Cap.
1 I | Zavzdychol z hlbokosti srdca svojho a začal sa obzerať sem-tam,
2 II | Čechách menom národa ako svojho kráľa vítali a My sme im
3 II | pred rokmi do Viedne pre svojho syna, slávnej pamiatky Ladislava,
4 II | času korunovania bratanca svojho vždycky u seba zadržuje
5 II | a každý si, koľko možno, svojho poddanstva k sebe pripojil,
6 III | nepôjdeš. Či chceš, aby Pankrác svojho syna poslal proti Fridrichovi,
7 IV | sedaliska a horúci pohľad oka svojho vrhnúc na drahé, utešené
8 VI | nepovedal, že ťa Pankrác len za svojho kastelána na Strečne považuje?
9 VII | vykrúti fúzy, pristrojí sa do svojho dolomána, pripáše okolo
10 VIII| veľkosti a samostatnosti svojho rodu, nikdy na mále nepristával
11 VIII| Pankrác nikomu nepoddal za svojho života. Vtom pozrie na Strečno,
12 IX | zbiera; tento sa opytuje na svojho otca, tamten na brata, táto
13 X | spokojný, sám sa teší zo svojho otca, podá mu ruku a začne
14 X | chlapče, ku mne, uč sa od svojho otca, ako má človek s nepriateľmi
15 X | Keď sa ti to páči, polož svojho priateľa, istého človeka
16 X | Ondreja, starodávneho priateľa svojho, zďaleka len naňho pozerajúceho,
17 X | Potom dá ku sebe zavolať svojho starého priateľa Ondreja
18 X | je duša dobrá, rád vidí svojho priateľa, ako sám seba,
19 XI | v noci s jednou čiastkou svojho vojska, druhú pošlúc do
20 XI | Rutkay stíska ostrohami svojho vranka, pán Záturecký si
21 XI | na horúcom srdci milého svojho.~Dvere sa otvoria na izbe
22 XII | chytrým krokom stúpa do svojho tábora. Poznať už z toho
23 XV | Pohliadnuvší ta Dlhohorský uvidí svojho sluhu s Milkom poslaného
24 XV | otvorí oči, pohliadne na svojho pána i začne dačo šeptať,
25 XV | ale stojí nad posteľou svojho dieťaťa a plače so zvesenými
26 XVI | stará vdova, ktorú svet do svojho spolku prijať nechce."~"
27 XVII| leží v horúčke, volá na svojho milého, zhovára sa s ním,
28 XVII| mládeneckou ho odstrčí od svojho dieťaťa. "Keď ťa peklo tvojho
29 XVII| ešte nikdy nevidela muža svojho takého rozpáleného - a on
30 XIX | uhorský trón a korunu pre svojho syna Ladislava Pohrobka.
31 XIX | odniesť do Viedne do rúk svojho švagra Fridricha III., cisára
|