Cap.

 1 I  |     sám dačo začínal," odpovie Ondrej.~"Chlapci! Viete vy čo?"
 2 I  |     tam toľko myslel," vypovie Ondrej, "len od kraja, napríklad:
 3 I  |  králika," odpovie so smiechom Ondrej.~"Nerob posmech z nášho
 4 I  |    pekne," ozve sa so smiechom Ondrej.~"Veď ja viem, že sa tebe
 5 I  |     človeče," skočí mu do reči Ondrej, "keby to už dakto iný povedal,
 6 I  |     raz s tebou zle," prerečie Ondrej.~"Len keby ste vy, chlapci,
 7 I  |     keď ti ešte viac poviem? - Ondrej, ty!" obrátiac sa k tomuto,
 8 I  |      ozaj dačo dakto neuvidí."~Ondrej sa ohlási: "To si darmo
 9 I  |     toľko ráz neopakúval; ale, Ondrej, Ondrej, veru ma v dobrej
10 I  |       neopakúval; ale, Ondrej, Ondrej, veru ma v dobrej vôli nájdeš.
11 I  |  premôžeš."~"Ale čo si myslíš, Ondrej," odpovie Milko," veď som
12 I  |       sníva o voľakom," povedá Ondrej. A šuhajci sa roztratili
13 IV |    zavolá Janko.~"Amen," pridá Ondrej. Obaja to šuhaji mladí,
14 IV |      Ľaľa, nitriansky králik!"~Ondrej zakríči: "My o vlku a vlk
15 IV |       jeho kamarátov, že sa ho Ondrej spýtal:~"A s nami na vojnu?"~"
16 IX |      odchádzajúcimi pozerajúc. Ondrej, priateľ Milkov, pozrie
17 IX |       dobre."~"Netratím, drahý Ondrej, len ma trápi tá nestálosť,
18 X  |       koníka a stisol mu ruku. Ondrej sa zasmial a hovoril: "Ej,
19 X  |      hlavou, povedal: "No, no, Ondrej, ako bude, tak bude, ale
20 X  |   Vladimíra a ja pri Vrátnej."~Ondrej chcel ešte trochu žartovať,
21 X  | oznámil i rozlučoval sa s ním. Ondrej je duša dobrá, rád vidí
22 XI |       nie je vstave dobyť. Pán Ondrej z Turca mnoho zásoby i ľudí
23 XI |    Komorovskému na východ, pán Ondrej Bacho s Turčanmi si od poludnia
24 XI |       prišlí, tisnú Vladimíra, Ondrej Bacho s pánom Vladárom a
25 XI |  zostane so smutnou tvárou pán Ondrej Bacho - ale pozerá na toto
26 XI |   vašej ľúbosti tak tešili ako Ondrej, nečakal by na vás žiaden
27 XI |        v neistej budúcnosti! - Ondrej, potichu zatvárajúc dvere,
28 XIV|         že sa oni rozísť majú. Ondrej Bacho, prišlý z Turca, prenasleduje
29 XIV|    teraz neborká musí hynúť."~"Ondrej môj, Ondrej môj," zažalostí
30 XIV|      musí hynúť."~"Ondrej môj, Ondrej môj," zažalostí Milko," "
31 XIV|      som to urobiť musel."~Ale Ondrej len dohovára Milkovi i hovorí: "
32 XIV|    Milkovi i Dlhohorskému. Pán Ondrej Bacho vedie Trenčanov, pán