Cap.

 1 I    |           traja zatíchnu. - Každý pozerá dolu, každý sa stratí sám
 2 I    |         naňho potmehúdskym zrakom pozerá i vypovie: "Tárali, netárali!
 3 III  |      nemôže, a preto ustavične sa pozerá do zrkadla popod jeho stenami
 4 IV   |            a to krásne vojsko tak pozerá očami, že by sa človek nazdal,
 5 IV   |        ako pivónia; Mária stojí a pozerá na krásneho šuhaja. Šuhaj
 6 IV   |    dakoľko ráz navštívili."~Milko pozerá na ňu prenikavo a ona, ledva
 7 V    |        celého sveta nič nerobila, pozerá na vlny Váhu, akoby im beh
 8 VII  |           ležia.~Jiskra ako kameň pozerá na Spiš a Sariš. On len
 9 VII  |        jeho temno na jednu stranu pozerá, o vojsko sa nestará, celé
10 VII  |         rukou podopretú, oko jeho pozerá odovretým oblokom v tú stranu,
11 VIII |          káže zbroj dolu skladať; pozerá po okolí, skrčí čelo, vyskočí
12 VIII |     jediný prst na Starom Hrade i pozerá na okolné vrchy a hory.
13 VIII |         krúti hlavou, usmieva sa, pozerá na dcéru a prekára ju tu
14 IX   |          je na múroch, Dlhohorský pozerá na pohybovanie sa nepriateľa,
15 IX   |        prestanú sa biť, zastanú a pozerá jedna na druhú. Vladimír
16 IX   |          povedať, ale nemôže, len pozerá hneď na spustošený kraj,
17 IX   |          mládenec popredku idúci, pozerá, vyťahuje sa v strmeňoch,
18 IX   |       vojde do izbice nad bránou, pozerá, pozerá, krúti hlavvu, zíde
19 IX   |        izbice nad bránou, pozerá, pozerá, krúti hlavvu, zíde dolu,
20 X    |         pán Milko a tak si bystro pozerá dovôkola, ako sa na najbohatšieho
21 XI   |     utiahne na Starý Hrad a stade pozerá Komorovskému do očú.~Divné
22 XI   |     tvárou pán Ondrej Bacho - ale pozerá na toto zjavisko - pozerá,
23 XI   |         pozerá na toto zjavisko - pozerá, pozerá a tvár sa mu vyjasní,
24 XI   |           toto zjavisko - pozerá, pozerá a tvár sa mu vyjasní, bo
25 XII  | nepriateľom otočená, po tretí raz pozerá Vladimír na jej vysokú vežu.
26 XII  |           Zastane na pustom poli, pozerá na Žilinu a tu i tu sa také
27 XII  |       Vladimír blúdi sám po poli, pozerá na vežu žilinskú smutným
28 XII  |    popúšťa mu uzdu, vyťahuje sa a pozerá, či už skoro do tábora dôjde.
29 XII  |           žiadate?"~Prišlý jazdec pozerá na Vladimíra, možno síce,
30 XII  |         sa celý trasie. Milko naň pozerá hneď útrpným, hneď pokojným
31 XIII |     vstúpi dnu Milko a dlho na ňu pozerá, kým sa vzbudila a spamätala.~
32 XV   |       Varínu. Dlhohorský sa všade pozerá dookola, ale nič nevidí,
33 XV   |           hlavu jeho bolo spadlo; pozerá na hynúcu nevinnosť, ktorú
34 XVI  |       jeho ruku v svojej pravici, pozerá na ňu vpadnutými očami a
35 XVI  |          pod nos, trasie hlavou a pozerá mu do očú a zase na dlaň.
36 XVIII|       temnej, v tej smutnej noci. Pozerá - nič vidieť nemôže, počúva -
37 XIX  |         plače bledý, mladý šuhaj, pozerá dohora uslzeným zrakom,