Cap.
1 I | tmavú noc.~Na uhle ulíc pod zámkom stoji malý domec,
2 II | ľahkých uhorských šatách, pod zlatom i striebrom; potom
3 II | skorej aj ich pomoc k vojsku, pod vedením milého ujca nášho
4 V | českého, ktorý ho od Pankráca pod výmienkou poslušnosti a
5 VI | päsťou hrozí, mumle dačo pod nos a potom hovorí: "Kozol
6 VII | pozrieť na nich! - I teraz pod zbrojou stoja; kde ísť majú?
7 VII | večer, krásny, utešený večer pod slovenskou Tatrou, dom je
8 IX | Dlho, dlho už stáli vojská pod Strečnom, dávno Komorovský
9 IX | dolu Váhom.~Svitať začína a pod múrmi žilinskými už možno
10 IX | druhej strany. Vladimír pod múrmi volá, kričí netrpezlivo,
11 IX | Vladimír rúbe a šepce: "Poď pozerať, Mária, či Vladimír
12 IX | nebolo to dávno takého výjavu pod Žilinou ako teraz. Pankrác
13 IX | druhých.~Strašná to bola bitka pod Žilinou medzi Pankrácom
14 IX | sem-tam behal a čo mu prišlo pod ruku, hubil a navnivoč obracal.
15 IX | čele jeho mládenec; koník pod ním nôžkami preberá, akoby
16 X | Odkáž jej len slovo, a už ti pod nohami leží. Žilina musí
17 XI | sa hýbať a ustavične stáť pod zbrojou. Komorovský nechal
18 XI | Turčania, zo Starého Hradu pod pánom Rutkayom a Zátureckým
19 XII | smrti jeho ale jemu celkom pod tou výmienkou pripadne,
20 XII | pokoriť Žilinu, chce vidieť pod svojimi nohami celé mesto -
21 XII | nedobyješ?"~"Teda zahyniem pod jej múrmi."~"Ale mi je to
22 XIII| to by sa skôr stať mohlo pod výmienkami; tak napríklad,
23 XIII| jeho rozkazom, padne Žilina pod mečom Vladimírovým, a vy
24 XVI | stebiel zelín, podloží mu ich pod nos a on vydýchne hlboko
25 XVI | troch miestach, šomre dačo pod nos, trasie hlavou a pozerá
26 XVI | učadená izba, slabý oheň pod kozubom, pozor starej Marty,
27 XVII| Vladimír, potecha moja, poď ku svojej Márii! Ona potešenia
28 XVII| zanechaj otca i matku a poď so mnou do sveta, kde nás
29 XIX | kde bývali kedysi snemy pod holým nebom.~Strážnice -
30 XIX | premonštrátsky kláštor (Kláštor pod Znievom).~Galambovská pevnosť -
|