Cap.
1 II | oddávajúc, hodnosť kráľovskú na seba prijímame, ako to už skrze
2 II | bratanca svojho vždycky u seba zadržuje a na všetky prosby
3 IV | rozhovorky i mysleli na seba, ani neznajúc ako a prečo. -
4 V | Hahaha! Ten sám viac na seba myslí ako na nás všetkých.
5 VI | nepriatelia jeho, súdia, že i seba, i mesto, i celú stolicu
6 VI | usmieva. Vladimír je bez seba, očami po nej hádže i milé
7 VII | ani hlasu, ani slova zo seba nedávajúc. Tváre sú im dosekané,
8 VIII| neodpovedá, ale sám pre seba myslí: "To je predsa divná
9 IX | Nešanuje teda nič, ani seba, ani druhých.~Strašná to
10 IX | každý nazdá byť kráľom pre seba a že si nikomu rozkazovať
11 X | bol od radosti celý bez seba - a Mária? Tá milo sa usmievala
12 X | ale starý pán je celý bez seba a tak v radosti svojej hovorí: "
13 X | svojho priateľa, ako sám seba, a tak ešte pozrie naňho
14 XI | Žiline. Starý Hrad sám pre seba toľkého dostatku nepotrebuje,
15 XI | Ale ani Vladimír nedáva na seba čakať. Predtým po zámkoch
16 XI | kavky, ale on metie okolo seba mečom a keď si už urobil
17 XI | obŕv. Vtom hodí okom za seba a vidí, že ho nikto nenasleduje.
18 XII | bratskom dorozumení pred seba brali. Spolu sme sa radievali,
19 XII | i nebudeš musieť sám na seba žalovať: Odstúp od Komorovského
20 XIII| tým nič nevykonali a len seba, ju i nás všetkých utrápili ?"~"
21 XIII| teda div, že on len samého seba chce šťastným urobiť, a
22 XV | opisoval, však už leží bez seba v ťažkej nemoci, nemôžuc
23 XV | zase. Vladimír hádže okolo seba očima, akoby zúfalstvo,
24 XVI | tisícročné buky sa samy od seba rozpadávali a slniečko božie
25 XVI | proti druhému, pozerajúc na seba, obidvaja mlčia, ako čo
26 XVI | svet nechcel prijať medzi seba; lebo som sa naučila poznať
27 XVI | kolibu, zahrabem i teba i seba v jej rozvalinách -"~"A
28 XVI | som milú, zabil som sám seba. Tu ma páli - stará, daj
29 XVII| Žena jeho je skoro bez seba; očakávajú obaja, kedy Mária,
30 XIX | sám sebe, on plače sám pre seba, on žiali sám v sebe za
|