pomeškania nemal i rútil sa, hľadajúc tohoto, ako Váh
818 XII | rozvodnený. A Komorovský sa tiež neodťahuje, ale napáda
819 XII | jemu samému. A Vladimír sa vďačne ponáhľa na Žilinu.~
820 XII | Žiline je tichý pokoj. Rečí sa málo hovorí, ale tým viacej
821 XII | málo hovorí, ale tým viacej sa robí. Pán richtár sa ustavične
822 XII | viacej sa robí. Pán richtár sa ustavične stará o upevnenie
823 XII | oddychu.~Ale teraz čože sa to odrazu stalo? Milko zo
824 XII | smutný je. S pánom richtárom sa zatvára do svojej izbice
825 XII | zhovory medzi sebou! Marienka sa dosť opytuje Milka, čo mu
826 XII | mu chybí, pani richtárka sa krúti okolo Dlhohorského,
827 XII | okolo Dlhohorského, chtiac sa dozvedieť, prečo je smutný;
828 XII | neodpovedá. Richtárka by sa to ale chcela dozvedieť,
829 XII | chcela dozvedieť, bo čím sa väčšmi dačo ukrýva, tým
830 XII | v dome richtárovom, ich sa spytuje pani Dlhohorská,
831 XII | richtárovom, vo veľkej palote sa zišiel mestský úrad a hlavnejší
832 XII | Trenčianskej stolice. Oni sa schádzajú po jednom, po
833 XII | po jednom, po dvoch, aby sa pozornosť nevzbudila; a
834 XII | pred seba brali. Spolu sme sa radievali, spolu bojúvali,
835 XII | spolu plakávali a radovali sa; a duše naše sa so spoločným
836 XII | radovali sa; a duše naše sa so spoločným žiaľom, spoločnou
837 XII | zrástli a to vykonali, že sa posiaľ držíme, že sme posiaľ
838 XII | posiaľ nepadli. Ale prečože sa teraz verejne neradíme,
839 XII | verejne neradíme, prečože sme sa teraz tuná iba v súkromnosti
840 XII | len s tým doložením, že sa to len neskorej stať môže
841 XII | dal zoťať jej kráľa, teraz sa blíži k Uhorskej krajine.
842 XII | našou vlasťou na čistom, čo sa tu v Tatrách robí; od východu
843 XII | Turka a nás pýta, aby sme sa všetkým možným spôsobom
844 XII | kocke, ktorá, neviem, ako sa obráti. Vlasť naša je slabá,
845 XII | Turkami nebojoval. - My sa máme s Čechmi pokonať! Na
846 XII | spolu ako reťaz a s kráľom sa nikdy nepokonajú. Páni moji,
847 XII | počúvali, divili a zhrozili sa. Dlhohorský dohovoril, zodvihol
848 XII | podpis: Mathias rex. A keď sa už tí páni napozerali, načítali,
849 XII | mienku vyslovovať. Naostatok sa Milko pozdvihol a vravel: "
850 XII | jemu samému zanechali, že sa on sám s Vladimírom zhovárať
851 XII | dolnom Trenčíne a Nitre, sám sa tlčúc so starým Pankrácom.
852 XII | vedie, bo len hlas duše sa v ňom ozýva: " V Žiline
853 XII | pozerá na Žilinu a tu i tu sa také slová vyderú z pŕs
854 XII | nado mnou ľútosti! - Svet sa nazdáva, i ty sa nazdávaš,
855 XII | Svet sa nazdáva, i ty sa nazdávaš, že Vladimír žiadneho
856 XII | pohľad na nešťastie, že sa on pri požiaroch dedín zohrieva
857 XII | žiale svoje."~Tmavá noc sa pomaly riediť začína, od
858 XII | znamenajú zore, hviezdy sa trasú, akoby cítili svoj
859 XII | zastihla. Oko zhliadne, ako sa hory z pár nočných vymáhajú,
860 XII | pár nočných vymáhajú, ako sa po dedinkách dym dohora
861 XII | žilinskú smutným okom, zahalí sa do širokého bieleho plášťa
862 XII | Strečno a Lietavu.~Slnce sa ako obor dvíha dohora a
863 XII | hádže hlavou, prská, akoby sa radoval nad sviežim ranným
864 XII | popúšťa mu uzdu, vyťahuje sa a pozerá, či už skoro do
865 XII | Vladimír a potom obrátiac sa k prišlému jazdcovi, prehovorí: "
866 XII | že ho pozná, ale predsa sa k nemu priznať nemôže. No
867 XII | Obaja spočiatku mlčali, až sa Vladimír ohlásil: "No, čože
868 XII | držať bude?" trpkými slovami sa ho opytuje Vladimír.~"Ja
869 XII | A znáš ty Máriu?" pýtal sa posla Vladimír, prudko ho
870 XII | Ktorú Máriu?" spytuje sa Žilinčan.~"Ty si zo Žiliny
871 XII | Pankrác - a luháš opytujúc sa: Ktorú Máriu?!"~"Áno, ja
872 XII | Pankrác sám - a chcel by som sa s tebou bližšie spojiť,
873 XII | čo je láska jeho. Potom sa hádam jej tvrdé srdce obmäkčí."~
874 XII | obecného a hádam i preto, že sa nazdal, že sa to dostane
875 XII | preto, že sa nazdal, že sa to dostane do ušú Márii.
876 XII | že cíti, ako hovorí, bo sa celý trasie. Milko naň pozerá
877 XII | zapálenej tváre, ačpráve sa, pravda, musí stavať, ako
878 XII | inakšie veci na pamäti. Spýta sa teda: "A keď Žilinu nedobyješ?"~"
879 XII | znivočiť. Hahaha! A ja som sa mu dal vari za nástroj užívať
880 XII | ukradli? Hahaha!"~Milko sa prestrašil nad stavom Vladimírovým,
881 XII | Vladimírovým, videl, že sa s ním nič začať nedá. I
882 XII | naozaj čudné na obidvoch sa dívať. Jeden kráčal náruživosťou
883 XII | zamyslený popri boku jeho. Ale sa Milko skoro spamätal i začal
884 XII | Vladimír, urob a oslobodíš sa od Komorovského, ktorý ťa
885 XII | Vladimírovi do očú, zapálil sa, ako čo by mu Vladimírove
886 XII | a to takým hlasom, že sa Vladimír zastavil a zavolal: "
887 XII | mám, všetkého ostatného sa zriekam!~
888 XIII | v meste, ani v jeho dome sa dozvedieť nemôžu, prečo
889 XIII | Pravda, na ňom, starcovi, sa nikto ešte tak veľmi nediví,
890 XIII | ale nieto človeka, čo by sa nad Milkom Pankrácom nezastavil,
891 XIII | Každý to už dobre vie, že sa s Máriou richtárovou radi
892 XIII | richtárovou radi vidia, každý sa teda diví, že sa tak opustil.
893 XIII | každý sa teda diví, že sa tak opustil. Milko už málo
894 XIII | richtárovom sám a sám. Málokto sa opováži k nemu prichádzať;
895 XIII | hodina za hodinou a Milko sa rozveseliť nemôže. Príde
896 XIII | nemu Dlhohorský a opýta sa ho: "No akože? Rozmysleli
897 XIII | No akože? Rozmysleli ste sa už? Veďže mi už len povedzte,
898 XIII | nech je, ako chce, lenže sa mi zverte; veď komuže sa
899 XIII | sa mi zverte; veď komuže sa zveriť môžete, ak nie mne?
900 XIII | bude možno vyplniť, a keď sa nevyplní, Vladimír je hotový
901 XIII | Veď hádam len nechce, aby sa mu Žilina na milosť vydala?"~"
902 XIII | vydala?"~"Keby to bolo, to by sa skôr stať mohlo pod výmienkami;
903 XIII | tak napríklad, ako ste sa za Pankráca prehlásili?
904 XIII | všetkým na svete."~Dlhohorský sa nad touto rečou zarazil
905 XIII | dieťa, a ja zahynúť, ak by sa žiadosť Vladimírova splnila,
906 XIII | čomže ste zostali ?" opýtal sa bolestne Dlhohorský. "Čože
907 XIII | naším utrpením a trápením sa oslobodili i Považie i krajinu.
908 XIII | Považie i krajinu. Ja som sa odhodlal naveky opustiť
909 XIII | ľútostivo povie Dlhohorský, lebo sa Milkovi pri posledných slovách
910 XIII | slzy z očú vytisli. "No len sa uspokojte," hovorí ďalej, "
911 XIII | bude iste spôsobná obetovať sa za veci nám sväté."~"Nevravteže,
912 XIII | lebo ja viem, že čo by sme sa my obetovali, nič nevykonáme;
913 XIII | nič nevykonáme; hoc aj by sa i Vladimírov a žiadosť vyplnila,
914 XIII | ešte i milovať bude. Ja sa odstránim z Považia a pôjdem
915 XIII | zostanem s vami, ale s Máriou sa ešte dnes naveky rozlúčim."
916 XIII | tak bolestne pozrie, že by sa jej i ten najtvrdší človek,
917 XIII | nevidí, ani nepočuje, čo sa okolo nej robí. Vtom vstúpi
918 XIII | a dlho na ňu pozerá, kým sa vzbudila a spamätala.~Dlho
919 XIII | vzbudila a spamätala.~Dlho sa nato zhovárali, dlho si
920 XIII | okamihom týmto túžili, až sa Marienka zas naraz zarmúti,
921 XIII | hlasitejšie riekne: "Neľakaj sa, srdce moje, neľakaj a nezarmucuj."
922 XIII | hladkajúc, pokračuje: "Neľakaj sa ničoho. Vidíš, hoc ja i
923 XIII | preč odídem zo Žiliny a sa na Turka s kráľom Matiášom
924 XIII | Matiášom odoberierm, predsa sa úfam, že ma Boh ochraňovať
925 XIII | Stopäťdesiattisíc Turkov sa rúti na krajinu, kráľ volá,
926 XIII | málo sily, Turkovi oproti sa postaviť môžucej, a tak
927 XIII | zanechať musím."~Ale Marienka sa pustí do plaču i vraví: "
928 XIII | krajina, a my s ňou, keď sa všetýkmi silami nevzoprieme.
929 XIII | Počuj, srdce moje: Považie sa zjednotí, ale nie inak,
930 XIII | zjednotí, ale nie inak, len ak sa Vladimír s nami spojí; Vladimír
931 XIII | Nie, duša moja, lebo keď sa ty sama na to nepodvolíš,
932 XIII | pomoci ubudne a Boh vie, čo sa bude robiť; keď ale odídeme
933 XIII | Mária prestala plakať, zdá sa, že už privykla načúvať
934 XIII | načúvať smutné reči, zdá sa, že i ona má útrpnosť nielen
935 XIII | i s Milkom, ktorého tvár sa teraz stala knihou bolesti,
936 XIII | mňa, keď môžeš," trasúcim sa hlasom prosí dievča, na
937 XIV | XIV~Predstavte si, ako sa tešia duchovia v noci, keď
938 XIV | obracajú; predstavte si, ako sa človek teší, keď sa hlavný
939 XIV | ako sa človek teší, keď sa hlavný nepriateľ jeho sám
940 XIV | rúti; predstavte si, ako sa čert raduje, keď duša, za
941 XIV | mnoho rokov číhal, odrazu sa do sídla jeho zamotáva:
942 XIV | tak budete vedieť, ako sa teší starý Pankrác nad listom
943 XIV | odpadnutie svoje, vrátil sa ku strane Pankrácovej vidiac,
944 XIV | nad Strečnom, zaväzujúc sa vždy pridŕžať sa Pankráca.
945 XIV | zaväzujúc sa vždy pridŕžať sa Pankráca. Milko podpísal
946 XIV | obyčajne, ale tie mraky, čo sa na jeho čele rozprestreli,
947 XIV | inakšie ako druhý raz, bo sa čelo krčí, oko sťahuje a
948 XIV | krčí, oko sťahuje a tvár sa skrivuje na smiech. Smiech
949 XIV | cíti; len hlas, z pŕs jeho sa vymyknuvší, prezradzuje
950 XIV | postriežku!" A v okamihu sa Podhradie hýbe, Pankrác
951 XIV | Váhu, všetko hubiac, čo sa ku Komorovskému priznáva;
952 XIV | nemôže, len Pankrác!~Inak sa to zas veci majú v Žiline.
953 XIV | žilinskými; páni zemania sa vodia popod ruky po meste
954 XIV | Vladimírovými. Po meste sa plno chýrov roznáša a ženičky
955 XIV | ho to samého bolelo, že sa oni rozísť majú. Ondrej
956 XIV | dohovára Milkovi i hovorí: "Maj sa dobre, urob si, ako chceš,
957 XIV | jeho. Poznať, že trpí, lebo sa schýlila vysoká jeho postava
958 XIV | naraz zdvihol hlavu, oko sa mu roziskrilo nevídaným
959 XIV | je obyčajne veselý, krúti sa okolo Marienky a pekné reči
960 XIV | hlavu a zaplače -~Ľudstvo sa i zo Žiliny i zo Starého
961 XIV | do Turca. Vozy so zbrojou sa hrnú za bojovníkmi, bo i
962 XIV | pomoc Matiášovi kráľovi, bo sa Vladimír silne pripojil
963 XIV | chotára oravského nechalo sa málo ľudstva na obranu.
964 XIV | s Máriou. Pani richtárka sa usmieva a vďačne prijíma
965 XIV | ani na um neprišlo hanbiť sa za staré zvyky preto, že
966 XIV | Dlhohorského nebolo výmienky. Keď sa páni zišli, Vladimír na
967 XIV | na hlave majúcej. Milko sa smutne na nich prizeral
968 XIV | až na dnešný deň; a keď sa už dosť naspomínal i Evu
969 XIV | hľadať pomoc atď. A keď sa už do chuti nahovoril, takto
970 XIV | plecom a povedal: "Staň sa vôla božia! Ja moje dieťa
971 XIV | ničomu siliť nebudem; keď sa mu páči, teda nič proti
972 XIV | odišli do bočnej izby, kde sa Mária s družičkami zabávala.~
973 XIV | zvykli dievčatá ostýchavo sa držať, stydlivo pozerať
974 XIV | hlasom vypovedala "áno", že sa všetci zadivili nevediac,
975 XIV | tento na zem padol. Panie sa zohli na zem, prsteň hľadajúc;
976 XIV | prsteň hľadajúc; Mária sa obzrela po izbe a keď jej
977 XIV | omdlela. Všetci prítomní sa zatriasli od strachu, len
978 XIV | hriešnymi dušami; začervenal sa, pery sa mu zatriasli i
979 XIV | dušami; začervenal sa, pery sa mu zatriasli i nepohliadol
980 XIV | vidno na tvári jeho, že sa premáha. - Mária prišla
981 XIV | prišla k sebe a oddávky sa skončili. Prikryli sa stoly
982 XIV | oddávky sa skončili. Prikryli sa stoly a panstvo večeralo.~
983 XIV | panstvo večeralo.~Po večeri sa panie vzdialili, a páni
984 XIV | páni zostali sami zabávajúc sa a zdravkajúc si. Dlhohorský
985 XIV | odíde na stranu a stretne sa s Milkom vyobliekaným, akoby
986 XIV | odísť. "Čo je to?" spytuje sa ho pán richtár.~"Odpusťte
987 XIV | by ste nemohli? Keď ste sa vedeli do týchto čias premôcť,
988 XIV | A páni prosili Milka, až sa dal uprosiť a zostal. Začali
989 XIV | hneď Dlhohorskému, ktorý sa klania a chodí od jedného
990 XIV | na pohár štrngajúc. Keď sa všetci zhovárajú, tak sa
991 XIV | sa všetci zhovárajú, tak sa i Milkovi jazyk rozviazal.
992 XIV | chybí, nikto nevie, kde sa odrazu podel a len Dlhohorský
993 XIV | že na každý spôsob, hoc sa málo ešte i zabaví, na Starý
994 XIV | myslí Dlhohorský, "možno sa mu spoločnosť medzi paniami
995 XIV | paniami lepšie páči," a ďalej sa oň nestaral.~Hostia sa potom
996 XIV | ďalej sa oň nestaral.~Hostia sa potom zabrali do rozprávok.
997 XIV | poznať im na tvárach, že sa im chce ísť na odpočinok.
998 XIV | ísť na odpočinok. Milko sa začne prvý poberať. Dosť
999 XIV | nimi ako človek, ktorému sa hneď dobre, hneď zle vodí,
1000 XIV | dobre, hneď zle vodí, hneď sa skryje za oblaky, akoby
1-500 | 501-1000 | 1001-1204 |