1-500 | 501-693
Cap.
1 Inc | Zaspievalo vtáča na kosodrevine:~Čo komu súdené,
2 I | kyvoce a osvecuje tmavú noc.~Na uhle ulíc pod zámkom stoji
3 I | Janko, "veď sa hádam ešte na dobrú noc nemodlíte?"~"Nuž
4 I | Chlapci! Viete vy čo?" povie na to Milko, "nezadierajte
5 I | vedel - a teraz mi ani jedna na um neschodí. Počkajte len
6 I | čo sa miešaš do reči? Keď na teba rad príde, potom sa
7 I | nelámže si, ty hriešna duša, na tom hlavu. Nuž či nevieš,
8 I | treba, chytil zas v pokoji na uzdu sebevoľníkov, čo chceli
9 I | sebevoľníkov, čo chceli krajinu na ruby obrátiť; a syn jeho,
10 I | len, veď sa už skoro pôjde na Turka; počul som, že už
11 I | nám, čo máme takého šuhaja na tróne?"~"No len nepleť,
12 I | smiechu a pozerajú jeden na druhého. Milko, či vie,
13 I | oni myslia, opytuje sa a na nich doráža, aby mu povedali,
14 I | ani slova."~"Ach, veď ti na očiach vidím, že bys' už
15 I | nepáčilo?"~"Len si neder jazyk na daromnicu," odsekne Milko, "
16 I | darmo netárali," Milko na to s polovičatým úsmechom
17 I | ide s nami ráno do kostola na modlitbu. Začne sa ti modliť.
18 I | odriekal; ale keď ti mu už na Ave Maria prišlo, to si
19 I | všetko vieme i beztoho," na reč Ondreja ozve sa Janko: "
20 II | rozvlnenými konskými chvosty na jej brehoch zastane a zablyštia
21 II | pozerajú deti večných hôr na biedne kraje dunajské, ktoré
22 II | smutne, veď ešte žijú chlapci na horách, čo v oči pozrú pohanovi."~
23 II | hlasy po zelenom Považí.~A na tom zelenom Považí medzi
24 II | teraz.~Kráľ Matiáš dosadol na slávny trón uhorský; šuhaj
25 II | zastaví? Sily pol sveta vedú na nepripravenú, roztrhanú,
26 II | mladý; tamten požíva život na Šariši, Spiši a Trenčíne,
27 II | Trenčíne, tento pomstu varí na nepriateľov, Ladislava Hunyadiho
28 II | pripravivších, a zabúda už na Belehrad, ktorý bol len
29 II | Hunyadi, syn jeho sestry, na trón pozdvihnutý a tento
30 II | kráľovu a ako sa to všetko na rákoši dialo, a potom aký
31 II | to veru nič, keď chlapci na tróne sedia, štvrtí, že
32 II | človek z uhorského koreňa na trón dosadne, títo zasa
33 II | najsvätejšou povinnosťou dbať na to, aby voľba kráľa vypadla
34 II | Radný dom žilinský je celý na nohách. Mnoho ľudstva sa
35 II | páni z okolia prichádzajú na koňoch ako na rákoš, českí
36 II | prichádzajú na koňoch ako na rákoš, českí páni zas privádzajú
37 II | boku; úrad žilinský sedí na konci a richtár proti hlavnému
38 II | Kto sa z vás nerozpamätá na Varnu? Kto nie na časy Hunyadiho
39 II | nerozpamätá na Varnu? Kto nie na časy Hunyadiho a smrť jeho?
40 II | smrť jeho? Komu neprichádza na pamäť sila Mohameda? Kto
41 II | cieľ nášho zhromaždenia. - Na rákoši je Matiáš za kráľa
42 II | prišiel do Budína, sadol na trón svojej hodnosti a ako
43 II | podľa zákonného volenia sme na trón slávneho kráľovstva
44 II | omnibus, quibus interest, na vedomie dávame, že My, do
45 II | oddávajúc, hodnosť kráľovskú na seba prijímame, ako to už
46 II | vždycky u seba zadržuje a na všetky prosby a napomínania
47 II | nechce, ba čo viac ešte, na nabádanie nepriateľov rodiny
48 II | prestane čítať, položí papier na stôl, sadne si a pozrie
49 II | našou krajinou! - Pamätajme na Varnu a na nešťastné časy
50 II | Pamätajme na Varnu a na nešťastné časy bojov medzi
51 II | Alžbetou!"~Utíchne, pozrie na Jiskru a sadne si dolu.
52 II | odrazu zahučí: "Vivat Matiáš! Na vojnu, na vojnu!"~V jednom
53 II | Vivat Matiáš! Na vojnu, na vojnu!"~V jednom kúte, kde
54 II | pozbieraní ľudia. Ej, majmeže sa na pozore. Pán palatín písal,
55 II | je to pravda. Ja nejdem na vojnu."~"Keď sa vám nepáči,"
56 II | Jedným slovom, my nejdeme na Viedeň. Pán palatín vyvolil
57 II | duní. Počuješ, čo len chceš na svete. Tu sa sypú blesky
58 III | čokoľvek sa v Turci, lebo na okolí vykonať malo, to sa
59 III | malo, to sa všetko najprv na Starom Hrade vyvariť muselo.
60 III | že sa vnukovia obyčajne na starých rodičov podávajú.
61 III | bol mladý, vtedy sme to na učenie toľko nedržali; trocha
62 III | sa naučil, ako treba žiť na svete."~"Daromná bude práca
63 III | chceš, ale mne dovoľ ta ísť na Viedeň s Matiášom kráľom."~"
64 III | Viedeň s Matiášom kráľom."~"Na Viedeň nepôjdeš. Či chceš,
65 III | Ľudovíta, nemá väčšie právo na trón uhorský než Hunyadiovec,
66 III | národa vyvolenému! Pomysli na svätosť práva."~"Viac ani
67 IV | povesť o výprave Matiášovej na Viedeň po krajine rozišla,
68 IV | dolomány, kladú kučmy s perom na hlavy a "Zbohom, rodina!
69 IV | otcovský!" volajúc, sadajú na bystré koníky i letia ako
70 IV | šuhajci, až je to milá vec na nich pozerať. Pekní sú ako
71 IV | sa už raz Uhorská krajina na nohy zobrala, aby sa zase
72 IV | Jána Hunyadiho navrátili, na ktoré nikto v krajine zabudnúť
73 IV | zabudnúť nemôže. I kňazom mnoho na tom záleží, aby sa čím skorej
74 IV | a kým je Uhorská krajina na strany potrhaná, kým každý
75 IV | sa okolo neho vrtí a čo na nej sily nevidí, to doplňuje
76 IV | majú doma zostať, čo by na prisluhovanie spravodlivosti
77 IV | rozdelili všetci bojovníci na pluky a čaty i vyvolili
78 IV | nepáči.~Hlavný išpán sa pýta na Jiskru. Dlhohorský odpovedá: "
79 IV | počujem, sedia u Vladimíra na Strečne; neviem, čo chcú,
80 IV | vychodí so svojimi myšlienkami na svetlo, keď je všetko hotové
81 IV | Dlhohorský, "veru sa mnohí na vašom onehdajšom priateľstve
82 IV | ostatné údy. Mne najviac na tom záleží, aby sa najprv
83 IV | Dlhohorský, "ale netreba ani na nás samých zabúdať. My sme
84 IV | spozorovať mohol, že sme my len na príležitosť čakali, aby
85 IV | Čo začať? Pravdu máte, na tento čas inšie začať nemôžeme,
86 IV | musím, a vás nech Pán Boh na vašich cestách sprevádza."~
87 IV | páni a mladí zhromaždení.~Na rínku si dvanásti muzikanti
88 IV | poskakuje. Vpravo stojí na koňoch zošikované zemianstvo;
89 IV | kdežto medzitým si kone na pravej strane poskakujú
90 IV | hudci ako o dušu zaškripia na husliach, až sa to po celom
91 IV | meste ozvalo, zavreštia na trúbach, zahučia na bubnoch,
92 IV | zavreštia na trúbach, zahučia na bubnoch, až sa len tak po
93 IV | vysukuje fúzy, búcha rukami na rukoväte šabieľ, že ich
94 IV | šuhajci do plaču pustili?" a na to kričí spievavo:~"Hraj,
95 IV | Nitre pri pohárikoch tak na tú vojnu strojil, čo to
96 IV | Dakde v kúte sedí a myslí na svoju Marienku."~"Hahaha!
97 IV | Ondrejko; kde mu príde na reči, tam ho je plno, ale
98 IV | je plno, ale keď už príde na skutky, tam o ňom ani chýru
99 IV | len pochlapí a aspoň teraz na čierne oči myslieť prestane?"~"
100 IV | uliciach žilinských, zadupoce i na rínku žilinskom. Janko zavolá: "
101 IV | oči?"~"Bračekovci, žarty na stranu," odpovie Milko,
102 IV | odpovie Milko, bo to on na koni priletel, a bolo poznať,
103 IV | Ondrej spýtal:~"A s nami na vojnu?"~"Ak Boh dá," odsekol
104 IV | dá," odsekol mu Milko a na hrdom sivkovi odcválal prosto
105 IV | tešia sa, že sa všetko na Viedeň hrnie, že potom budú
106 IV | Teraz išli všetci spolu na polovačku - bohvie, čo tam
107 IV | napomenul, žeby ste sa mali na pozore."~Pán Dlhohorský
108 IV | nejdete s vašimi priateľmi na vojnu?" opytuje sa Dlhohorský
109 IV | ale práve vtedy zakričí na ulici tisíc hlasov: "Vivat
110 IV | pivónia; Mária stojí a pozerá na krásneho šuhaja. Šuhaj sklopí
111 IV | navštívili."~Milko pozerá na ňu prenikavo a ona, ledva
112 IV | pohľad oka svojho vrhnúc na drahé, utešené dievča, myslí,
113 IV | Schytí jej ruku, pritisne ju na srdce a trasivým hlasom
114 IV | dievča moje drahé, tu i tu na mňa," i vyšiel prudko z
115 IV | že to "zbohom" zaznelo na prsiach jeho. Netreba tam
116 IV | Márii hovorievali, že jeden na druhého veľmi pozerávajú;
117 IV | bez rozhovorky i mysleli na seba, ani neznajúc ako a
118 IV | koník letí ešte chytrejšie. Na koníku sedí mladý zamyslený
119 V | V~Na vysokej skale oproti Starému
120 V | stena dohora sa pnúcej, na ktorej Strečno stojí. Neviem,
121 V | sveta nič nerobila, pozerá na vlny Váhu, akoby im beh
122 V | beh predpisovať chcela. Na tej vysokej šedivej skale
123 V | taký starý ako tá skala, na ktorej stojí.~Strečno teraz,
124 V | Aspoň to je už možno čítať na tvári a v očiach jeho.~Na
125 V | na tvári a v očiach jeho.~Na Strečne u Vladimíra sa do
126 V | najbližších okolí; a predsa je na Strečne ticho, že to nikdy
127 V | nikdy tak nebývalo, keď sa na ňom takí slávni hostia ukázali.
128 V | ukázali. Sluhov je málo na posluhu, vojsko je po okolí
129 V | strieborné poháre stoja na stoloch, a zbroj po stenách
130 V | jeleňov, kože medveďov, na ktorých sú trúby a zbroje
131 V | šaty vojenské, v ktorých na Strečno prišli.~Jiskra je
132 V | bystré ako strely, vrásky na čele i po tvári a na temene
133 V | vrásky na čele i po tvári a na temene ostatok šedivých
134 V | Komorovský. "Hahaha! Ten sám viac na seba myslí ako na nás všetkých.
135 V | sám viac na seba myslí ako na nás všetkých. Celá katolícka
136 V | my sa kde podejeme, keď na to všetko pokojne hľadieť
137 V | nič nám ešte neodolalo."~"Na to sa nemáme spúšťať. Matiáš
138 V | spúšťať. Matiáš je rezký, na všetko pripravený mládenec.
139 V | dal ho zaprieť ako raba na Világošvár. Tu sú listy
140 V | Komorovský, s úsmevom pozerajúc na Jiskru a na zhromaždených,
141 V | úsmevom pozerajúc na Jiskru a na zhromaždených, povie: "Ak
142 V | dcérou Ľudovíta Veľkého na náš dom, takže som sa ja
143 V | oproti išiel: my ale to na žiaden spôsob veriť nemôžeme,
144 V | najlepšie vedieť, kedy má na hunyadiovcov udrieť."~Komorovský
145 V | Komorovský zastane, pozrie na Jiskru a inších pánov -
146 V | postaviť majúce. Matiáš tiahne na Viedeň a mnoho ľudstva sa
147 V | Viedeň a mnoho ľudstva sa na jeho rozkazy v Budíne zišlo,
148 V | myslíte? Čo vaše zemianstvo na lepšej uzde nedržíte? -
149 V | najprv týchto centov, čo mi na pleciach ležia, zbaviť,
150 V | mu protivia, a potom sa na Jiskru v Tatrách vrhnúť.
151 V | nádeja naša teda najviac na pánu Jiskrovi spočíva. Vy
152 V | ste s ním urobili, že sa na vás ani neobzrel? Je mi
153 V | kráľovská sa veľmi nahnevala na Jiskru a jeho prívržencov,
154 V | hlavný išpán! Či ste ich teda na žiaden spôsob semká privábiť
155 V | pokiaľ sú vedno v Trenčíne, na dáky spôsob zmocniť mohol.'
156 V | spojencami či živých, či mŕvych na každý možný -"~"Kalich a
157 V | volá Jiskra. "Páni! Každý na svoje zámky, zober, čo máš
158 V | kde si vzal ten list? Lebo na spasenie svoje prisahám,
159 V | Pankrác, "lebo nech ma zem na svojom chrbte nenosí, ak
160 V | nejedná - no, ale ja nikomu na cti utŕhať nechcem - žiaden
161 V | rozkazuje človeka tohto na kusy rozsekať."~"Strečno
162 V | a Komorovský už odstúpil na stranu; Pankrác zas vopchá
163 V | ako prvý blesk, ktorý sa na mračnom nebi o polnoci ukáže,
164 V | Lebo ako je jedno slnce na nebi, tak je len jeden pán
165 V | nebi, tak je len jeden pán na Strečne - a to je Pankrác!"~"
166 V | Ako je len jedno slnce na nebi, tak nemá Uhorská krajina
167 V | Jiskra ti káže, aby si priam na Starý Hrad odišiel."~"Ty
168 V | počúvam, ale akože skala, na ktorej Strečno stojí, až
169 V | pevné panovanie Pankráca na Strečne - a ten Pankrác
170 VI | očiach hasne, červenosť na tvári umiera, smutná je,
171 VI | je. Otec smúti a láme si na tom hlavu, čo sa jeho dieťaťu
172 VI | ale i ten úsmev tak chytro na jej líčku zahynul ako pamiatka
173 VI | Či sa nepôjdeme troška na svet podívať? Azda sa ti
174 VI | pošeptáva do ucha milej svojej.~Na brehoch jeho sa tiahnu od
175 VI | len za svojho kastelána na Strečne považuje? Ale teraz
176 VI | že si ty skutočným pánom na Strečne?"~"Verím, verím,
177 VI | mu krem toho ako odpoly na rozume pohnutého predstavil."~"
178 VI | kedyže už prestaneš ľudí na ľudí huckať? Ak sa to Jiskra
179 VI | vo sbore stoličnom dobre na to dívať, ako si tam preoblečený
180 VI | Szilágyi ho vyvolil - ja nejdem na vojnu.' Haha! Bolože to
181 VI | povedz mi, kto Vladimíra na to naviedol? Či to nebolo
182 VI | pokiaľ Jiskra žije, nemá páru na svete, lebo akokoľvek už
183 VI | najprv kopať grunty, aby na nich potom stavať mohol."~"
184 VI | Komorovský sa už oddávna prizeral na pána richtárovu záhradu
185 VI | domec, pozorným ho robil na každú maličkosť a zavše
186 VI | milé, že mám šťastie vás na takom peknom mieste stretnúť,
187 VI | len teraz spamätal, pozrel na usmechujúceho sa Komorovského
188 VI | prehovoriť. Tak mu je dákosi úzko na srdci. Tak je to - netreba
189 VI | zahľadíš a ťažko je potom na to zabudnúť, na čo sa človek
190 VI | je potom na to zabudnúť, na čo sa človek zahľadel -~
191 VI | behajú z izby do izby, nosia na stôl najlepšie jedlá, bo
192 VI | o dakoľko dní Matiášovi na pomoc vytiahnu, druhí, najviac
193 VI | teší, i otec, pohliadnúc na to tu i tu bokom, sa usmieva.
194 VI | akosi nepáči, lebo často tak na Vladimíra pozrie, ako keby
195 VI | sa statočný človek nikdy na druhých obzerať nemá, keď
196 VI | celej hornej Nitrianskej a na Starom Hrade oproti vám
197 VI | ste mu vraj syna zviedli a na vojnu poslali ?"~"Ja som
198 VI | Komorovský, že ste mi to dali na vedomie."~Komorovský sa
199 VI | teda vo meno božie. Varty na múroch a okolo mesta zdvojnásobte,
200 VI | ostrite meče, hotovte skálie na múry, každý nech je hotový -
201 VI | nech je hotový - zajtra na mestskom dome o desiatej
202 VI | jej blízkosti, ako čo by na uhlí sedel, a predsa, keď
203 VI | Komorovského do osobitnej izby na odpočinok. Premýšľa, premýšľa,
204 VII | Jiskra ako kameň pozerá na Spiš a Sariš. On len pomyslí
205 VII | domu, zabúchajú zlodeji na plné truhly; a keď sa idú
206 VII | žalovať, usmeje sa on, oči na úzko stiahne a obráti sa
207 VII | Pankrác" ozýva sa povetrím.~Na Strečne sa tisíce ľudstva
208 VII | ostrôžkami pobrinkuje, sadá na koňa a letí na Strečno k
209 VII | pobrinkuje, sadá na koňa a letí na Strečno k pánu Vladimírovi,
210 VII | od svojich otcov, sadajú na koníky, ozbrojujú poddanstvo
211 VII | ozbrojujú poddanstvo a letia na Strečno. Komorovský posiela
212 VII | vojsko z Liptova, doráža na Vladimíra, aby hubil Pankráca,
213 VII | spytuje sa jeden zeman druhého na Strečne.~"Nuž a vy čože
214 VII | prehovárať, aby šli za Matiáša na Viedeň?"~"S Hunyadiovcaml
215 VII | držal - chodil som z dediny na dedinu i s mojím ujcom i
216 VII | A ako sa teda opovážite na Strečno prísť, kde sa ten
217 VII | Matiášavi? Hej, strojí sa ver' na Žilinu; a prečo? Že Žilina
218 VII | spojila."~"Ktože vám to na nos zavesil? Na Žilinu sa
219 VII | Ktože vám to na nos zavesil? Na Žilinu sa strojí, že sa
220 VII | proti Jiskrovi búri? Prišli na moju hriešnu dušu - a to
221 VII | ako čo by ste s ňou boli na svet prišli.'" - Tak hovoril
222 VII | šedivé - smutno je pozrieť na nich! - I teraz pod zbrojou
223 VII | zbrojou stoja; kde ísť majú? Na koho? - To vie Vladimír.~
224 VII | nehovorí, oko jeho temno na jednu stranu pozerá, o vojsko
225 VII | horách a poliach túla, všetko na kapitánov zveruje -~Už je
226 VII | večer, krásny, utešený večer na zelenom Považí; Strečniansky
227 VII | a vojska, všetko kričí "Na Žilinu, na Žilinu!" a ani
228 VII | všetko kričí "Na Žilinu, na Žilinu!" a ani nevie prečo,
229 VII | a potom aby sa ponáhľal na Budín; ale Vladimír málo
230 VII | Budín; ale Vladimír málo na to dbá, skryje sa do samotnej
231 VII | pánov a vojska, už sú všetci na Strečne, po susedných zámkoch
232 VIII | zubami škrípe a kedykoľvek na Strečno pozrie, do takej
233 VIII | Žilinu zhubiť, ale on sa na tom iba smeje. Divný je
234 VIII | vykrúti si fúzy, položí čiapku na hlavu, pripáše si meč a
235 VIII | meč a behá samojediný hneď na Podhradie hneď na Branč
236 VIII | samojediný hneď na Podhradie hneď na Branč a do Skalice a hneď
237 VIII | obsadzuje zámky, kapitánov na nich stavia, zoberá ľudstvo,
238 VIII | neverí, dnes postaví kapitána na daktorom zámku, a už ho
239 VIII | nechce, bo všetku vinu len na Komorovského skladá a pomysliac
240 VIII | Komorovského skladá a pomysliac si na tohoto, hneď zubami škrípe,
241 VIII | strašne zakľaje. Pozrúc na Strečno, zakričí pomstu,
242 VIII | samostatnosti svojho rodu, nikdy na mále nepristával a ako boli
243 VIII | stojí sám ako jediný prst na Starom Hrade i pozerá na
244 VIII | na Starom Hrade i pozerá na okolné vrchy a hory. Jeho
245 VIII | blyští povedomím, že nieto na svete človeka, čo by bol
246 VIII | starý, že je osamotnený na celom širokom svete. A syn
247 VIII | svojho života. Vtom pozrie na Strečno, zamračí a zarmúti
248 VIII | bo mládež zväčša ta išla na Fridricha, zbroj sebou poberúc,
249 VIII | meče, chlapci nosia skálie na múry, chlapi ho vozia z
250 VIII | mesta; slovom, všetko je to na nohách.~Starší sa každý
251 VIII | pánu richtárovi stojí hlava na mieste, on žiada poslušnosť,
252 VIII | Žiliny starí páni, čo už na Viedeň ísť nemohli, poddaní
253 VIII | stravou idú za nimi.~V Žiline na radnom dome sú páni a starší
254 VIII | to už tomu, čo sa krajina na stránky porozpadúvala a
255 VIII | zmluvám, spoliehali sme sa na svätosť prísahy a nasledovali
256 VIII | Jiskrovej? - Tak sa len na vlastné sily spoľahnúť môžeme. -
257 VIII | vidieka, ktorý prišiel Žiline na pomoc.~"Pán richtár," ozve
258 VIII | tomu všetkému náš richtár na príčine."~"Kto je to, kto
259 VIII | Nuž ja som to," povie na strane jeden mešťan, "náš
260 VIII | vlasti, bo kde je celok na strany potrhaný, tam človek
261 VIII | dobre, len držte tých vašich na uzde, lebo je to už raz
262 VIII | sa vám páči ku mne."~Páni na to všetci pristali a idú
263 VIII | richtárovmu. Vtom dakto na ulici zakriči: "Beda nám,
264 VIII | povetrí, vysoké biele pero na kalpaku sa zhýňa a dohora
265 VIII | čuší a trasie sa; ale on sa na to ani neobzrie, len ďalej
266 VIII | skočí z koňa, uviaže ho na mreže, obráti sa, na pánov
267 VIII | ho na mreže, obráti sa, na pánov ani nepohliadnuc,
268 VIII | Pankrác pyšne kývne hlavou na ženské, obráti sa k richtárovi
269 VIII | syn."~"Išiel s Matiášom na Rakúsy."~"Vy ste ho ta poslali?"~"
270 VIII | potom zo Žiliny ani kameň na kameni nezostane.~"Čože
271 VIII | Komorovský povedal, že sa na Žilinu strojíte."~"Komorovský?
272 VIII | Dlhohorský, dvíhajúc sa na pustivšie sa do plaču ženské,
273 VIII | rúčkami zalomila, keď otec na jej reči hlavou pokrútil,
274 VIII | spomôcť Žiline. Volá teda na ľudí, dáva biť na zvon radného
275 VIII | Volá teda na ľudí, dáva biť na zvon radného domu, rozžehná
276 VIII | svojimi a vychádza von.~Na ulici je kopa ľudstva, všetko
277 VIII | bzučí. Pán richtár sa ukáže na rínku, všetko utichuje,
278 VIII | ste vy len predsa chlap na mieste, pán brat Dlhohorský!"
279 VIII | Bacho. "To by človeku ani na um nezišlo, a predsa sa
280 VIII | lámu hlavy, ako richtár na to prišiel, aby sa s Pankrácom
281 VIII | vravieť, čo sa im páči, na tom nezáleží nič; len jedno
282 VIII | hneď do Prešporku, hneď na Starý Hrad, poslov jedného
283 VIII | hlavou, usmieva sa, pozerá na dcéru a prekára ju tu i
284 VIII | nezbadala.~Zaklope volačo na dvere a dnu vstúpi - Vladimír.
285 VIII | objíma ich obe, i prituľuje na otcovské srdce.~Práve vtedy
286 VIII | letel Vladimír von zo Žiliny na Strečno a koník jeho zhýbal
287 VIII | rechtal pyskom, ako čo by na ňom sedela mocnosť neobyčajná,
288 IX | IX~Čo sila a moc na svete nedovedie, to vykoná
289 IX | a len tam ďaleko, ďaleko na východe sa pozlátistá žiara
290 IX | pretieralo, a už Vladimír sedí na koni, vojsko sa hýbe, všetko
291 IX | vojsko sa hýbe, všetko stojí na nohách. Vladimír rozkáže,
292 IX | ťažkým mečom pomedzi ľudstvom na koni lieta, ako volá, ako
293 IX | bubny, zavreštia ľudia: "Na Žilinu! Na Žilinu!" a všetko
294 IX | zavreštia ľudia: "Na Žilinu! Na Žilinu!" a všetko sa k múrom
295 IX | prikladajú rebríky a driapu sa na múry, tamtí zostreľujú dolu
296 IX | tak plačú. Celé mesto je na múroch, Dlhohorský pozerá
297 IX | múroch, Dlhohorský pozerá na pohybovanie sa nepriateľa,
298 IX | rozdeľuje mešťanov i pánov na rozličné strany. Vladimírovi
299 IX | lezú od východnej strany na múry ako mravce, Žilinčania
300 IX | Žilinčania hádžu skálie na ich hlavy, zrážajú ich pikami
301 IX | škrípúc, ako blesk chytro letí na múry - ľudstvo sa hrnie
302 IX | Váh je zakrytý kompami a na nich sa prevážajú z pravého
303 IX | stolice.~Vladimír už stojí na múroch mestských, biela
304 IX | Skočí dolu z múru a hodí sa na prvého koňa, čo popadne,
305 IX | popadne, a letí so zástavou na tú stranu, odkiaľ sa nepriateľ
306 IX | teraz. Pankrác sa objavil na bielom koni, behá, skáče
307 IX | koni, behá, skáče z miesta na miesto, miznú pred ním pluky
308 IX | chuti ide za ním, ako šuhaj na sobáš s milou svojou. Pankrác
309 IX | dopovedal, už ležal mŕtvy na zemi.~"Ale preboha," zase
310 IX | zastanú a pozerá jedna na druhú. Vladimír sa hnevá,
311 IX | ale nie preto, že Jiskrovi na slávu volajú, ale preto,
312 IX | dvoch nepriateľských pánov. Na pravom brehu vládol Pankrác.
313 IX | Vladimír. Ale nebolo to ešte na tom dosť. Komorovský prišiel
314 IX | zámkov ustavične výbehy robil na okolie. Opustené od zemanov
315 IX | kráľovskej dediny poraboval a na prach a popol obrátil, ľudí
316 IX | Vladimír často vtrhúval na pravý breh Váhu, ale Pankrác
317 IX | ale Pankrác ešte častejšie na ľavý. Nikoho sa nepýtal,
318 IX | rodinným Váhom idú zdola vojaci na koňoch i peší. To sa vracajú
319 IX | Trenčania z výpravy Matiášovej na Viedeň. Idú smutne, lebo
320 IX | a oči ich videli, čo sa na ňom robilo! Zaplakali všetci
321 IX | zbiera; tento sa opytuje na svojho otca, tamten na brata,
322 IX | opytuje na svojho otca, tamten na brata, táto na muža, tamtá
323 IX | otca, tamten na brata, táto na muža, tamtá na syna - ale
324 IX | brata, táto na muža, tamtá na syna - ale páni nič neodpovedajú,
325 IX | mládencami smutnými vyniká na koníku zamyslený šuhaj,
326 IX | nemôže, len pozerá hneď na spustošený kraj, hneď na
327 IX | na spustošený kraj, hneď na ľudí, čo k nim pristali.~
328 IX | títo smútia, že im nič na svete neostalo.~"Neplačte,
329 IX | a začnú sa všetci búriť, na Milka škarede pozerajúc.
330 IX | skorej ísť do Žiliny a odtiaľ na nepriateľov napadať?"~"Ja,
331 IX | budú ochránené, a nikto sa na ne nepustí, keď Vladimíra
332 IX | priateľ Milkov, pozrie na tohoto, ako skloňuje hlavu,
333 IX | v Žiline ukážeme? Ta sme na pomoc poslaní, odtiaľ sme
334 IX | poslaní, odtiaľ sme mali na Čechov napádať a hľa -"~"
335 IX | pokradomky sa objavoval na nebi a svietil tak čisto,
336 IX | týmto Považím ide zástup a na čele jeho mládenec; koník
337 IX | ruka jeho sa zdvihla ako na privítanie, a on ani nevie,
338 IX | brány sú pozatvárané, ľudia na múroch a po svojich kútoch
339 IX | kútoch utiahnutí. Buchnú raz na bránu, druhý raz buchnú
340 IX | bránu, druhý raz buchnú a na múroch ukázavší sa ľudia
341 IX | bránou musel čakať, ale na šťastie ešte niet tak neskoro,
342 IX | len kedy-tedy okom hodí na matku. Vrátnik príde oznámiť
343 IX | ich počet tak rástol ako na droždí. Pán richtár vojde
344 IX | zíde dolu, dá zabúchať na bránu a volá:~"Kto je tam?"~"
345 IX | bránu. Dnu bránou vstúpi na koníku Milko Pankrác a celý
346 IX | líce, zvlášte keď poslednej na šťastný príchod ruku podal.
347 IX | odkedy sa veľký Ľudovít na večnosť odobral."~"To rád
348 IX | brat Dlhohorský, pracujte na jednote krajiny, lebo padne
349 IX | padá i jednota naša," povie na to Milko. "Nezľaknite sa,
350 IX | Trenčanov. Prečo? Neviem - dosť na tom, naši sa nad tým zlobili.
351 IX | rozohnanú, rozišli sa každý na svoju stranu, že vraj svoju
352 IX | hovoril otec s Milkom, dalo na každé slovo pozor, ale len
353 IX | ale len kedy-tedy pozrelo na nich. Teraz sa ale obzrelo,
354 X | dubovom stole sám a sám na Starom Hrade. On je ako
355 X | tu i tu buchne pravicou na stôl, až izba zarinčí, poznať,
356 X | poletujú po pleciach a z očú, na starca sa prenikave opierajúcich,
357 X | privítať, ale udrúc pravicou na stôl, vypovie: "Či ty nenávidíš
358 X | palatínom, ale aby bol pánom na svojich dobrách sám a sám.
359 X | nechce nikomu slúžiť."~Milko na tieto reči nič neodpovedá
360 X | mojím vodcom v Turci, už máš na Znieve miesto prihotované.
361 X | druhých krajov, a ty to máš na päť prstoch. K tomu i Žilina
362 X | Nemôžeš? Teda zostaň na Starom Hrade, maj si Trenčín
363 X | priateľa, istého človeka na Zniev, ktorý má cez hory
364 X | Lietavu a Strečno. Ja pôjdem na Branč a zakúrim Komorovskému
365 X | svojim vodcom rozkazy, poslal na všetky zámky, čo ho počúvali,
366 X | uvidíme, veď uvidíme."~Vtom na ulici zahučia hlasy: "Sláva
367 X | ľudu mladého i starého sa na rínku zíde, že sa to až
368 X | Žiliny, že Milko zostal pánom na Starom Hrade, že starý Pankrác
369 X | že sám Pankrác prešiel na kráľovu stranu následkom
370 X | od otca; štvrtí zazerali na pánov a vojakov s Milkom
371 X | okom, mysliac, že ich tento na to do Žiliny priviedol,
372 X | tomu stavajú, ba všetkým na ich vodcu zle hovoriacim
373 X | a po začúchnutí týchto na rínku volajú: "Vivat Milko,
374 X | to kriku; bolo to ľudstva na tom žilinskom rínku, ale
375 X | teraz ho je ešte viacej. Na bielom koníku a s červenou
376 X | pozerá dovôkola, ako sa na najbohatšieho a najmocnejšieho
377 X | mohli uhádnuť, že keď skočil na rínok, hodil očima do oblokov
378 X | to kriku, bolo to ľudstva na tom žilinskom rínku, ale
379 X | každý rád vidieť nového pána na Starom Hrade; všetko to
380 X | Mešťania už zabudli na tie reči, čo prvej hovorili;
381 X | dievčaťu, ako ti svedčí na koni."~"Dajže pokoj, ty
382 X | dostal samostatné držanie; na čo Milko usmejúc sa, odpovedá: "
383 X | čo by bol svet povedal na Milkove reči a skutky, páni
384 X | pritom utratil, pracovať na stroskotaní síl krajinu
385 X | ktorý Milko radí. Páni tiež na tom stoja, aby sa Vladimírovi
386 X | úžitkom nejde. - A tak sa páni na tom uzniesli, že začnú na
387 X | na tom uzniesli, že začnú na druhý týždeň Vladimírove
388 X | dobré držíte, ja všetko na vás nechávam vediac, že
389 X | porozposiela poslov a vyzvedačov na všetky strany. Potom dá
390 X | Vladimírovi zo Strečna, na Fatre odrežeš celkom Komorovského
391 X | Milko vážne obrátil reč na druhú stranu, rozložil mu
392 X | Milko predsavzal, že už na všetky sny mladosti zabudne
393 X | rozkazy plnia, lebo stojí na vážnom mieste, na jeho hlave
394 X | stojí na vážnom mieste, na jeho hlave mnoho starostí
395 X | žiadalo oko moje spočinúť na tvári vašej samo a samo
396 X | vážim a ako lipne duša moja na postave vašej, na dychu
397 X | duša moja na postave vašej, na dychu vašom a na všetkom,
398 X | vašej, na dychu vašom a na všetkom, všetkom, z čoho
399 X | čiernym okom zboka pohliada na šuhaja, a ten jeho pohľad ,
400 XI | Pankrác oddávna hotoval na Starom Hrade, čo je k vojne
401 XI | Ale ani Vladimír nedáva na seba čakať. Predtým po zámkoch
402 XI | viac nemá roboty, a tak na ustavičnú prosbu Vladimírovu
403 XI | prísť, lebo Turčania zastali na Fatre i na strečnianskych
404 XI | Turčania zastali na Fatre i na strečnianskych horách, takže
405 XI | malý, keď jeho zemianstvo na jednej veci jednomyseľne
406 XI | Žiliny a Komorovský sa rúti na jeho steny, dobýja ho vo
407 XI | drží, nie je to tak ľahko na jeho múry sa vyškriabať.
408 XI | horách a stade váľa skaly na ľud Komorovského, váľa stromy
409 XI | dobývačov - potom sa utiahne na Starý Hrad a stade pozerá
410 XI | Dobre sa teda Turčania na Starom Hrade držia, dobre
411 XI | vojska vyhrnie sa rovno na pole a na jeho čele Milko
412 XI | vyhrnie sa rovno na pole a na jeho čele Milko Pankrác.~
413 XI | teraz za pätami idú.~Tak na poli žilinskom nič inšieho
414 XI | meste rozkazuje Dlhohorský a na múroch čaká začiatok bitky
415 XI | rúti proti Komorovskému na východ, pán Ondrej Bacho
416 XI | Turčanmi si od poludnia zastane na výškach a ženie na Vladimíra,
417 XI | zastane na výškach a ženie na Vladimíra, od Lietavy sa
418 XI | deň. Milko sa prosto valí na prichádzajúceho Komorovského;
419 XI | pláva, až sa mu tak to pero na šišaku kníše. Bubny vreštia,
420 XI | mečov. Komorovský lieta na koni, jeho Česi hľadia chladným
421 XI | Česi hľadia chladným okom na hrnúcich sa Trenčanov, ale
422 XI | Váhu, pechota sa odmykla na druhú stranu a Turčania,
423 XI | seká si cestu a prosto na Žilinu udrie. Komorovský
424 XI | jeho o múry opreté, začne na Milka páliť. Hej, ale to
425 XI | skaly z múrov mestských na hlavy jeho bojovníkov, guľky
426 XI | a tak sa to všetko rúti na nepriateľa, že sa Komorovskému
427 XI | ešte stoja, majú železo i na hlavách i na prsiach a dobrými
428 XI | majú železo i na hlavách i na prsiach a dobrými panciermi
429 XI | dobýjanie mesta, skoro obrátil na východ, a sám si stanúc
430 XI | východ, a sám si stanúc na čelo svojich bojovníkov,
431 XI | skálím hádžu, ale Vladimír na to nedbá, ani sa len neobzrie,
432 XI | rebríky a v mihu oka sa vyhodí na múry. Zhŕknu sa okolo neho
433 XI | všetci zdola zakričia: "Na pomoc Komorovskému!"~"Hviezdy
434 XI | Komorovského, vyhodí sa na koňa a ako zlý duch sa rúti
435 XI | lepšie videlo ostalé sily na druhý príhodnejší čas zanechať,
436 XI | maličkom meste? - Milko dá na víťazstvo trúbiť.~Brány
437 XI | šťastlive napracovalo. Na jeho čele si pyšne na bielom
438 XI | napracovalo. Na jeho čele si pyšne na bielom koni poskakuje Milko
439 XI | nimi preberá, akoby ho dačo na nich pálilo. A ten Milko,
440 XI | pálilo. A ten Milko, čo na ňom sedí, si tak hersky
441 XI | slávou.~A keď už prišli na ten žilinský rínok, to ich
442 XI | kyvocú, až je to milá vec na to pozerať. Milko dáva rozkazy
443 XI | čiastku ľudstva k obrane na Starý Hrad a do Varína,
444 XI | jeho Marienka, ako ruža na púšti vyrastená. Zdá sa,
445 XI | dačo opytovala.~"Čo tak na mňa hľadíš, duša moja,"
446 XI | nič nestane. A čo by si na to povedala, keby Milko
447 XI | neveríš, že som ja i tam vždy na teba myslel?"~"Veď si myslel -
448 XI | som videla, ako si sa ani na svoju Máriu, stojac na rínku,
449 XI | ani na svoju Máriu, stojac na rínku, neobzrel, a ja som
450 XI | Vidíš, ja mám len dvoje na svete: vernosť k Matiášovi
451 XI | dvoch, tak ma nemáš viac na svete. Ja za to nemôžem,
452 XI | Nuž aké?" okom usmievavým na ňu pozrúc, opýta sa Milko.~"
453 XI | Vladimírovi? Ach, ten len všade na mňa mieri, všade sa len
454 XI | mňa mieri, všade sa len na mne chce vypomstiť. Veď
455 XI | nestane," vraví šuhaj a na prsia svoje pritisne trasúce
456 XI | hľadajúce tiež prítulok na horúcom srdci milého svojho.~
457 XI | svojho.~Dvere sa otvoria na izbe a na prahu zostane
458 XI | Dvere sa otvoria na izbe a na prahu zostane so smutnou
459 XI | Ondrej Bacho - ale pozerá na toto zjavisko - pozerá,
460 XI | ach, a rád sa on díva na šťastie ľudské! Oj, Milko,
461 XI | tešili ako Ondrej, nečakal by na vás žiaden smútok v neistej
462 XI | ním hľadel ostatný anjel na šťastie milých a s ním vykročil
463 XII | hádam nikdy neprestane búriť na tom Považí. Druhý raz bola
464 XII | hľadajúc tohoto, ako Váh na jar snehom tatranským rozvodnený.
465 XII | Ľudia vravia, že je tiež tak na Pankráca zajedený, že Vladimíra
466 XII | Vladimír sa vďačne ponáhľa na Žilinu.~V Žiline je tichý
467 XII | ohradenie mesta; Milko lieta na koníku hneď na Starý Hrad,
468 XII | Milko lieta na koníku hneď na Starý Hrad, hneď do Turca,
469 XII | hneď do Turca, hneď zase na Podhradie, ako čo by mu
470 XII | píše, že od východu Turci na krajinu udierajú. Starý
471 XII | nie docela s našou vlasťou na čistom, čo sa tu v Tatrách
472 XII | kráľ ide z pomoci božej na Turka a nás pýta, aby sme
473 XII | teda vidíme, páni moji, na čom stojíme, vidíme, že
474 XII | celá krajina a my s ňou na kocke, ktorá, neviem, ako
475 XII | sa máme s Čechmi pokonať! Na aký spôsob? Dva jesto spôsoby:
476 XII | Vladimíra s Komorovským, alebo na dobrej ceste s nimi vyjednávať
477 XII | ohliadal list, každý videl na ňom kráľovskú pečať a podpis:
478 XII | bola mienka moja, aby sme na každý možný spôsob hľadeli
479 XII | otca pre Strečno, ktoré si, na ňom len kapitánom súc, prisvojil.
480 XII | podpísal, a to tak, že on na ňom za života môjho otca
481 XII | spomôžené. A keď Vladimír na nič nepristane, to poručeno
482 XII | budem môcť zbroje a peňazí na Budín vystrojím."~Páni si
483 XII | dve, tri slová, pristali na Milkov návrh, ihneď chceli
484 XII | prihotovené, Vladimír teda zastal na šírom poli neďaleko mesta
485 XII | tretí raz pozerá Vladimír na jej vysokú vežu. Ale on
486 XII | vežu. Ale on nepozerá len na tú vysokú vežu a na tie
487 XII | len na tú vysokú vežu a na tie pevné múry, no maľuje
488 XII | nemožnosti nepozná. Zastane na pustom poli, pozerá na Žilinu
489 XII | Zastane na pustom poli, pozerá na Žilinu a tu i tu sa také
490 XII | ma odvrhla, a ja nemôžem na teba zabudnúť. Noc i deň
491 XII | radosťou krv ľudská a pohľad na nešťastie, že sa on pri
492 XII | blúdi sám po poli, pozerá na vežu žilinskú smutným okom,
493 XII | ešte odpočíva, len stráže na svojich stanoviskách behajú,
494 XII | odtiaľ najlepšie hľadieť na mesto a posielať poslov
495 XII | mesto a posielať poslov na Strečno a Lietavu.~Slnce
496 XII | ako straka jazykom, keď na kole zarapoce, hádže hlavou,
497 XII | povetrím. Šuhaj si sedí na koníku a popúšťa mu uzdu,
498 XII | ohnivú dušu. Letí šuhaj, letí na svojom koníku, priletí až
499 XII | žiadate?"~Prišlý jazdec pozerá na Vladimíra, možno síce, že
500 XII | mieniš; ale akože ti môže dač na Márii záležať, ked Žilinu
1-500 | 501-693 |