Cap.

 1 II  |      vyvolenému kráľovi. Kto sa z vás nerozpamätá na Varnu? Kto
 2 II  |        pamäť sila Mohameda? Kto z vás nevie, že je kráľ náš mladý,
 3 II  |        vám nikto nezabraňuje, ale vás prosím, poriadok nerušte,
 4 II  |           teraz proti decisii! Či vás zo tri razy nevyvolávali?"~"
 5 IV  |         zanechaný býva -"~"Prosím vás, pán richtár, nesúďte pred
 6 IV  |          len doma zostať musím, a vás nech Pán Boh na vašich cestách
 7 IV  |         tento čas k tomu, aby som vás napomenul, žeby ste sa mali
 8 IV  |          veľmi milé!"~"Videla som vás, pane, veľa ráz - bo je
 9 IV  |          všetci - odpusťte - azda vás tu zadržujem? Tuším tiež
10 V   |  nepriateľom našim prejsť! Prosím vás teda, pán palatín, ráčte
11 V   |           Hunyadiovcov? Hahaha! - Vás, prvého v krajine, prvého
12 V   |           s ním urobili, že sa na vás ani neobzrel? Je mi to pekný
13 V   |      svoju milosť sľubuje a žiada vás, aby ste predmenovaného
14 VI  |        veľmi milé, že mám šťastie vás na takom peknom mieste stretnúť,
15 VII | opovažujete sem prísť? Ej, nechže vás tu daktorý z Čechov nezastihne,
16 VIII|           za Matiáša kráľa. Kto z vás nezná Pankráca? On je mocný
17 VIII|     druhým pánom, hovorí: "Prosím vás, odpustite - vojdite semka."
18 IX  |   zahynuli za krajinu, kráľa a za vás. Skoro príde i vám pomoc."~"
19 IX  |           tak nemilosrdne chce od vás odlúčiť."~"To je Milko Pankrác,"
20 IX  |    rozdvojíte a roztratíte? Ľahko vás veru premôže Vladimír dvoch-troch
21 IX  |            Poďte do Žiliny, volám vás v mene kráľovom!"~Ale rozpustilý
22 X   |     usmejúc sa, odpovedá: "Prosím vás, páni, dajteže pokoj, ja
23 X   |        dobré držíte, ja všetko na vás nechávam vediac, že vy v
24 X   |         mi, Marienka moja, že som vás nemohol od príchodu môjho
25 X   |           dobre pozdraviť, ani sa vás len opýtať, ako sa máte."~"
26 X   |        vám vysloviť mohli, ako si vás nadovšetko vážim a ako lipne
27 X   |          všetkom, všetkom, z čoho vás Boh stvoril."~Mária, zapáliac
28 XI  |         ako Ondrej, nečakal by na vás žiaden smútok v neistej
29 XII |       tvojho Strečna? Nechcem ani vás, ani Komorovského. Daj mi
30 XIII|           tu? Či myslíte, že by i vás i nás sám váš otec neprenasledoval
31 XIV |            ako jeho pytač, prosím vás, pán Dlhohorský, o ruku
32 XV  |   zastanúc cestu, hovorí: "Prosím vás, nechoďte ta, zaspalo nebožiatko,
33 XVI |       srdce, či svedomie trpí? Ak vás telo bolí, vyhoja vás zeliny,
34 XVI |          Ak vás telo bolí, vyhoja vás zeliny, ak vás srdce bolí,
35 XVI |       bolí, vyhoja vás zeliny, ak vás srdce bolí, spomôže vám
36 XVI |       spomôže vám dobré slovo, ak vás svedomie trápi, obráťte
37 XVI |            pre lásku jeho."~"Teda vás rada nevidí?" opýta sa stará