Cap.

 1 I   |      máte! Či nevie, o čom sa hovorí? - No, Milko! Už je to raz
 2 II  |     ja ani do päty nevezmem," hovorí jeden odchádzajúci.~Druhý: "
 3 III |      Dobre, že si tu, synko," hovorí Pankrác svojmu z Nitry prišlému
 4 IV  |       sľubujú."~"Pane, pane," hovorí Dlhohorský, "veru sa mnohí
 5 IV  | Medzitým vošli do izby. Milko hovorí: "Málo mám času, a tak vám
 6 IV  |   naše mesto nie také veľké," hovorí zapálená Mária, "a myslím,
 7 IV  |      výlevov, kde duša k duši hovorí v nemote svojej zrozumiteľným
 8 V   |  zvedavosťou počúvajú.~Jiskra hovorí: "No už, bratko, akokoľvek,
 9 VI  |      usmieva, a tak prívetivo hovorí, že sa i matka, vidiac to,
10 VI  |    mumle dačo pod nos a potom hovorí: "Kozol ťa kopol, že sa
11 VII |  Žilina leží a takto sám sebe hovorí: "Len deň - len dva - kým
12 VIII|      Veď sú pevné naše múry," hovorí kapitán, "ale predsa veľkej
13 VIII|   obrátiac sa k druhým pánom, hovorí: "Prosím vás, odpustite -
14 VIII|     Žilinu odkúpiť nechceli," hovorí pani richtárka.~"Dobre,
15 IX  |     vy to, ten túži za vami," hovorí ďalej Dlhohorský a potom
16 X   |   ničom počuť nechce. Pankrác hovorí krátko, slová jeho iba pomstou
17 X   |   seba a tak v radosti svojej hovorí: "Robte, čo za dobré držíte,
18 X   |       dievča do ohľadu brať," hovorí potichu trasúca sa dievčina.~"
19 XII |     tichý pokoj. Rečí sa málo hovorí, ale tým viacej sa robí.
20 XII |    Márii. Vidno, že cíti, ako hovorí, bo sa celý trasie. Milko
21 XIII|         No len sa uspokojte," hovorí ďalej, "nestratíte Máriu,
22 XIII|       predsa chceš zanechať!" hovorí Mária. "Nežartuj, prosím
23 XIV | Ondrej len dohovára Milkovi i hovorí: "Maj sa dobre, urob si,
24 XV  | Dlhohorský mu zastanúc cestu, hovorí: "Prosím vás, nechoďte ta,
25 XVI |          Počkaj len, počkaj," hovorí stará Marta, kus chleba
26 XVI |       nie tak prudko," pomaly hovorí Marta. "Sem daj ruku! Tak!"~
27 XVI |      na ňu vpadnutými očami a hovorí: "Počkaj len trošku, počkaj.
28 XVII|      vidieť nežiada, ba často hovorí, že by bol radšej, aby dieťa
29 XVII|      ho obyčajne pekne víta i hovorí: "Milý moj, prečo odchodievaš
30 XVII|        Radšej mohla zahynúť," hovorí Dlhohorský, "ako ju malo
31 XVII|     Otec ťa chce súdu vydať a hovorí, že ma vraj vrahovi nedá."~"