Cap.

 1 III |            svojmu z Nitry prišlému Milkovi, "to ma veru teší - predsa,
 2 III |       starobe mnoho, mnoho prepáči Milkovi, čo by druhý životom zaplatil.~
 3 IV  |      zdĺhavým a prenikavým hlasom, Milkovi strmo do očí hľadiac.~Milko
 4 IV  |           Dlhohorského, pokloní sa Milkovi a pán Dlhohorský, obrátiac
 5 IV  |        hlasom. Už od rokov ľudia i Milkovi i Márii hovorievali, že
 6 V   |    Komorovský, "ktovie, či sa pánu Milkovi otcovských zámkov nezachcelo -"~"
 7 VIII|         ono môže s takou istotou o Milkovi hovoriť; ale akokoľvek,
 8 VIII|             Sláva Matiášovi, sláva Milkovi! Vivat Dlhohorský a celé
 9 X   |         matka príležitosť odňala o Milkovi hovoriť. Dlhohorský sa prechádza
10 X   |        ulici zahučia hlasy: "Sláva Milkovi, sláva Milkovi!" a ľudu
11 X   |       hlasy: "Sláva Milkovi, sláva Milkovi!" a ľudu mladého i starého
12 X   |           mohol. Ale všetci vojaci Milkovi sa oproti tomu stavajú,
13 X   |        volajú: "Vivat Milko, sláva Milkovi!"~Bolo to kriku; bolo to
14 X   |            všetko to kričí: "Sláva Milkovi!" - Mešťania už zabudli
15 X   |    hrdosťou ukázať chceli, že sa v Milkovi nesklamali a že veru mu
16 X   |          ani len slovom neodporuje Milkovi, iba keď tento dovráva,
17 X   |    naprajúc sa, zase len za inými. Milkovi sa tiež zanechcelo samému
18 X   | najsilnejším výrazom duše človeka.~Milkovi sa dnes otvorila brána do
19 XI  |             Vyšli teraz Česi proti Milkovi, Komorovský posiela poslov
20 XI  | richtárovom dome je jedna neveľká, Milkovi známa izbička - ta on letí,
21 XI  |            neboj, nič sa nestaraj, Milkovi sa nič nestane. A čo by
22 XIII|          povie Dlhohorský, lebo sa Milkovi pri posledných slovách dve
23 XIV |            richtárovej Marienke, o Milkovi a Vladimírovi. Všetci ľudia
24 XIV |            Ale Ondrej len dohovára Milkovi i hovorí: "Maj sa dobre,
25 XIV |          Vladimír silne pripojil k Milkovi i Dlhohorskému. Pán Ondrej
26 XIV |         Máriu, ale hodil zrakom po Milkovi, akoby ho chcel preraziť,
27 XIV |         všetci zhovárajú, tak sa i Milkovi jazyk rozviazal. Spomínal
28 XIV |         koná: budeš vedieť, ako je Milkovi. Koník ide pomaličky, bo
29 XIV |            inak dobre neprejdeme." Milkovi sa to síce nepáči, ale predsa
30 XIV |         pása široký nôž a strčí ho Milkovi prosto do srdca. Milko padá
31 XVII|           pomoc. -~Ale predsa sa o Milkovi nikde toľko nevraví ako