Cap.
1 I | A čo mi dáš, keď ti ešte viac poviem? - Ondrej, ty!" obrátiac
2 II | naše vydať nechce, ba čo viac ešte, na nabádanie nepriateľov
3 II | Matiáš i kráľom, nuž čože je viac? Či my máme odrazu inakší
4 III | že si ma ľudia vážia a viac nič? Ale, synko, všetko
5 III | To je krásne! Hahaha! - Viac ani slova, teraz budeš k
6 III | Hunyadiovec, ktorý nič nie je viac ako hocktorý z Pankrácovcov
7 III | Pomysli na svätosť práva."~"Viac ani slova - pôjdeš s Jiskrom,
8 V | Komorovský. "Hahaha! Ten sám viac na seba myslí ako na nás
9 V | rodinu našu zanechať - ba čo viac, ešte i k nepriateľom našim
10 V | rozkazy v Budíne zišlo, ba čo viac, ako so žiaľom počujem,
11 VI | povedali: "Škoda, že sme nie viac mladí." Nebolo široko-ďaleko
12 VII | mojím svákom - a čože je viac?"~"A ako sa teda opovážite
13 VIII| jednej strany pokoj, ba čo viac, i pomoc proti Vladimírovi,
14 VIII| si samy v izbici a hoc i viac okamihov a hodín prešlo,
15 IX | predtým, ale je teraz sto ráz viac žiaľu po celej stolici.
16 IX | zaplače, lebo takého človeka viac nebude, ako bol Ján Hunyadi."~"
17 X | Sadni si, sadni, nepôjdeš viac k Jiskrovi - Pankrác nechce
18 X | Jiskrovi - Pankrác nechce viac, aby syn jeho bol palatínom,
19 X | synovi pri zvítaní vravel, viac ani slova, ani pol. Vyslal
20 X | rínku mesta, ale je už nie viac ten zarmútený mládenec,
21 X | moc bolo, teraz ho je ešte viac. Všetko sa to hrnie za Milkom,
22 X | žilinského richtára nie viac domom ustavičného trápenia
23 X | sám slobodnejšie vedie, už viac neprosí ako predtým, ale
24 X | mladistvom zápale vašom viac urobíte ako ja starý človek
25 XI | počúva jeho rozkazy. On tam viac nemá roboty, a tak na ustavičnú
26 XI | týchto dvoch, tak ma nemáš viac na svete. Ja za to nemôžem,
27 XIII| Nehovorte, otec môj, viac o tom. To ja viem, že rozžialim
28 XIII| nepokazili všetko, že by ste tam viac mohli pre našu vec urobiť
29 XIV | hadovi. Hahaha! Neujdeš ty viac z Považia. Ten môj chlapec
30 XVI | priblíži a s ním spojí, nieto viac pomoci; keď sa ale k prstovému
31 XVII| slabne z hodiny na hodinu viac a viac, a nič jej nespomáha.~
32 XVII| hodiny na hodinu viac a viac, a nič jej nespomáha.~Už
33 XVII| hlasom opýta: "Miluješ ty viac otca, či Vladimíra ?"~"Neopytuj
|