Cap.

 1 III |       rozprávali, že hoc aj je ku každému prívetivý, predsa
 2 V   |       vy sám do Poľska chodili ku Kazimírovi, aby uhorskú
 3 VI  |         Dolu Váhom po brehu sa ku žilinským záhradám dvaja
 4 VI  |        vojakom, tí sú vám vždy ku pomoci; načo teda úbohých
 5 VII |       A či sa vy nazdávate, že ku mne tiež veľkí páni nechodia,
 6 VII |       som ja nie hoden, aby sa ku mne dakto uponížil? To si
 7 VII |       celá dedina. Prišli veru ku mne tak, ako čo by ja bol
 8 VIII|    zoberá ľudstvo, a všetko to ku Starému Hradu a do Varína
 9 VIII|    páni moji, nech sa vám páči ku mne."~Páni na to všetci
10 IX  |      útoku, ale nič ho nepohlo ku kroku predpísanému, nič
11 X   |      smrť.~"Sadni si, chlapče, ku mne, uč sa od svojho otca,
12 X   |        a chcem, aby ste sa tak ku mne držali ako predtým."~"
13 X   |        všetky strany. Potom dá ku sebe zavolať svojho starého
14 XI  |             XI~Týždeň sa chýli ku koncu. Zo Starého Hradu
15 XI  |  horách, takže sa ani Vladimír ku Komorovskému zblížiť nemôže,
16 XI  | ohnivejšie rúbu. Milko sa uhol ku Váhu, pechota sa odmykla
17 XI  |   spokojná - Milko si priskočí ku svojej dievčine, veselou
18 XII |      chceli menovať vyslanstvo ku Vladimírovi, Milko ale si
19 XII |       milšie, bo si skrze neho ku Strečnu prišiel."~"Haha!
20 XII |       ma počuj. ja som prišiel ku tebe ponúknuť ti svoje priateľstvo,
21 XIII|        Jej dobré srdce a láska ku mne bude iste spôsobná obetovať
22 XIV |    odpadnutie svoje, vrátil sa ku strane Pankrácovej vidiac,
23 XIV |     Váhu, všetko hubiac, čo sa ku Komorovskému priznáva; Hej,
24 XIV |      pani Dlhohorská s paniami ku pánom do izby, vedúc za
25 XIV |    kráča smelo, biele šaty jej ku bledej tvári pekne svedčia
26 XIV |        prichádzajúcim. Pribili ku brehu; Milko chce skočiť
27 XV  |        do Starohradskej krypty ku svojim praotcom, ale Dlhohorský
28 XVI |   Marta ju vzala, pritiahla ho ku kozubu, položila dakoľko
29 XVI |       spolu miešali, tak jedno ku druhému svedčalo, že to
30 XVII|        a ako jeleň skočil hneď ku posteli, hneď ku pánovi,
31 XVII|   skočil hneď ku posteli, hneď ku pánovi, hneď k panej. Pani
32 XVII|    Vladimír, potecha moja, poď ku svojej Márii! Ona potešenia