Cap.

1001 XIV  |              skryje za oblaky, akoby sa smútil, hneď vykukne spomedzi
1002 XIV  |              spomedzi oblakov, akoby sa radoval. Pomysli si, ako
1003 XIV  |     pomaličky, bo ho pán nedurí, tak sa vidí, akoby i on premýšľal,
1004 XIV  |         kopytá dupocú a to dupotanie sa popod zemou rozlieha; Váh
1005 XIV  |            za oblaky zachádza.~Milko sa nesie hore Váhom na koníku
1006 XIV  |       tretieho razu zavolal, ukázali sa dvaja chlapi na brehu: "
1007 XIV  |           dobre neprejdeme." Milkovi sa to síce nepáči, ale predsa
1008 XIV  |           Milkov to počuje, vidí, čo sa robí, vytiahne šabľu z pošvy,
1009 XIV  |          pretne hlavu zločincovi, že sa hneď na zem zvalí; ale priskočí
1010 XV   |         stojí biely koník, čaká, kým sa otvoria, hrabe kopytom,
1011 XV   |           kantárom i strmeňmi, a keď sa ťažké vráta žilinské otvoria,
1012 XV   |         cvalom na rínok uteká. Ľudia sa čudujú, čo je to za koníka,
1013 XV   |              je to za koníka, čudujú sa mu, bo dáke tmavé špľahy
1014 XV   |             mu, bo dáke tmavé špľahy sa lisnú na snehobielej koži,
1015 XV   |              medzi hmlou rannou a že sa ešte dobre nerozvidnilo,
1016 XV   |           richtárovým zastane. Ľudia sa pri ňom zastavujú, poznávajú
1017 XV   |         nepríde k Varínu. Dlhohorský sa všade pozerá dookola, ale
1018 XV   |            prievozu dochádza, schytí sa, začne prskať a rehtať;
1019 XV   |          prskať a rehtať; Dlhohorský sa obzrie, vidí - a dobre z
1020 XV   |           pán jeho zbledol, striasol sa a skočil dolu.~Na čiernej
1021 XV   |               A kľakol si i pomodlil sa za jeho dušu. Sluhovia pricválali
1022 XV   |           ich ani nespozoruje, a oni sa neopovážia rušiť modlitbu
1023 XV   |             ako ústa jeho šepcú, tak sa trasú vlasy na hlave jeho.
1024 XV   |           Milka dačo vzdychne, pohne sa a pretrhne tichosť. Pohliadnuvší
1025 XV   |             Milkom poslaného a teraz sa so smrťou pasujúceho. Skočí
1026 XV   |              nič nepočuť. Dlhohorský sa zhýbne k nemu, prikladá
1027 XV   |          ešte sluha a umrel. - Darmo sa ho Dlhohorský ďalej opytoval,
1028 XV   |             ďalej nepreriekol, zdalo sa, že sa aspoň dotiaľ nedal
1029 XV   |            nepreriekol, zdalo sa, že sa aspoň dotiaľ nedal smrti
1030 XV   |          obaja zo sveta zišli.~Ďalej sa obzeravší sluhovia nájdu
1031 XV   |           Vladimíra starý Hurtoš, čo sa ešte včera večer s nami
1032 XV   |               odpovedá druhý, "a tak sa hneval, keď ho pán preč
1033 XV   |            preč odvolal."~Dlhohorský sa prizerá na všetky tri telá,
1034 XV   |              syna." A potom obrátiac sa k sluhom, zakázal im toto
1035 XV   |            ňom zložia rúčky a modlia sa za jeho dušu.~V dome pána
1036 XV   |           jeho obete. Pani richtárka sa tiež dosť naplakala. Dlhohorský
1037 XV   |           Milka.~Pri tom ale všetkom sa pán Dlhohorský stará o slávne
1038 XV   |       usmrtených. Vladimír radí, aby sa Milko položil do Starohradskej
1039 XV   |     obtiahnuté bubny a dlhý sprievod sa pohol zo Žiliny, pohybujúc
1040 XV   |           pohol zo Žiliny, pohybujúc sa až k varínskemu prievozu.
1041 XV   |      zaspievali nad jamou, pomodlili sa, dali požehnanie, pokropili
1042 XV   |            ani detí; ale dietky jeho sa zdali byť všetci prítomní.
1043 XV   |        tiekli po šedivej brade, ústa sa hýbali, akoby sa modlili,
1044 XV   |         brade, ústa sa hýbali, akoby sa modlili, ruka sa dvíhala
1045 XV   |               akoby sa modlili, ruka sa dvíhala k nebu. Ale potom
1046 XV   |       dvíhala k nebu. Ale potom prvý sa zohol, urobil kríž nad jamou
1047 XV   |             nie hrob, ale celý kopec sa nahádzal nad telom Milkovým,
1048 XV   |              k Dlhohorskému a prosto sa vrúti do izby, kde Mária
1049 XV   |             zaspalo nebožiatko, azda sa mu nemoc obráti."~"Zaspala
1050 XV   |       zaspala na večnosť." A nedajúc sa zastaviť richtárovi, otvorí
1051 XV   |              izby vstúpi.~Pravda, že sa bola povesť po meste i okolí
1052 XV   |            svojich nohách, zodvihuje sa na postieľke a opýta sa
1053 XV   |              sa na postieľke a opýta sa Vladimíra: "A ktože si ty?"~"
1054 XV   |             ktorú zahubil, jej slová sa mu v srdci ozývajú ako pomstiteľ. -
1055 XVI  |           hory, noha ľudská málokedy sa medzi ne dostane, len keď
1056 XVI  |         kedy-tedy zablúdilý poľovník sa do týchto svetov zatúla.
1057 XVI  |            medzi tými horami a zovie sa Terchová; ale či Terchová
1058 XVI  |          psota ľudí sem vyhnala, keď sa na brehoch Váhu už kde pratať
1059 XVI  |              pratať nemali. Tie hory sa teraz volajú terchovské
1060 XVI  |          volajú terchovské hory; ako sa predtým volali, nevie sa.~
1061 XVI  |             sa predtým volali, nevie sa.~V tých terchovských horách
1062 XVI  |        nepovytínali, tisícročné buky sa samy od seba rozpadávali
1063 XVI  |        svetlo slnečné im odňali. Ľud sa triasol, keď kto len spomenul
1064 XVI  |         spomenul terchovské hory, bo sa o nich čudné povesti roznášali;
1065 XVI  |    terchovských hôr nespálil, žiaden sa neopovážil tam dobytok pásavať.
1066 XVI  |          strany vietor zavial, vtedy sa niesol černokňažník na šarkanovi,
1067 XVI  |              machom obrastená, steny sa k rozvaleniu nachyľovali,
1068 XVI  |          ľudskú vyhynula a len potom sa zbližovali k nej trasúci
1069 XVI  |             zbližovali k nej trasúci sa ľudia, prosiac o pomoc,
1070 XVI  |            to jej ľudia dávali bojac sa, aby im neporobila, čo obyčajne
1071 XVI  |              popri druhej, ako čo by sa priebehom mnohých rokov
1072 XVI  |          nízke a akoby skamenené, bo sa, chtiac sa na druhú stranu
1073 XVI  |             skamenené, bo sa, chtiac sa na druhú stranu obzrieť,
1074 XVI  |         preberajúc pátriky a modliac sa na večer.~Zaklepe dačo na
1075 XVI  |          druhý raz, ona zavolá: "Daj sa mi vymodliť!" Tretí raz
1076 XVI  |             tak zatrasie dverami, že sa dobre celý domec nezrúti.
1077 XVI  |            pátriky na stôl, prežehná sa, vezme horiacu hlavienku
1078 XVI  |         pitvorca. Otvorí dvere a dnu sa vrúti muž vysoký, zaváľaný,
1079 XVI  |           pozrie na prišlého a skoro sa jeho pozoru zľakne, bo okom
1080 XVI  |             spolovice šialený a tvár sa mu potrhovala i sťahovala,
1081 XVI  |            obidvaja mlčia, ako čo by sa jeden druhému prihovoriť
1082 XVI  |             tri dni a tri noci, chce sa hladom umoriť - ale nie -
1083 XVI  |          prijať medzi seba; lebo som sa naučila poznať moc zelín,
1084 XVI  |           vyhlásili za strigu. Teraz sa ma každý bojí, každý odo
1085 XVI  |      Vladimír stiahol tvár, uškľabil sa ako v šialenstve, chytil
1086 XVI  |              svedomie trápi, obráťte sa k Bohu."~"Rozum ma bolí
1087 XVI  |          páni, máte trápenia! Ja som sa nazdala, že len chudobní
1088 XVI  |      vzdychajú; no ale nič to - nech sa i páni dakedy na chudobu
1089 XVI  |             dlane a povedala: ,Strež sa čiernych očí.' Dieťa sa
1090 XVI  |              sa čiernych očí.' Dieťa sa usmialo a strepotalo rúčkami,
1091 XVI  |        strepotalo rúčkami, i ostatní sa smiali a odohnali ma. Vidíte,
1092 XVI  |            nemajú trápenia i hnevajú sa, keď sa človek len o tom
1093 XVI  |           trápenia i hnevajú sa, keď sa človek len o tom nazdáva."~"
1094 XVI  |              vás rada nevidí?" opýta sa stará Marta, pozrúc na jeho
1095 XVI  |             je nie pravda?"~Vladimír sa zastaví, trhne sa odrazu,
1096 XVI  |           Vladimír sa zastaví, trhne sa odrazu, ani čo by všetka
1097 XVI  |             oslabol Vladimír a hodil sa na lavicu pri stole. Trápenie
1098 XVI  |             Zaklínaj! Rob!"~"Uspokoj sa len, uspokoj. Zajedz si
1099 XVI  |            chlieb a zjedol ho, napil sa z krčiažka vody a stúpil
1100 XVI  |       dakoľko triesok na kozub a keď sa zahoreli, pritiahla ho ešte
1101 XVI  |             a zase na dlaň. Vladimír sa stal netrpezlivým a zavolal: "
1102 XVI  |             šťastie a nešťastie. Keď sa ten prostredný k palcovému
1103 XVI  |               nieto viac pomoci; keď sa ale k prstovému chýli, bude
1104 XVI  |        človek zahynie, alebo skrz čo sa stane šťastným."~Sotva stará
1105 XVI  |              sám čítal v nich, akoby sa bol už dávno bádaniu a strigôňstvu
1106 XVI  |             nebuď. Vidíš, tvoj rozum sa daromne namáha poznať tajomstvá
1107 XVI  |        tajomstvá vyšších mocí, ktoré sa javia v každom pohnutí človeka.
1108 XVI  |           človeka. Blázon! Tvoj švár sa jedným koncom na pravo,
1109 XVI  |          bude šťastný!" A ten človek sa tak teší ako malé dieťa,
1110 XVI  |           priateľských duchov.~Marta sa zohla, utiahla sa do kúta
1111 XVI  |              Marta sa zohla, utiahla sa do kúta a stadiaľ pozerala
1112 XVI  |              radosť Vladimírova, tak sa spolu miešali, tak jedno
1113 XVI  |            stromy zašumeli, Vladimír sa uškľabil a povedal: "Hoj,
1114 XVI  |            vyliečilo, bo hady ťahajú sa cez doliny, hory a lesy
1115 XVI  |           hľadajú zelinky, o ktorých sa im sníva, keď zaspia a ich
1116 XVI  |            tvojej milej a uvidíš, čo sa stane!"~Nad domom v čiernych
1117 XVI  |        zahrmelo, zadunelo, zablysklo sa krížom-krážom po nebi a
1118 XVII |              chvíle nešťastia, ktoré sa minuli, ale nezabúdajú na
1119 XVII |        nezabúdajú na Milka, o ktorom sa mnoho chýrov nesie po zelenom
1120 XVII |            po zelenom Považí, ktorým sa ale múdri smejú, sprostí
1121 XVII |     postavách na pomoc. -~Ale predsa sa o Milkovi nikde toľko nevraví
1122 XVII |             v tom dome pána richtára sa zmenilo! Marienka leží v
1123 XVII |            na svojho milého, zhovára sa s ním, plače i smeje sa
1124 XVII |              sa s ním, plače i smeje sa odrazu. Dlhohorský od tých
1125 XVII |          dieťaťu, plače nad ním, keď sa trápi, a baví sa s ním,
1126 XVII |            ním, keď sa trápi, a baví sa s ním, keď príde k sebe.
1127 XVII |           mysľou nesie kríž svoj, bo sa ho už naučila nosiť. Tak
1128 XVII |           hodiny na hodinu.~Vladimír sa dakde podel. Skoro od týždňa
1129 XVII |             do Žiliny nechodí, ľuďom sa neukazuje, Pán Boh vie,
1130 XVII |             ani nikto nežiada, nikto sa naň neopytuje. Dlhohorský
1131 XVII |         činnosť v žiali svojom a tak sa nemá kedy naň opytovať a
1132 XVII |            dieťa jeho umrelo, ako by sa malo stať obeťou vraha Milkovho.
1133 XVII |          dieťa, dokoná. Medzitým kde sa vzal, tu sa vzal Vladimír.
1134 XVII |             Medzitým kde sa vzal, tu sa vzal Vladimír. Vstúpil do
1135 XVII |              mu dobré slovo, ale pán sa naň ani neobzrie, pozerajúc
1136 XVII |              hynúce dieťa svoje. Zdá sa, že si Vladimír z toho nič
1137 XVII |           neskoro v noci. Dlhohorský sa stratil v myšlienkach, paniu
1138 XVII |           neodpočinula; len Vladimír sa hýbe a strežie nemocnú i
1139 XVII |           Mária otvorila oči, začala sa hýbať, život sa navracal
1140 XVII |               začala sa hýbať, život sa navracal do jej slabých
1141 XVII |           údov -~Od dakoľko dní nato sa po Žiline rozniesla povesť,
1142 XVII |             trpí. - Starý Dlhohorský sa teší, usmieva sa, ale sa
1143 XVII |          Dlhohorský sa teší, usmieva sa, ale sa i mrzí i hnevá,
1144 XVII |             sa teší, usmieva sa, ale sa i mrzí i hnevá, bo Mária
1145 XVII |          každý deň do Žiliny, veselí sa, ako čo by nebol nikdy smútku
1146 XVII |          nikdy smútku zacítil, a tak sa krúti okolo Marienky, že
1147 XVII |          neprítomnosť kormúti, hnevá sa a hrozí mi kláštorom!"~"
1148 XVII |              duša moja? Hahaha! Toho sa ty neboj, skorej Vladimír
1149 XVII |             ako teba opustí. A prečo sa tvoj otec hnevá?"~"On povedá,
1150 XVII |             nespomínaj to meno, lebo sa krv búri v žilách mojich,
1151 XVII |       umierajúcu nádeju života. Vtom sa ukáže na prahu starý Dlhohorský.
1152 XVII |       Dlhohorský. Jeho zvesená hlava sa hore zodvihne, oko jeho
1153 XVII |          zahorí podivným ohňom, dych sa mu v prsiach krúti a ústa
1154 XVII |              ti hlavu ako hadovi, ak sa v tom okamihu neodstrániš.
1155 XVII |          Búril Dlhohorský, ako čo by sa ostatná sila v prsiach zostaraných
1156 XVII |             plačúca dcéra; nevie, čo sa robí. - Ledva ju ale uzrie
1157 XVII |          teraz vstalo z nemoci! Čože sa ti stalo, muž môj? - Upokoj
1158 XVII |             stalo, muž môj? - Upokoj sa - veď si ty nikdy taký nebýval."~"
1159 XVII |         Nemenuj ho, otče, tak," ozve sa Mária, "on to nezaslúžil,
1160 XVII |          naňho." - Dopovedal, zobral sa a vyšiel z izby. - Matka
1161 XVII |             a vyšiel z izby. - Matka sa trasie, bojí sa dačoho zlého,
1162 XVII |                Matka sa trasie, bojí sa dačoho zlého, bo ešte nikdy
1163 XVII |          obloku a tam premýšľala, až sa mrkať začalo. Mária si len
1164 XVII |              nemôžem zabudnúť." Vtom sa dvere otvoria, dnu dakto
1165 XVII |            dnu dakto vstúpi a dievča sa opýta: "Kto to?"~"Ja som
1166 XVII |       preboha, utekaj zo Žiliny,lebo sa srdce moje trasie od strachu."~
1167 XVII |         nevidieť, lebo je už tma, až sa naostatok zdĺhavým, prenikavým
1168 XVII |            či Vladimíra ?"~"Neopytuj sa ma, i otca milujem i teba,
1169 XVII |         tvoja byť nemôžem."~Vladimír sa jej hodí k nohám, schytí
1170 XVII |          otec hovoril. Mária, zľutuj sa nado mnou, zanechaj otca
1171 XVII |          Vladimír očakávať bude, tam sa zídeme, aby sme večne svoji
1172 XVIII|              no keď je noc tmavá, to sa duša i najsilnejšieho ľaká.
1173 XVIII|            hvízda ako valach, opiera sa o staroveké hory považské
1174 XVIII|         zmŕtvychvstávajúcich; opiera sa o vlny Váhu a tieto sa penia,
1175 XVIII|        opiera sa o vlny Váhu a tieto sa penia, búria, akoby zradu
1176 XVIII|              kovali. I zhora i zdola sa valia mrákavy také temné,
1177 XVIII|             i zdola zahurtuje, akoby sa nebo zrútiť chcelo, a hučí
1178 XVIII|              dušu mráz prejme, že by sa človek nazdal, že sa tam
1179 XVIII|              by sa človek nazdal, že sa tam kliatby sto a tisícročné
1180 XVIII|         tisícročné objímajú a škeria sa na obete, čo im do pazúrov
1181 XVIII|             sklepenia nebeské.~Ľudia sa skrývajú do domova zvery
1182 XVIII|             skrývajú do domova zvery sa uťahujú do dúpnych skál.
1183 XVIII|            na brehoch Váhu. Kôň jeho sa vzpína, prská; ktovie, či
1184 XVIII|             neho lietajú a hlas duše sa ozýva väčšmi ešte ako všetko
1185 XVIII|            ho ona sama nezradila? Či sa len tak k nemu nestavala,
1186 XVIII|             tristotisíc hromov, dych sa mu v prsiach zastavil -
1187 XVIII|           poslala. A na tú myšlienku sa zamraští, zaškrípe zubami,
1188 XVIII|             ňom stojí, a prisahá, že sa ani z miesta nepohne, bo
1189 XVIII|          láska jeho.~Dupotom-hupotom sa dačo nesie po tom brehu
1190 XVIII|            šable a búrlivá duša jeho sa rozleje v zúfanlivý výkrik: "
1191 XVIII|       Sklamaná láska moja!" - Jazdec sa blíži, Vladimír vytiahol
1192 XVIII|          pošvy ťažký meč, nazdávajúc sa, že ho množstvo ľudu obklopuje.
1193 XVIII|             Vladimírovi do hlavy. On sa rozsrdí, povznesie holý
1194 XVIII|             do šišaka priblíživšiemu sa jazdcovi.~Blesk zahorí na
1195 XVIII|      nebeskej, preťatý železný šišak sa na dve strany rozpadne,
1196 XVIII|          rozpadne, dlhé čierne vlasy sa vyhrnú spod neho, krv vyskočí
1197 XIX  |             v svojom žiali zaspí, to sa divný šumot v povetrí rozlieha,
1198 XIX  |       povievaniu vetríka - i pomodlí sa skrúšene za zahynutú lásku,
1199 XIX  |    odstraňuje i volá: "Nespojili ste sa za života, nezídete sa ani
1200 XIX  |           ste sa za života, nezídete sa ani po smrti, lebo si ty
1201 XIX  |              Ján Hunyadi. Vyznamenal sa v protitureckých výpravách (
1202 XIX  |             ujec kráľa Mateja, ktorý sa pomocou vojska pričinil
1203 XIX  |              kráľa Mateja. Kalinčiak sa tu odchyľuje od historickej
1204 XIX  |       listiny... a všetkých, ktorých sa to týka.~koruna ale slávnej