Cap.

 1 I    |            myslia, opytuje sa a na nich doráža, aby mu povedali,
 2 IV   |      šuhajci, až je to milá vec na nich pozerať. Pekní sú ako paničky,
 3 IV   |    dvanásti muzikanti hrajú; okolo nich si hŕba poskakuje. Vpravo
 4 V    | prezradzujú, že je on nie horší od nich, že, keď Boh dá, aj on sa
 5 VI   |       krásu známe; možno by bolo o nich povedať, že sa do toho čistého
 6 VI   |           preraziť chceli. Jeden z nich vraví: "Vidíš, Vladimírko,
 7 VI   |        najprv kopať grunty, aby na nich potom stavať mohol."~"Teda
 8 VI   |         lebo ani nevieš, ako sa do nich zahľadíš a ťažko je potom
 9 VII  |        kališníci. Ich vlasť je pre nich stratená, ich viera prenasledovaná
10 VII  |            mravce, kým len jeden z nich žije, keď príde do očí pozrieť
11 VII  |      šedivé - smutno je pozrieť na nich! - I teraz pod zbrojou stoja;
12 VII  |       rozchádzajú a Vladimír sa od nich neodberá, sedí pri stole
13 VIII |      obsadzuje zámky, kapitánov na nich stavia, zoberá ľudstvo,
14 VIII |            Nedlho sa ale bavil pri nich, lebo po krátkych určitých
15 IX   |          rebríkov, šabľami rúbu do nich, puškami pália ako blesk.
16 IX   |            je zakrytý kompami a na nich sa prevážajú z pravého boku
17 IX   |           tým malodušným, že i bez nich dačo vyvedieme."~"Daj pokoj,
18 IX   |           len kedy-tedy pozrelo na nich. Teraz sa ale obzrelo, ako
19 XI   |          preberá, akoby ho dačo na nich pálilo. A ten Milko, čo
20 XII  |          pani Dlhohorská, čo tam u nich slýchať. Načo sem prišli?
21 XII  |           a fúka do očú, že slzy z nich padajú. Vladimír príde až
22 XII  |       prezerá stráže a zostane pri nich, lebo je odtiaľ najlepšie
23 XIV  |        majúcej. Milko sa smutne na nich prizeral čiernoodetý .Za
24 XV   |         celkom zatečenú, a jeden z nich vyvolá: "Veď je to pána
25 XVI  |           terchovské hory, bo sa o nich čudné povesti roznášali;
26 XVI  |            a misky s nakladenými v nich zelinami; v kúte od cesty
27 XVI  |       pozrel na šváry, sám čítal v nich, akoby sa bol už dávno bádaniu
28 XVI  |           zväzok zelín a dala mu z nich jednu. "Tu máš zelinu života,"
29 XVIII|             ako nikdy. Kedy-tedy z nich i zhora i zdola zahurtuje,
30 XVIII|         zrútiť chcelo, a hučí to v nich tak temne, tak tmavo, že
31 XIX  |          plačúcim mládencom. Medzi nich oboch vstúpi starec s horiacimi